Význam slova "jaš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 200 výsledkov (2 strán)
-
jas -u m. silné biele svetlo, žiara: j. slnka, lámp;
ráno plné j-u; -
jasať nedok. nadšene prejavovať radosť, veľmi sa tešiť; plesať: obecenstvo j-á;
j. od šťastia -
jasavo prísl.: j. svietiť;
j. znieť; -
jasavosť -i ž.
-
jasavý príd.
1. žiarivý, jasný: j-é svetlá, farby
2. búrlivo radostný, nadšený, plesajúci: j-é oslavy, tóny, j. úsmev;
-
jaseň -a m.
1. listnatý strom s bielym pružným drevom, bot. Fraxinus
2. jaseňové drevo; výrobok z neho: lyže z j-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;
-
jaseňový príd.
-
jašiť sa nedok.
1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa
2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia
-
jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;
-
jaskyniar -a m.
1. odborník v jaskyniarstve, speleológ
2. športovec pestujúci jaskynnú turistiku;
-
jaskyniarsky príd.: j. (turistický) oddiel
-
jaskyniarstvo -a s.
1. odbor vedy o tvaroch zemského povrchu (geomorfológie) zaoberajúci sa výskumom jaskýň, speleológia
2. jaskynná turistika;
-
jaskynka -y -niek ž. zdrob.
-
jaskynný príd.: j. výskum;
j. človek praveký, žijúci v jaskyniach; -
jaskyňový príd.: j. otvor;
-
jasle -sieľ/-slí ž. pomn.
1. žľab al. rebriny, do kt. sa dáva krmivo statku al. lesnej zveri
2. (detské) j. výchovná ustanovizeň pre deti do 3 rokov: vodiť deti do j-ieľ;
-
jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ
-
jasličky -čiek ž. pomn. zdrob., k 2 i expr.
-
jasľový príd.;
-
jasnieť -ie -ejú nedok. jasniť sa: farby, obrysy j-jú;
nebo začína j.;
tvár mu j-ie, oči mu j-jú -
jasniť sa nedok. stávať sa jasnejším, jasným, jasnieť, vyjasnievať sa: obloha sa j-í;
neos. j-í sa začína byť svetlo;
tvár sa mu j-í;
neos. v hlave sa mu j-í začína chápať -
jasno
I. vetná prísl.: vonku je j.
II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov
-
jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť;
j. rozlišovať;
j. štylizovať;
j. myslieť;
j. hľadieť;
j. sfarbený;
j. znieť; -
jasnobelasý príd. jasnomodrý: j-é oči
-
jasnočervený príd. červený s jasným odtienkom, svetločervený: j-á krv
-
jasnomodrý príd. modrý s jasným odtienkom, jasnobelasý: j-á obloha
-
jasnooký príd. poet. majúci jasné oči: j-é dievča
-
jasnosť -i ž.
1. iba jedn. k jasný: j. predstavy;
j. zvukov2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;
-
jasnovidec -dca m. kto sa zaoberá hádaním budúcnosti; kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti;
-
jasnovidecký príd.: j-é tušenie;
-
jasnovidectvo -a s. činnosť jasnovidca; predvídavosť
-
jasnovidka -y -diek ž.;
-
jasnovidne prísl.: j. posudzovať niečo;
-
jasnovidnosť -i ž.
-
jasnovidný príd. kniž. predvídajúci niečo, prezieravý, jasnozrivý; prorocký, veštecký: j-é poznanie, j. výrok;
-
jasnozelený príd. zelený s jasným odtienkom, svetlozelený: j-á tráva
-
jasnožltý príd. žltý s jasným odtienkom, svetložltý: j-é kvety
-
jasnozraký príd. kniž. jasnozrivý, prezieravý
-
jasnozrivo prísl.: j. usudzovať;
-
jasnozrivosť -i ž.
-
jasnozrivý príd. kniž. schopný jasne posudzovať, predvídať, prezieravý: j. štátnik;
-
jasný príd.
1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň;
j. deň slnečný;
j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom;
mať j-ú prevahu;
to je (úplne) j-é nepochybné3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad;
j-á odpoveď jednoznačná4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ;
mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad
6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň
7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón
8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!
● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco;
j-é ako facka celkom zrejmé;
to je nad → slnko j-šie;
mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy; -
jasot -u m. jasanie, plesanie: j. publika
-
jaspis -u m. nepriesvitná odroda kremeňa rozlič. farieb použ. ako polodrahokam;
-
jaspisový príd.: j. náramok
-
jašter -a mn. N a A -y m. štvornohý šupinatý plaz s dlhým chvostom;
zool. jaštery Sauria: praveké j-y; -
jašterí príd.
-
jašterica -e -ríc ž. rýchlo sa pohybujúci drobný štvornohý plaz, zool. Lacerta;
● behá, zvŕta sa ap. ako j. šikovne;
-
jašteričí príd.: dlhý j. chvost;
-
jašterička -y -čiek ž. zdrob.
-
jastrab -a mn. N a A -y m. dravý vták s dlhším chvostom a so škvrnitým perím na hrudi, zool. Accipiter;
● mať oči ako j. bystré, sliedivé;
-
jastrabí príd.: j. zrak, pohľad prenikavý
-
jastrabník -a m. rastlina obyč. so žltými kvetmi na listnatej lodyhe, bot. Hieracium
-
jastriť nedok. bystro pozerať; zbystrovať pozornosť: j. očami;
j. na všetky strany -
jastrivo prísl.
