Význam slova "ka" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kabanica -e -níc ž. široký kratší kabát ako časť muž. ľud. odevu: pastier s k-ou na pleci;

kabanička -y -čiek ž. zdrob.

kabanos -u/-a m. lacná klobása

kabaret -u m.

1. zábavný tanečno-hud. humoristický, príp. artistický program: silvestrovský k.

2. podnik s takýmto programom: ísť do k-u;

kabaretne prísl.

kabaretný príd.: k. program;

kabát -a m. vrchný odev s rukávmi kryjúci v rozlič. miere telo od pliec dolu: dlhý, zimný k. zvrchník, plášť;
nohavice s k-om sakom;
pyžamový, kostýmový k.

● obrátiť, prevrátiť k. zmeniť presvedčenie;
→ vyprášiť niekomu k.;
bližšia → košeľa ako k.;

kabátec -tca m. expr. ľahký krátky kabát: kožený k.

kabátik -a m. zdrob.: detský, nočný k.

kabátový príd.: k-á látka;

kábel -bla L -i mn. -e m. vodič al. zväzok vodičov chránený obalom: elektrický, telefónny, podmorský k.;

kabela -y -biel ž. (väčšia) taška, kapsa: kožená, nákupná, poštárska k., vybrať z k-y

kabelka -y -liek ž. príručná (malá) dámska taška: vytiahnuť rúž z k-y;
k. nosená cez plece

kábelogram -u m. telegram poslaný podmorským káblom

kabína -y -bín ž. malý uzavretý priestor pre obmedzený počet osôb: k. lanovky, nákladného auta;
lodná k. kajuta;
k. pre tlmočníka;

kabinet -u m.

1. miestnosť na škol. pomôcky: zemepisný, fyzikálny k.

2. menšie výskumné al. metodické pracovisko: fonetický k., orientalistický k.

3. ministri, vláda (v niekt. štátoch): vládny k. vláda;
britský k.;

kabinetík -a m. zdrob. k 1

kabinetný príd.

1. kniž. odtrhnutý od života, uzavretý do seba, salónny: k. vedec, filozof

2. týkajúci sa kabinetu, vlády

3. dokonalý, klasický, vybraný: k-á ukážka komorného spevu;

kabinetový príd.: k-é dvere;

kabínka -y -nok ž. zdrob.: k. na prezliekanie

kabínový príd.: k. výťah;

káblik -a m. zdrob.

káblovka -y -viek ž.

1. továreň na káble: bratislavská k.

2. hovor. káblová televízia

káblový príd.: k-á televízia pri kt. je signál vedený káblami;

kabriolet -u m. šport. automobil so skladacou strechou

kača -e ž. pejor. hlúpa žena (v nadávkach)

káča, kačíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa kačice;

kacabajka -y -jok ž. priliehavý krátky kabátik ako časť ľud. odevu

kačací príd.: k-ie vajce, k-ia farma;
k-ia chôdza knísavá;

kačacina -y ž. kačacie mäso

káčatko, kačíčatko -a -tiek s. zdrob.

káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice

kachľa -e -chieľ/-chlí ž. keramikový výrobok z pálenej hliny použ. na stavbu kachieľ, kozubov, na obkladanie stien, podláh ap.;

kachle -chieľ/-chlí ž. pomn. zariadenie na vykurovanie miestností: stavané, naftové, akumulačné k.;

kachliar -a m. kto stavia al. opravuje kachľové pece;

kachliarsky príd.: k-e práce

kachlička -y -čiek ž.

1. kachľa: kúpeľňa vyložená k-mi

2. zdrob. ku kachľa;

kachličkový príd.: k-é obloženie

kachličky -čiek ž. pomn. zdrob.

kachľový² príd.: k-é dvierka;

kachľový¹ príd.;

kačica -e -číc ž. vodný vták s krátkymi nohami chovaný ako hydina na mäso al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anas;
jeho dospelá samica, kačka: vykŕmená, pečená k.;
chodiť ako k. knísavo

● → novinárska k.;

kačičiareň -rne ž. kačín

kačička -y -čiek ž. zdrob.

kačín -a m. stavisko na chov kačíc, kačičiareň

kacír -a m.

