Význam slova "cl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

cl zn. centiliter

článkonožce -ov A -e m. mn. zool. kmeň nižších živočíchov s článkovanými nohami, Arthropoda

článkovaný príd.

1. členený na články: č-é telo, steblo

2. fon. artikulovaný: č-á reč

článok -nku m.

1. súčasť celku, časť, diel: č. reťaze ohnivo;
č-y prstov;
steblo sa skladá z č-ov;
základný č. nášho hospodárstva

2. oddiel dôležitého textu: č. stanov, zákona, zmluvy

3. podstatná časť náb. učenia: č. viery

4. kratší pís. lit. útvar s polit., odb., umel. a i. tematikou: úvodný, redakčný č.

5. predmet spotrebnej povahy al. určený na obchod, výmenu: spotrebné, priemyselné, potravinové č-y

6. fyz. zdroj elektr. napätia vyvolaného chem. al. elektromagnetickými procesmi: elektrický, galvanický č., suchý č.

čľap cit. napodobňuje zvuk, kt. vzniká nárazom vody, pri spadnutí niečoho do vody, blata ap.

čľapatý príd. expr. ploský, sploštený: č. nos, klobúk

čľapkanica, čliapkanica -e -níc ž. riedke rozmoknuté blato al. mokrý sneh (s dažďom): jesenné č-e;
sneh sa zmenil na č-u na kašu

čľapkanina, čliapkanina -y -nín ž. čľapkanica

čľapkať -á, čliapkať -a nedok.

1. špliechať, čľapotať, špľachotať: zo striech č-á dážď, č-nie vody, vesiel, vo fľaši č-á mlieko

2. po troche sa vylievať, vyšplechovať: voda č-á z vedra

3. polievať vodou, máčať: č. si hruď vodou

// čľapkať sa, čliapkať sa plahočiť sa, pľačkať sa: č. sa vo vode, kačky sa č-jú v mláke

čľapnúť -e -ú -pol dok.

1. s čľapotom dopadnúť: kameň č-l do vody, veslo č-lo o hladinu

2. streknúť, šplechnúť: vlna mu č-la do tváre

3. trochu naliať, črpnúť: č. do misky polievky

4. prudko udrieť, plesnúť: č. si do dlaní, po stehnách

čľapot -u m. čľapkanie, čľapotanie, šplechot: č. vody, vĺn, dažďa

čľapotať -ce/-tá -cú/-tajú -cúc/-tajúc nedok. expr.

1. špliechať, čľapkať: vonku č-l dážď, č-nie vĺn

2. spôsobovať zvuk pri narážaní na vodu: veslá č-cú

// čľapotať sa plahočiť sa, pľačkať sa: dieťa sa č-e vo vani

člen -a mn. -ovia m. živ. príslušník istej organizácie, spolku, spoločenstva: č. družstva, rodiny;
č. politickej strany, č. výboru, č. opery SND;

člen -a mn. -y m. neživ.

1. článok (význ. 1): č. radu, spájací č.;
lingv. vetný č. najmenšia jednotka gram. stavby vety: hlavný, závislý č., holý, rozvitý č.

2. lingv. (v niekt. jazykoch) osobitný slovný druh na vyjadrenie určitosti al. neurčitosti podst. mena

členiť nedok. rozdeľovať na časti: č. celok, územné č-enie mesta, rytmické č-enie verša

// členiť sa: kniha sa č-í na tri kapitoly

členitosť -i ž.: č. územia, zemského povrchu;
nárečová č.

členitý príd. rozčlenený na časti, články; rozvetvený: č-á výroba, č. terén, č-é pobrežie;

členka -y -niek ž.;

členkový príd.: č. kĺb

členok -nka m. vystupujúca kosť v kĺbe nad chodidlom: vytknúť si č., výron č-a, šaty po č-y, brodiť sa v blate po č-y

● expr.: nesiaha mu ani po č-y nevyrovná sa mu;
→ zodrať si nohy po č-y;

členské s. povinný peňaž. príspevok člena spolku, organizácie

členský príd.: č-á schôdzka, č. príspevok, č. štát OSN;

členstvo -a s.

