Význam slova "jaš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

jas -u m. silné biele svetlo, žiara: j. slnka, lámp;
ráno plné j-u;

jasať nedok. nadšene prejavovať radosť, veľmi sa tešiť; plesať: obecenstvo j-á;
j. od šťastia

jasavo prísl.: j. svietiť;
j. znieť;

jasavosť -i ž.

jasavý príd.

1. žiarivý, jasný: j-é svetlá, farby

2. búrlivo radostný, nadšený, plesajúci: j-é oslavy, tóny, j. úsmev;

jaseň -a m.

1. listnatý strom s bielym pružným drevom, bot. Fraxinus

2. jaseňové drevo; výrobok z neho: lyže z j-a

3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu;

jaseňový príd.

jašiť sa nedok.

1. (o koňoch, dobytku) plašiť sa

2. expr. pochabieť sa, šalieť, blaznieť: deti sa pri hre j-ia

● žart. mať drobné j-enie vystrájať (pochabosti)

jaskyňa -e -kýň ž. prirodzený podzemný priestor: kvapľová, ľadová j.;

jaskyniar -a m.

1. odborník v jaskyniarstve, speleológ

2. športovec pestujúci jaskynnú turistiku;

jaskyniarsky príd.: j. (turistický) oddiel

jaskyniarstvo -a s.

1. odbor vedy o tvaroch zemského povrchu (geomorfológie) zaoberajúci sa výskumom jaskýň, speleológia

2. jaskynná turistika;

jaskynka -y -niek ž. zdrob.

jaskynný príd.: j. výskum;
j. človek praveký, žijúci v jaskyniach;

jaskyňový príd.: j. otvor;

jasle -sieľ/-slí ž. pomn.

1. žľab al. rebriny, do kt. sa dáva krmivo statku al. lesnej zveri

2. (detské) j. výchovná ustanovizeň pre deti do 3 rokov: vodiť deti do j-ieľ;

jasličkár -a m. hovor. dieťa, kt. je v opatere det. jasieľ

jasličky -čiek ž. pomn. zdrob., k 2 i expr.

jasľový príd.;

jasnieť -ie -ejú nedok. jasniť sa: farby, obrysy j-jú;
nebo začína j.;
tvár mu j-ie, oči mu j-jú

jasniť sa nedok. stávať sa jasnejším, jasným, jasnieť, vyjasnievať sa: obloha sa j-í;
neos. j-í sa začína byť svetlo;
tvár sa mu j-í;
neos. v hlave sa mu j-í začína chápať

jasno

I. vetná prísl.: vonku je j.

II. jasno -a s. jasnosť, zrozumiteľnosť: vniesť j. do problémov

jasno, jasne prísl. k 1 – 7: j. svietiť;
j. rozlišovať;
j. štylizovať;
j. myslieť;
j. hľadieť;
j. sfarbený;
j. znieť;

jasnobelasý príd. jasnomodrý: j-é oči

jasnočervený príd. červený s jasným odtienkom, svetločervený: j-á krv

jasnomodrý príd. modrý s jasným odtienkom, jasnobelasý: j-á obloha

jasnooký príd. poet. majúci jasné oči: j-é dievča

jasnosť -i ž.

1. iba jedn. k jasný: j. predstavy;
j. zvukov

2. titul, oslovenie panovníka: kráľovská J., Jeho, Vaša J.;

jasnovidec -dca m. kto sa zaoberá hádaním budúcnosti; kto intuitívne predvída niečo v budúcnosti;

jasnovidecký príd.: j-é tušenie;

jasnovidectvo -a s. činnosť jasnovidca; predvídavosť

jasnovidka -y -diek ž.;

jasnovidne prísl.: j. posudzovať niečo;

jasnovidnosť -i ž.

jasnovidný príd. kniž. predvídajúci niečo, prezieravý, jasnozrivý; prorocký, veštecký: j-é poznanie, j. výrok;

jasnozelený príd. zelený s jasným odtienkom, svetlozelený: j-á tráva

jasnožltý príd. žltý s jasným odtienkom, svetložltý: j-é kvety

jasnozraký príd. kniž. jasnozrivý, prezieravý

jasnozrivo prísl.: j. usudzovať;

jasnozrivosť -i ž.

jasnozrivý príd. kniž. schopný jasne posudzovať, predvídať, prezieravý: j. štátnik;

jasný príd.

1. vydávajúci, majúci silné svetlo, svietiaci, žiarivý: j-é slnko, hviezdy, j. plameň;
j. deň slnečný;
j-á noc hviezdnatá, mesačná, op. tmavá

2. dobre badateľný, zjavný, zrejmý, určitý: j. rozdiel, urobiť si j-ú predstavu o niečom;
mať j-ú prevahu;
to je (úplne) j-é nepochybné

3. (ľahko) zrozumiteľný, zreteľný: j-á štylizácia, j. výklad;
j-á odpoveď jednoznačná

4. schopný (primerane) uvažovať; bystrý, rozvážny; svedčiaci o tom: j. um, j-á myseľ;
mať j-é chvíle (o chorom) byť pri vedomí

5. veselý, radostný, vľúdny: j-á tvár, j. pohľad

6. (o farbe) majúci svetlý, žiarivý odtieň: j-é farby, j-á červeň

7. (o zvuku) vysoko a príjemne znejúci, zvučný, op. temný, tmavý: j. smiech, tón

8. jasné vo funkcii čast. hovor. vyj. súhlasný postoj, áno, pravdaže, isto: vrátiš sa ešte? – j.!

