Význam slova "hoď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 55 výsledkov (1 strana)
-
hod -u m. hodenie, hádzanie; ľahkoatletická disciplína: h. do cieľa;
h. diskom, oštepom -
hod. skr. hodina
-
hodina -y -dín ž.
1. časová jednotka 60 minút, skr. hod., zn. h: deň má 24 h-ín;
prídem o h-u;
rýchlosť 100 km za h-u2. (obyč. s čísl. rad. al. zákl.) dovŕšený časový úsek 60 minút označený na hodinách: je presne 12 h-ín, príde o jednej (h-e), koľko je h-ín?
3. približne 60 minút pravidelne určených na istú činnosť: h. slovenčiny, rozvrh h-ín, chodiť na h-y klavíra, úradné h-y
4. časový údaj vzťahujúci sa na istý dej, chvíľa, čas; termín: rozvoz tovaru v ranných h-ách;
h. odchodu, záverečná h.;
výpoveď na h-u okamžitá5. liturg. liturgia hodín časť dennej modlitby v kat. cirkvi
● udrela, odbila jeho posledná h. umiera;
ešte neprišla jeho h. nie je vhodný čas; -
hodinár -a m. odborník pri výr. a oprave hodín a hodiniek; majiteľ obchodu s hodinami, hodinkami;
-
hodinárka -y -rok ž.;
-
hodinárstvo -a -tiev s.
1. iba jedn. hodinársky odbor
-
hodinka -y -niek ž. zdrob. expr. k 1, 4: pospať si h-u;
slabá h. necelá -
hodinkový príd.: h. náramok;
cirk. h-á pobožnosť -
hodinky -niek ž. pomn. náramkové al. vreckové hodiny: zlaté, pánske h.;
digitálne h. označujúce čas číslicami; -
hodinovka -y -viek ž. hovor. činnosť trvajúca (asi) hodinu (prednáška, beh ap.)
-
hodinový1 príd.: h-á prednáška trvajúca hodinu;
h-á mzda za odpracované hodiny;hodinový2 príd.: h-é ručičky;
-
hodiny -dín ž. pomn. prístroj na meranie času: nástenné, vežové, slnečné h.;
h. idú dopredu, tikajú;
natiahnuté h.; -
hodiť dok.
1. prudkým pohybom vypustiť a tým spôsobiť let al. pád niečoho; vrhnúť: h. loptu, h. kameň do vody, h. do psa palicu;
h. sliepkam dať žrať;
h. niečo (od zlosti) o zem;
hovor.: h. na seba šaty rýchlo sa obliecť;
h. jedlo do seba rýchlo sa najesť;
h. žiadosť, príspevok ap. do koša, pren. nevybaviť, odmietnuť2. rýchle pohnúť časťou tela, myknúť, pohodiť: h. rukou, hlavou;
h. plecom i fraz. prejaviť nezáujem;
kôň h-l zadkom● spí, akoby ho bol do vody h-l tvrdo;
h. po niekom kameňom odsúdiť ho;
h. → flintu do žita;
h. niekomu niekoho, niečo na → krk;
h. (jednu, pár) niekomu (na zadok) udrieť;
h. niekoho cez → palubu;
h. o(č)kom po niekom letmo sa pozrieť; -
hodiť sa2 nedok. i dok.
1. byť vhodný, vhod, vyhovovať, zodpovedať: to sa mi (ne)h-í;
h. sa na nejakú prácu2. (u)tvoriť súlad, svedčať, pristať: farby sa h-ia k sebe;
tí sa k sebe h-ia -
hodlať nedok. mať v úmysle, chystať sa, zamýšľať: h-á sa venovať hudbe
-
hodne viac/viacej
I. prísl. vyj. veľkú mieru, veľký rozsah, mnoho, veľa: h. skúsil, h. dlho;
h. starší oveľaII. neskl. čísl. zákl. neurč. (pomerne) veľký počet, veľké množstvo, mnoho, veľa: h. ľudí, vody
-
hodno1 vetná prísl. (s neurč.) stojí za to, vyplatí sa: h. sa zamyslieť, vykonať to
-
hodnosť -i ž. stupeň v sústave postavenia, obyč. spojený s titulom; postavenie (obyč. vyššie): vojenská, akademická h., h. kapitána;
udelili mu (čestnú) h. doktora vied; -
hodnostár -a m. kto má (vyššiu) hodnosť: vojenský, cirkevný, akademický h.;
-
hodnostárka -y -rok ž.;
-
hodnostársky príd.: h-e kreslo
-
hodnostný príd.: h-á trieda, h. stupeň
-
hodnota -y -nôt ž.
1. cena (obyč. v peniazoch): kúpna h., h. peňazí, tovaru
2. význam, dôležitosť: umelecká, vedecká, praktická h. niečoho
3. úžitkovosť, osožnosť: výživná h. jedla
4. niečo cenné; majetok (konkrétne i abstraktne): majetkové, kultúrne, sociálne h-y;
ekon. množstvo spoločensky potrebnej práce vynaloženej pri výr. tovaru: zákon h-y; -
hodnotiť nedok. zisťovať hodnotu, oceňovať, posudzovať: h. človeka, výkon, cenu;
h-enie plnenia úloh -
hodnotne prísl.
-
hodnotný príd. majúci hodnotu, cenný, kvalitný: h. človek, program, h-é dielo;
-
hodnotový príd.: h. systém
-
hodnoverne prísl.;
-
hodnovernosť -i ž.
-
hodnoverný príd. hodný dôvery, viery, spoľahlivý, vierohodný: h. človek, svedok, h-á správa;
-
hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno2 (obyč. iba v prís.)
1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky;
dom nie je veľa h.;
to je veľa h-o2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa
3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom
● nie je hoden ani deravý groš nič;
kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie -
hodovať nedok. bohato jesť a piť, byť na hostine: h. na svadbe, h. za stolom s rodinou
-
hodovníčka -y -čok ž.;
-
hodovnícky príd.
-
hodovník -a mn. -ci m. účastník na hostine al. na hodoch;
-
hodový príd.: h. koláč
-
hodváb -u m.
1. vlákno z výlučku hodvábnika al. vyrobené chemicky; tkanina z takých vláken: prírodný, umelý h.
2. niť vyrobená z takých vláken: h. na šitie
● (jemný) ako h.;
-
hodvábne prísl.
-
hodvábnický príd.
-
hodvábnictvo -a s. výr. hodvábu;
-
hodvábnik -a mn. N a A -y m. motýľ chovaný pre zámotky, z kt. sa vyrába hodváb, zool. priadka morušová
-
hodvábny príd.
1. vyrobený z hodvábu: h-a šatka, niť
-
hody -ov m. pomn.
1. slávnosť výročia posviacky kostola al. sviatok patróna, ktorému je kostol zasvätený: ísť na h.
2. hostina, hodovanie: urobiť si h.
-
doňho G zámena on (živ.) s predl. do;
do neho: stojí pri kamarátovi a strká d. -
ho čast. hovor. zdôrazňuje slovo, výpoveď (často vo zvol. vetách): ideš ho preč! budeš ho ticho! ale sa ho poberáš! poď ho (domov)! pís. i poďho
-
hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;
-
naňho A zámena on (živ.) s predl. na
-
oňho A zámena on (živ.) s predl. o;
o neho -
poňho A zámena on (živ.) s predl. po;
po neho -
uňho G zámena on (živ.) s predl. u
-
zaňho A zámena on (živ.) s predl. za