1. príslušnosť do organizácie, spolku: kandidát na č. v Európskej únii;
zrušiť č.

2. hromad. členovia;

čliapať -e -u nedok. expr.

1. vyšplechovať, vystrekovať: voda č-e do brehov;
riedka hlina č-la pod nohami

2. špliechať: č. si vodu na prsia

3. šliapať do niečoho riedkeho: č. do blata

// čliapať sa plahočiť sa, čliapkať sa: č. sa vo vode, v jarku sa č-u husi

clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou

clivo prísl. i vetná prísl.: c. znieť;
je mu c. za rodinou;

clivosť -i ž.

clivota -y -vôt ž. clivosť, melanchólia: obchádza ju c.

clivý príd. smutný a túžobný, melancholický: c-á pieseň, nálada;

čln -a m. menšia loď, loďka: motorový, rybársky, záchranný č.;

člnkovať sa nedok. voziť sa na člne, člnku: č. sa na jazere

člnkový príd.

člnok -nka m.

1. zdrob. k čln

2. čln

3. puzdro v tvare loďky, v kt. sa pohybuje cievka: tkáčsky č.;

člnový príd.;

clo -a ciel s. poplatok za istý tovar prevážaný cez hranice: vývozné, dovozné c., ochranné c., platiť c.;

clona -y clôn ž.

1. mechanizmus na zamedzenie prístupu niečoho (napr. svetla): c. fotografického aparátu

2. vec, ktorá niečo zacláňa, kryje: výhľadu prekáža c. dymu;
voj. delostrelecká c. sústredená paľba kryjúca isté miesto;

cloniť nedok. zakrývať pred svetlom, tieniť, zacláňať: c. si tvár pred slnkom

clonka -y -niek ž. zdrob.

clonový príd.;

človečenský príd. kniž. ľudský: č-á povinnosť

človečenstvo -a s.

1. hromad. ľudstvo: história č-a

2. kniž. ľudské vlastnosti, ľudskosť: pravé č.;

človečí príd. expr. ľudský (často v rozprávkach): č. hlas, č-ia krv;
č. osud

človečina -y ž.

1. pach ľudského tela (najmä v rozprávkach): č. smrdí, zaňuchať č-u

2. expr. ľudské vlastnosti, slabosti ap.

človek -a D a L -ovi/-u V človeče mn. ľudia m.

1. najvyvinutejšia bytosť majúca duš. a telesnú zložku, schopná myslieť, hovoriť a pracovať: pracujúci č., čestný č., výchova č-a, vedy o č-u;
č. od pera spisovateľ;
zasahovanie č-a do prírody ľudí;
Syn č-a Kristus

2. muž. osoba, chlap: mladý, starší č., č. statnej postavy

3. D a L iba -u bližšie neurčená osoba, niekto, ktokoľvek: č. nikdy nevie, č-u sa veriť nechce;
č. by sa zbláznil každý v takej situácii

4. č-če hovor. expr. v oslovení, zvolaní ap.: č-če, čo to robíš? daj(te) mi pokoj, č-če!

● žiť ako č. dôstojne;
ozval sa v ňom č. prejavili sa u neho ľudské city;
to je náš č. zmýšľa rovnako ako my;
expr. hriešny č. úbohý ľudský tvor;
šaty robia č-a;
vtáka poznáš po perí, č-a po reči;
→ chudobný č. hotová opica;

človieča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. zdrob. expr. človiečik

človiečik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

1. človek drobnej postavy

2. malé dieťa: príchod malého č-a na svet

● nikde (nevidno) ani č-a nik nie je nablízku

čľup, čľups cit. napodobňuje zvuk špliechajúcej vody, keď do nej niečo spadne: č., skočil do vody

čľupkať nedok.

1. čľapkať (význ. 1): voda č-á

2. (s čľapotom) padať do vody: kvapky vody č-li do jazera

3. plahočiť sa (s čľapotom) vo vode: č. si nohy, č. nohami vo vode

čľupnúť -e -ú -pol dok. čľapnúť (význ. 1): č. do kaluže, lopata č-la do malty