● expr. ako blesk z j-ho neba prekvapujúco;
j-é ako facka celkom zrejmé;
to je nad → slnko j-šie;
mať j-ú hlavu a) byť schopný rozumne uvažovať b) byť triezvy;

jašo -a mn. -ovia m. expr. pochabý človek (obyč. v nadávke)

jasot -u m. jasanie, plesanie: j. publika

jaspis -u m. nepriesvitná odroda kremeňa rozlič. farieb použ. ako polodrahokam;

jaspisový príd.: j. náramok

jašter -a mn. N a A -y m. štvornohý šupinatý plaz s dlhým chvostom;
zool. jaštery Sauria: praveké j-y;

jašterí príd.

jašterica -e -ríc ž. rýchlo sa pohybujúci drobný štvornohý plaz, zool. Lacerta;

● behá, zvŕta sa ap. ako j. šikovne;

jašteričí príd.: dlhý j. chvost;

jašterička -y -čiek ž. zdrob.

jastrab -a mn. N a A -y m. dravý vták s dlhším chvostom a so škvrnitým perím na hrudi, zool. Accipiter;

● mať oči ako j. bystré, sliedivé;

jastrabí príd.: j. zrak, pohľad prenikavý

jastrabník -a m. rastlina obyč. so žltými kvetmi na listnatej lodyhe, bot. Hieracium

jastriť nedok. bystro pozerať; zbystrovať pozornosť: j. očami;
j. na všetky strany

jastrivo prísl.

jastrivý príd. (o zraku) prenikavý, sliedivý: j-é oči, j. pohľad;

opak. k 1, 2 bíjať, bíjavať -a

// biť sa

1. zápasiť, bojovať: b. sa s nepriateľom (ako lev);
b. sa za vlasť

2. hovor. nehodiť sa k sebe, rušivo pôsobiť: sukňa a blúzka sa farbou b-ú;
jeho činy sa b-ú s tým, čo vraví odporujú jeho rečiam

● expr. b. sa do pŕs prisahať sa

bója -e ž. teleso na hladine označujúce isté (nebezpečné) miesto vo vode

cigája -e -í ž. druh ovce s jemnou vlnou

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

nedok. dobýjať sa, dobývať sa²

nedok. dobýjať, dobývať² -a

// dobyť sa násilne sa dostať: d. sa dnu, d. sa k riaditeľovi;

dokrájať -a dok.

1. dokončiť krájanie, prestať krájať: d. zeleninu

2. krájaním poraniť: d. si prsty

3. krájaním poškodiť: d. stôl

nedok. dopíjať -a

ja² cit. vyj. povzdych, rezignáciu, zdôraznenie ap.: ja, duša moja! (no) ja, nedá sa nič robiť;
(ach) ja;
ja (veru), už je to tak

ja¹

I. G, A mňa, ma D mne, mi L mne I mnou (kratšie tvary ma, mi nepoužívané pri dôraze a po predl.)

1. zám. osob. 1. os. jedn. podávateľ ním označ. sám seba: ja som Ján, na mňa sa spoľahni, poď so mnou, či ma nepoznáš? daj mi pokoj! ja nešťastník! za mnou! výzva nasledovať

2. D mi a) naznač. citový postoj podávateľa (citový D): len sa mi opováž neprísť! ty si mi (pekný) chlap! b) hovor. vyj. privlastňovanie (privl. D): spadli mi okuliare moje

● pre mňa (za mňa) nezáleží mi na tom;
(len tak) mne nič, tebe nič a) bez dôvodu b) nenazdajky;
ja → pán, ty pán, kto bude kozy, svine pásť? ja nič, ja muzikant necítim sa zodpovedný

II. ja neskl. s. označ. všeobecne bytosť, osobu, subjekt: zdôrazňovať svoje ja

jačať -í -ia nedok.

1. vydávať prenikavý nepríjemný zvuk: píly, sirény j-ia;
expr. deti j-ia vrieskajú

2. expr. veľmi hlasno volať, kričať: chcem loptu, j-í chlapec

jačavo prísl.

jačavý príd. (o zvuku) nepríjemne vysoký, prenikavý;

jačmeň -a m.

1. obilnina s dlhým ôstím, bot. Hordeum: jarný, ozimný j.