1. vyznávač učenia odchylného od oficiálnej cirk. náuky, heretik, bludár

2. zástanca názorov nesúhlasiacich s platnými doktrínami (v umení, politike ap.), úchylkár;

kacírka -y -rok ž.;

kacírsky príd. i prísl.;

kacírstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. ku kacír

2. kacírska myšlienka, kacírsky čin

kačka -y -čiek ž. kačica: chovať k-y;
poľovať na k-y

kaďa -e ž. veľká otvorená sudovitá nádoba (obyč. drevená); dieža, sud: k. na kvasenie uhoriek;
k. s rybami;

kade zám. opyt. príslov.

1. expr. i kadeže vyj. otázku zacielenú na smer a na miesto, ktorým prechádza dej, kadiaľ: k. pôjdeme?

2. uvádza vzťaž. vetu miestnu, prívlastkovú al. predmetovú, kadiaľ: utekali, k. sa dalo;
to je miesto, k. sme šli;
uvidíme, k. zahnú;
k. chodí, tade spieva

3. v spoj. so slovesami mať, byť a neurčitkom, ktoré vyj. (ne)možnosť konať dej, kadiaľ: (ne)má k. prejsť;
tu jesto k. chodiť

kade-tade zám. príslov. neurč. po neurčitých miestach: rozpŕchnuť sa k.

kadečo, kdečo zám. neurč. expr. vyj. mnohosť s odtienkom náhodnej rozličnosti, všeličo: dozvedel sa k., treba k. zariadiť

kadejaký, kdejaký zám. neurč. expr. všelijaký (význ. 1, 2): rozprávať k-é klebietky;
pejor. k-í ľudia pochybní, zlí

kadekoľvek zám. neurč. príslov.

1. vyj. ľubovoľnosť pri voľbe smeru, kadiaľkoľvek, hocikade: môžeš prejsť k.

2. uvádza vzťaž. vetu s význ. miesta, kadiaľkoľvek: striehol za ním, k. sa pohol

kadekto, kdekto -koho zám. neurč. expr. hocikto, bárskto, všelikto (význ. 1, 2): pobalamutila k-ho;
chodí ta k.

kadeľahšie prísl. expr. preč: všetci sa rozbehli k.

kadencia -ie ž.

1. melodický obrat pred zakončením hud. skladby al. jej časti; koncový intonačný pokles v reči

2. voj. rýchlosť paľby;

kadenčný príd.

kader -e obyč. mn. kadere -í ž.

1. poet. vlasy

2. zastar. kučery

káder -dra L -i obyč. mn. kádre -ov m. neživ.

1. (najmä prv) skupina ľudí tvoriaca základ organizácie, celku: robotnícke k-e v priemysle;
technické k-e závodu;
reprezentačný k. športového družstva;
vyradiť niekoho z k-a mužstva

2. pejor. člen býv. komunistických štruktúr najmä vo vyšších funkciách: rozhodnutia straníckych k-ov;

kaderníčka -y -čok ž.;

kadernícky príd.: k. salón;

kaderníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kadernícky odbor

2. kadernícka prevádzkareň

kaderník -a mn. -ci m. odborník na úpravu žen. účesov; holič: ísť ku k-ovi;

kadesi zám. príslov. neurč. neznámym smerom: prešiel k. popri potoku

kadet -a m.

1. frekventant dôstojníckej školy, ašpirant na dôstojnícku hodnosť (v niekt. armádach)

2. športovec vekovej kategórie mladších juniorov do 17 rokov;

kadetský príd.: k-á škola

kadiaľ zám. opyt. príslov. kade (význ. 1 3): k. nás povediete? šli, k. ich oči viedli;
k. ide, plače;
nemá k. prísť

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kadička -y -čiek ž.

1. zdrob. ku kaďa

2. valcovitá sklená laboratórna nádobka

kadidelnica -e -níc ž. obradná nádobka na spaľovanie kadidla

kadidlo -a -diel s. tropická živica šíriaca pri spaľovaní voňavý dym

kadiť nedok. dymiť, čmudiť: lampa k-í

// kadiť sa neos. k-í sa dymí sa;
z komína sa k-í

kadlub -a m., kadluba -y -lúb ž.

1. žľab vydlabaný z kmeňa: dubový k. na studni

2. priehlbeň, prieluba: k. žriedla;
k-a vysekaná v ľade prieruba

3. forma na odlievanie

kadmiový príd.

kadmium -ia s. striebrolesklý kov, chem. prvok, zn. Cd;

kádrovať nedok. (prv) preverovať polit. a odb. úroveň pracovníkov (v totalitnom režime) a na základe toho o nich rozhodovať

kádrovníčka -y -čok ž.;

kádrovnícky príd.

kádrovník -a mn. -ci m. hovor. (prv) pracovník kádrového a personálneho útvaru poverený vedením kádrovej agendy;

kádrovo, kádrove prísl.

kádrový príd.

1. k 1: k-á rezerva, k-á politika, k-é zmeny

2. (prv) kt. mal na starosti polit. a prac. hodnotenie pracovníkov, ich evidenciu ap.: k. a personálny útvar;

kafiléria -ie ž. zariadenie na spaľovanie org. odpadkov, najmä uhynutého dobytka

kaftan -a m. dlhý orientálny plášť: čierny k.;
expr. dlhé voľné oblečenie

kahan -a m. jednoduché zariadenie na osvetľovanie al. ohrievanie (s otvoreným plameňom): lojový, plynový k., k. bliká;
banícky k.;

kahanček -a m. zdrob.

kahancový príd.: tech. k. horák

kahanec -nca m. (menší) kahan: voskový k., zapáliť k. (na hrobe);

kahanový príd.;

Kain -a m. podľa Biblie vrah vlastného brata Ábela

● kniž. K-ovo znamenie znak potupy

kajak -a m. ľahké dlhé šport. plavidlo poháňané pádlom s listami na obidvoch koncoch;

kajakár -a m. kto pestuje kajakárstvo;

kajakársky príd.: k. klub

kajakárstvo -a s. šport. plavba na kajaku;

kajakový príd.: k-é preteky

kajať sa -á/-a -ajú nedok. ľutovať hriechy, konať pokánie (v náb. zmysle);
expr. ľutovať svoje činy, previnenie ap.

kajčí príd.

kajka -y -jok ž. vták s jemným ozdobným perím žijúci na severe, zool. Somateria;

kajúci, kajúcny príd. kt. sa kajá; svedčiaci o kajaní: k. hriešnik;
k. plač;
expr. napísať k. list ospravedlňujúci;

kajúcnica -e -nic ž.

kajúcnik -a mn. -ci m. kto sa kajá: expr. nechcel sa stať k-om;

kajúcnosť -i ž.

kajúco, kajúcne prísl.: expr. k. sa priznať;

kajuta -y -jút ž. lodná al. lietadlová kabína

kakadí príd.

kakadu neskl. m. papagáj s chocholcom, zool. Cacatua;

kakao -aa D a L -au mn. G -aí s.

1. čokoládovohnedý prášok z bôbov kakaovníka

2. nápoj z neho: šálka k-aa;

kakaovník -a m. tropický strom s pozdĺžnymi bobuľami, v kt. sú bôbovité semená, bot. Theobroma

kakaový príd.: k-é bôby, k. prášok, krém;
k-á farba hnedá ako kakao

kakať nedok. det. vypúšťať výkaly

kaki neskl. príd. hnedozelený so žltým odtienkom: k. košeľa, uniforma

kakofónia -ie ž. nesúzvučné zoskupenie tónov al. hlások, neľubozvuk, disonancia, op. eufónia;

kakofonickosť -i ž.

kakofonický príd.: k-é zvuky;

kakofonicky prísl.;

kaktus -a/-u m. ostnatá rastlina s dužnatou byľou rastúca v púšti, u nás pestovaná v mnohých podobách na okrasu, bot. Opuntiaceae;

kaktusový príd.: k. kvet

kal -u m.

1. drobné čiastočky zeme, nečistoty ap. vo vode al. usadené na jej dne: k. v potoku, voda páchne k-om

2. usadenina roztoku: saturačný k. pri výr. cukru;