-
jastrivý príd. (o zraku) prenikavý, sliedivý: j-é oči, j. pohľad;
-
opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a
// biť sa
1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam● expr. b. sa do pŕs prisahať sa
-
bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode
-
cigája -e -í ž. druh ovce s jemnou vlnou
-
nedok. dobíjať -a
// dobiť sa
1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome
2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;
-
nedok. k 2 dobíjať sa
-
nedok. dobýjať sa, dobývať sa2
-
nedok. dobýjať, dobývať2 -a
// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;
-
dokrájať -a dok.
1. dokončiť krájanie, prestať krájať: d. zeleninu
2. krájaním poraniť: d. si prsty
3. krájaním poškodiť: d. stôl
-
nedok. dopíjať -a
-
ja2 cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť;
(ach) ja;
ja (veru), už je to takja1
I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)
1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať
2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje
● pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom;
(len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky;
ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovednýII. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja
-
jačať -í -ia nedok.
1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec
-
jačavo prísl.
-
jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;
-
jačmeň -a m.
1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.
2. zrno tejto obilniny: vrece j-a
-
jačmenisko -a -nísk s. pole osiate jačmeňom
-
jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy -
jačmienka -y -nok ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk
-
jať jal jatý defekt. dok. kniž. (citovo) pohnúť, zmocniť sa, zachvátiť: jal ho odpor, jatý hrôzou, zvedavosťou
-
kója -e ž.
1. vstavané lodné lôžko (v podpalubí)
-
krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží -
krájať -a nedok.
1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky
2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať -
nabíjač -a m. vojak nabíjajúci (ťažšiu) strelnú zbraň
-
nabíjačka -y -čiek ž. elektrotech. prístroj na nabíjanie akumulátorov a batérií: cestovná n., automatická n., n. miniatúrnych batérií
-
nedok. k 2 – 7 nabíjať -a
// nabiť sa
-
nadájať -a nedok.
-
nakrájať -a dok.
1. krájaním nahromadiť isté množstvo: n. chlieb (chleba)
2. krájaním upraviť: n. (uhorky) na kolieska
-
napájač -a m. tech. zariadenie na prívod tekutiny: samočinný n. kotlov
-
napájačka -y -čiek ž. hovor.
1. napájač
2. napájadlo
-
nedok. napájať1 -a
// napojiť sa1 expr. napiť sa;
nedok. napájať2 -a
// napojiť sa2: n. sa na počítačovú sieť;
-
nedok. napájať sa1
nedok. napájať sa2: cesta sa n-a na autostrádu
-
nedok. nastrájať -a
// nastrojiť sa dok.
1. pripraviť sa (význ. 1): n. sa do plaču
-
nedok. k 1 nastrájať sa
-
navíjačka -y -čiek ž.
-
nedok. navíjať -a
// navinúť sa: lano sa mechanicky n-lo do kotúča;
-
nedok. navíjať sa
-
navystrájať -a dok. expr. veľa a opakovane vystrájať, povyvádzať: búrka n-la škody;
čo to dieťa n-ja! -
nazbíjať -a dok. expr. zbíjaním získať, nahromadiť, nakradnúť: n. peňazí, n. poklady, n-ný majetok
-
nedok. obíjať -a
// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka; -
nedok. obíjať sa
-
nedok. odbíjať -a
// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;
-
nedok. odbíjať sa
-
nedok. odpájať -a
// odpojiť sa
1. prestať byť spojený s niečím: vagón sa o-l
2. oddeliť sa (od skupiny) a odísť, odlúčiť sa: na rohu sa od nás o-l;
-
nedok. odpájať sa
-
nedok. odpíjať -a
-
nedok. odvíjať -a
// odvinúť sa, odviť sa: lano sa o-lo;
-
nedok. odvíjať sa: pren. na plátne sa o-a príbeh
-
nedok. opájať -a
// opojiť sa:
1. o. sa šťastím
2. o. sa alkoholom;
-
nedok. opájať sa
-
nedok. opíjať -a
// opiť sa
1. (nadmerným) požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa: o. sa vínom, o. sa od žiaľu, o. sa do bezvedomia
2. expr. opojiť sa, omámiť sa, očariť sa: o. sa láskou
● expr. o. sa pod obraz (Boží), do nemoty, na mol, o. sa ako čík veľmi;
-
nedok. opíjať sa
-
nedok. ovíjať -a
// oviť sa ovinúť sa: okolo stromu sa o-l had;
-
nedok. ovíjať sa
-
ozbíjať -a dok. násilne niekomu vziať, olúpiť, orabovať: o. bezbranného človeka;
-
opak. píjať, píjavať -a
-
nedok. k 3 pobíjať -a
// pobiť sa dať sa do bitky (medzi sebou): s nikým sa o nič nep-l;
chlapci sa p-li -
podbíjačka -y -čiek ž. žel. stroj na podbíjanie podvalov
-
nedok. podbíjať -a
-
pokrájať -a dok. krájaním rozdeliť na viac kusov: p. cibuľu nadrobno