Pravopis slova "hoď" v Slovníku pravidiel slovenského pravopisu

nájdených 75 výsledkov (1 strana)

  • hod ‑u m.
    Hodejov ‑a m.; Hodejovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hodejovčanka ‑y ‑niek ž.; hodejovský
    Hodejovec ‑vca m.; Hodejovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hodejovčanka ‑y ‑niek ž.; hodejovecký i hodejovský
    hodina ‑y ‑dín ž., skr. hod., zn. h; hodinový; hodinka ‑y ‑niek ž.
    hodinár ‑a m.; hodinárka ‑y ‑rok ž.; hodinársky; hodinárstvo ‑a ‑tiev s.
    hodinky ‑niek ž. pomn.; hodinkový
    hodinovka ‑y ‑viek ž.
    hodiny ‑dín ž. pomn.; hodinový
    hodiť ‑í ‑ia dok.; hodiť sa
    hodiť sa ‑í ‑ia nedok. i dok. (byť vhodný)
    Hodkovce ‑viec ž. pomn.; Hodkovčan ‑a mn. ‑ia m.; Hodkovčanka ‑y ‑niek ž.; hodkovský
    hodlať ‑á ‑ajú nedok.
    hodne prísl. i čísl.
    hodno vetná prísl.
    hodnosť ‑i ‑í ž.; hodnostný
    hodnostár ‑a m.; hodnostárka ‑y ‑rok ž.; hodnostársky
    hodnota ‑y ‑nôt ž.; hodnotový
    hodnotiť ‑í ‑ia nedok.
    hodnotiteľ ‑a mn. ‑ia m.; hodnotiteľka ‑y ‑liek ž.
    hodnotný; hodnotne prísl.; hodnotnosť ‑i ž.
    hodnoverný; hodnoverne prísl.; hodnovernosť ‑i ž.
    hodný, hodná, hodné; hoden, hodna, hodno príd.
    hodovať ‑uje ‑ujú nedok.
    hodovník ‑a mn. ‑ci m.; hodovníčka ‑y ‑čok ž.; hodovnícky
    hodovný
    hody ‑ov m. pomn.; hodový
    Hodruša-Hámre Hodruše-Hámrov ž. — m. pomn.; Hodrušan-Hámorčan Hodrušana-‑Hámorčana mn. Hodrušania-Hámorčania m.; Hodrušanka-Hámorčanka Hodrušanky-‑Hámorčanky Hodrušaniek-Hámorčaniek ž.; hodrušsko-hámorský
    hodváb ‑u m.; hodvábny; hodvábne prísl.
    hodvábnictvo ‑a s.; hodvábnický
    hodvábnik ‑a mn. N a A ‑y m.
    Británia ‑ie ž.; Veľká Británia; Spojené kráľovstvo Veľkej Bri­tánie a Severného Írska; Brit ‑a mn. -i m.; Britka ‑y ‑tiek ž.; britský; Britské ostrovy
    dóm ‑u m. (chrám); Dóm svätého Martina; dómsky
    doňho G zám. on (živ.) s predl.
    hoľa ‑e hôľ/holí ž.; hôľny
    Kráľova hoľa ‑ej ‑e ž.; kráľovohoľský
    naňho A zám. on (živ.) s predl.
    oňho A zám. on (živ.) s predl.
    poď, poďho cit.
    poňho A zám. on (živ.) s predl.
    preňho A zám. on (živ.) s predl.
    uňho G zám. on (živ.), ono (osoba) s predl.
    Vojtech ‑a mn. ‑ovia m.; Spolok svätého Vojtecha; vojtešský
    zaňho A zám. on (živ.) s predl.
    živé ‑ého s.; zaťať do živého
    Báhoň ‑a L ‑i m.; Báhončan ‑a mn. ‑ia m.; Báhončanka ‑y ‑niek ž.; báhonský

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV