Význam slova "žia" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žiabre -ber/-bier ž. pomn. dýchacie orgány vodných živočíchov;

žiabronôžka -y -žok ž. vodný kôrovec, zool. Branchipus

žiabrový príd.

žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.

žiačka -y -čok ž.;

žiacky príd. i prísl.: ž. lístok;
ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;

žiactvo -a s. hromad. žiaci;

žiadanka -y -niek ž. formulár žiadosti (o vydanie niečoho): ž. na materiál, na zľavu;
vyplniť ž-u

žiadať -a nedok.

1. predkladať žiadosť, nástojčivo chcieť, uplatňovať nárok, požadovať: ž. náhradu škody, ž. (riaditeľa) o prijatie do zamestnania;
ž. od niekoho, aby splnil sľub;
úctivo, dôrazne ž.;
ž-ný tovar hľadaný;
dosiahnuť ž-né výsledky očakávané

2. úctivo, zdvorilo predkladať žiadosť, pýtať, prosiť: ž. o pomoc, o radu;
ž. dievča o ruku, ž. rodičov o ruku dcéry pýtať za manželku

3. i žiadať si kniž. vyžadovať (význ. 2): previnenie (si) ž-a trest

// žiadať sa

1. pociťovať potrebu, chcieť, túžiť: ž-lo sa mu vody;
ž-a sa, aby prišli všetci;
neos. ž-a sa mu piť

2. nástojčivo chcieť, požadovať: ž. sa do iného oddelenia, ž. sa von

// žiadať si želať si (význ. 1, 2), priať si: otec si ž-l vidieť deti

žiadateľ -a mn. -ia m. kto o niečo žiada: ž. o byt, o miesto;
vyhovieť ž-ovi;

žiadateľka -y -liek ž.

žiaden, žiadny zám. vymedz. nijaký (význ. 1); ani jeden, nikto: nestane sa ž. zázrak, nemá ž-u starosť;
ž. neprišiel neskoro

● za ž-u cenu v nijakom prípade;
ž-e strachy neboj(te) sa

žiadosť -i ž.

1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada: ž. o byt, o prijatie;
napísať, podať ž., vyhovieť ž-i;
uvoľnili ho na vlastnú ž.

2. expr. silná túžba, žiadostivosť: oči sa jej zapálili ž-ou

žiadostivo prísl.: ž. piť, ž. pozerať;

žiadostivosť -i ž.: telesná ž.

žiadostivý príd. kt. silno po niečom túži; svedčiaci o túžbe, túžobný; náruživý, vášnivý: ž-á duša;
ž-é oči;
ž. pohľad;

žiaduci príd. kniž.

1. želateľný, potrebný, požadovaný: dosiahnuť ž-e výsledky požadované;
je ž-e, aby prišiel je potrebné

2. vzbudzujúci túžbu, žiadostivý: je ž-ejšia ako pred chorobou

žiak -a mn. -ci m.

1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia

2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i

3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;

žiaľ

I. -u m. veľký smútok, zármutok, žalosť: mať, pociťovať, premáhať ž.;
plakať, piť od ž-u;
zomrieť, pominúť sa, zmárniť sa od ž-u

● zalievať ž. piť;
srdce mu puklo od ž-u utrápil sa

II. vetná prísl. vyj. postoj ľútosti k obsahu vety: (bolo) ž. na neho pozrieť

III. čast. vyj. poľutovanie, ľútosť, žiaľbohu, bohužiaľ: ž., dnes nemôžem prísť

žiaľbohu čast. žiaľ, bohužiaľ: ž., nemôžem ti pomôcť;
jeho práca, ž., ostala torzom

žialiť -i -ľ! nedok. pociťovať, prežívať žiaľ, žalostiť: ž. nad smrťou matky, ž. za stratenou slobodou

žiaľne, žiaľno prísl. i vetná prísl.: ž. plakať;
človeku je ž.

žiaľny príd. kniž. žalostný (význ. 1), bôľny, bolestný, smutný: ž. pohľad, vzdych, plač;

ziapať -e -u nedok. expr. hlasno kričať, vrieskať, revať: nahnevano z-l na syna

žiar -u m. vys. teplota vyžarovaná zo žeravého zdroja, horúčava: slnečný ž., ž. plameňa;
odb. vys. teplota, pri kt. sa látky rozžeravujú;

žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

žiarenie -ia s. odb. šírenie, vyžarovanie energie zo zdroja; radiácia: slnečné, kozmické, rádioaktívne, röntgenové, ultrafialové ž.

žiarič -a m. zdroj žiarenia; prístroj na žiarenie, ožarovanie: rádioaktívny, infračervený, elektrický ž.

žiariť -i nedok.

1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i;
izba ž-i čistotou

3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

žiarivka -y -viek ž. výbojka, v kt. sa ultrafialové žiarenie mení na viditeľné svetlo: neónová ž.;

žiarivkový príd.: ž-é osvetlenie

žiarivo prísl.;

žiarivosť -i ž.

žiarivý príd.

1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy;
ž-é farby jasné

2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty

3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť;
ž. úsmev;
ž. príklad, vzor hodný nasledovania;

žiarliť -i nedok.

1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny;
ž. na manželovu kolegyňu

2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov;
ž. na jeho záľuby

žiarlivec -vca m. žiarlivý človek

žiarlivo prísl.;

žiarlivosť -i ž.

žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka;
ž. pohľad;
je žiarlivý na prednosti druhých

□ byť ž. žiarliť;

žiarovisko -a -vísk s.

1. časť krematória, kde sa spaľuje mŕtvola

2. archeol. miesto, kde sa spaľovali mŕtvoly

žiarovka -y -viek ž. (hruškovitá) sklená banka s kovovým vláknom, kt. sa elektr. prúdom rozžeraví a svieti: kontrolná ž.;
mliečna ž. z mliečneho skla;
vypálená ž.;
vymeniť ž-u;

žiarovkový príd.

žiarový príd.: ž-á pec;
archeol. ž. hrob so zvyškami spálených mŕtvych

žiarupevný príd. odb. zachovávajúci pevnosť pri vys. teplote: ž. materiál

žiaruvzdorne prísl.: pôsobiť ž.;

žiaruvzdornosť -i ž.

žiaruvzdorný príd. odolný proti žiaru: ž. materiál, ž-á oceľ, ž-é tehly;

bohužiaľ čast. vyj. ľútosť, žiaľ(bohu): pomoc prišla b. neskoro;
b., nemôžem prísť

čí, čia, čie k m. a s. G a A čieho D čiemu L o čom I čím, k ž. G, D, L čej A čiu I čou mn. m. čí, ž. a s. čie zám. opyt.

1. expr. i číže vyj. otázku týkajúcu sa vlastníka al. pôvodcu: čie je to dieťa? čia zásluha? s čou pomocou;
číže ste vy?

2. uvádza vzťaž. vetu, najmä predmetovú

● nevie, čí je a) je zmätený b) nemá pevné presvedčenie

čiaška -y -šok ž.

1. zdrob. k čaša

2. bot. lôžko kvetu v podobe misky, pohára

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

krčiažtek -a, krčiažok -žka m. zdrob.

ležiačky prísl. ležiac, poležiačky: cvičiť, čítať l.

lodžia, pôv. pís. loggia -ie ž. (tal.)

1. balkón zasunutý do fasády

2. stav. chodba so stĺporadím na otvorenej strane

ošiaľ -u m. opojenie mysle, omámenie: chytil ho chvíľkový o.;
zločin spáchal v o-i zúrivosti

pokľačiačky prísl. kľačiačky, kľačiac: prosiť p.

poležiačky prísl. ležiac, ležiačky: čítať p.

pololežiačky prísl. nie celkom ležiac: oddychovať p.

réžia -ie ž.

1. náklady a výdavky spojené s prevádzkou niečoho: mať vysokú r-iu;
robiť niečo vo vlastnej r-ii na vlastný účet

2. umel. al. odb. vedenie, umel. al. odb. realizácia div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: r. televíznej hry, opery;
r. televíznej besedy;
asistent r-ie

□ mať, robiť r-iu režírovať;

spolužiačka -y -čok ž.

starejšia ž.

stáročia -í s. mn. mnohé storočia: s. útlaku;

štvrtoročiačka -y -čok ž.

treťoročiačka -y -čok ž.

úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.

úbožiačka -y -čok ž.;

ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;

vešiačik -a m. zdrob.