2. zrno tejto obilniny: vrece j-a

3. hovor. hnisavý zápal žliazky na očnom viečku;

jačmenisko -a -nísk s. pole osiate jačmeňom

jačmenný, jačmeňový príd.: j-á múka;
j-é krúpy

jačmienka -y -nok ž. hovor. odroda raných hrušiek al. jabĺk

jať jal jatý defekt. dok. kniž. (citovo) pohnúť, zmocniť sa, zachvátiť: jal ho odpor, jatý hrôzou, zvedavosťou

kója -e ž.

1. vstavané lodné lôžko (v podpalubí)

2. oddelený malý priestor, kabína: nábytok vystavený v k-i

krájač -a m. stroj(ček) na krájanie: k. chleba;
k. koží

krájať -a nedok.

1. rezaním oddeľovať časti z niečoho: k. salámu, k. zemiaky na kocky

2. takto tvoriť, zhotovovať: k. tenké krajce chleba;
k. zvršky topánok vykrajovať

nabíjač -a m. vojak nabíjajúci (ťažšiu) strelnú zbraň

nabíjačka -y -čiek ž. elektrotech. prístroj na nabíjanie akumulátorov a batérií: cestovná n., automatická n., n. miniatúrnych batérií

nedok. k 2 – 7 nabíjať -a

// nabiť sa

1. natlačiť sa, vbiť sa: do jamiek sa n-lo skálie

2. získať, dostať elektr. náboj: akumulátor sa n-l

nadájať -a nedok.

1. dojčiť, pridájať: n. dieťa

2. expr. dávať (veľa) piť: n. niekoho vínom

nakrájať -a dok.

1. krájaním nahromadiť isté množstvo: n. chlieb (chleba)

2. krájaním upraviť: n. (uhorky) na kolieska

napájač -a m. tech. zariadenie na prívod tekutiny: samočinný n. kotlov

napájačka -y -čiek ž. hovor.

1. napájač

2. napájadlo

nedok. napájať¹ -a

// napojiť sa¹ expr. napiť sa;

nedok. napájať² -a

// napojiť sa²: n. sa na počítačovú sieť;

nedok. napájať sa¹

nedok. napájať sa²: cesta sa n-a na autostrádu

nedok. nastrájať -a

// nastrojiť sa dok.

1. pripraviť sa (význ. 1): n. sa do plaču

2. veľa sa strojiť na niečo: čo sa n-l ísť na návštevu!

nedok. k 1 nastrájať sa

navíjač -a m. živ. kto niečo odborne navíja;

navíjač -a mn. -e m. neživ. navijak, navíjačka: železný n.

navíjačka -y -čiek ž.

1. žena, kt. niečo odborne navíja

2. navijak, navíjač: bubnová n.

nedok. navíjať -a

// navinúť sa: lano sa mechanicky n-lo do kotúča;

nedok. navíjať sa

navystrájať -a dok. expr. veľa a opakovane vystrájať, povyvádzať: búrka n-la škody;
čo to dieťa n-ja!

nazbíjať -a dok. expr. zbíjaním získať, nahromadiť, nakradnúť: n. peňazí, n. poklady, n-ný majetok

nedok. obíjať -a

// obiť sa údermi sa poškodiť: pri sťahovaní sa riad o-l;
o-tá šálka;

nedok. obíjať sa

nedok. odbíjať -a

// odbiť sa úderom sa oddeliť (z celku), odraziť sa: neos. z pohára sa o-lo;

nedok. odbíjať sa

nedok. odpájať -a

// odpojiť sa

1. prestať byť spojený s niečím: vagón sa o-l

2. oddeliť sa (od skupiny) a odísť, odlúčiť sa: na rohu sa od nás o-l;

nedok. odpájať sa

nedok. odpíjať -a

nedok. odvíjať -a

// odvinúť sa, odviť sa: lano sa o-lo;

nedok. odvíjať sa: pren. na plátne sa o-a príbeh

nedok. opájať -a

// opojiť sa:

1. o. sa šťastím

2. o. sa alkoholom;

nedok. opájať sa

nedok. opíjať -a

// opiť sa

1. (nadmerným) požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia, spiť sa: o. sa vínom, o. sa od žiaľu, o. sa do bezvedomia

2. expr. opojiť sa, omámiť sa, očariť sa: o. sa láskou

● expr. o. sa pod obraz (Boží), do nemoty, na mol, o. sa ako čík veľmi;

nedok. opíjať sa

nedok. ovíjať -a

// oviť sa ovinúť sa: okolo stromu sa o-l had;

nedok. ovíjať sa

ozbíjať -a dok. násilne niekomu vziať, olúpiť, orabovať: o. bezbranného človeka;

opak. píjať, píjavať -a

nedok. k 3 pobíjať -a

// pobiť sa dať sa do bitky (medzi sebou): s nikým sa o nič nep-l;
chlapci sa p-li

podbíjačka -y -čiek ž. žel. stroj na podbíjanie podvalov

nedok. podbíjať -a

pokrájať -a dok. krájaním rozdeliť na viac kusov: p. cibuľu nadrobno