Význam slova "šl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

šľapaj -e mn. D -am L -ach ž.

1. odtlačok chodidla, stopa, stupaj, šľapa: zanechávať š-e v blate

2. chodidlo, šľapa: stáť na š-ach

● ísť, kráčať v niečích š-ach vidieť v niekom vzor, byť nasledovníkom;
kniž. nie je → hoden do jeho š-e stúpiť;

šľapajový príd.

šľapák -a m. nedovolené prišliapnutie nohy protihráča (vo futbale ap.)

šľapka -y -piek ž.

1. zdrob. k šľapa

2. obyč. mn. ľahká letná obuv

3. subšt. ľahká žena, prostitútka (hľadajúca zákazníkov na ulici)

slasť -i ž. pocit šťastia, blaha, rozkoš, pôžitok: opojná s., vzbudiť s., chvieť sa s-ou;
to nie je nijaká s. to nie je príjemné

slastne prísl.

slastný príd. preniknutý slasťou: s-á chvíľa, s-é opojenie;

slatina -y -tín ž.

1. močaristá plocha, rašelinisko

2. rašelina z nížin nasýtená živinami;

slatinka -y -niek ž. zdrob.

slatinný príd.: s-á pôda, tráva;

sláva

I. -y ž.

1. výnimočné ver. uznanie, znamenitá povesť: svetská, športová s., získať s-u, túžiť po s-e, byť na vrchole s-y

2. nádhera (význ. 1, 2), prepych, lesk: s. hradu, katedrály, mesto v plnej s-e

3. hrdosť (význ. 1), ozdoba: chlapec je s-ou rodiny

4. hovor. slávnostná udalosť, oslava: dnes je tu veľká s.

● s. mu vstúpila do hlavy spyšnel;
expr. → márna s.;
→ svetská s. – poľná tráva

II. cit. vyj. radosť, vzrušenie, volanie na slávu

slavianofil -a mn. -i/-ovia m. zastaráv. slovanofil;

slavianofilský príd.;

slavianofilstvo -a s.

sláviček -čka mn. N a A -y m. zdrob.

slávičí príd.: s. spev, s-ia pieseň;

slávik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s mimoriadne zvučným hlasom, zool. Luscinia: spievať ako s. pekne;

slavista -u m. odborník v slavistike; učiteľ al. študent slavistiky;

slavistický príd.: s. zjazd, s-á literatúra;

slavisticky prísl.

slavistika -y ž. veda o jazyku, dejinách a kultúre slovanských národov;

slavistka -y -tiek ž.;

sláviť -i nedok.

1. oslavovať (význ. 1): s. Deň vzniku Slovenskej republiky;
s. narodeniny

2. prežívať ako úspech: s. víťazstvo

3. cirk. konať liturg. obrady: s. omšu

slávne prísl.

slávnosť -i ž.

1. podujatie na počesť niekoho al. niečoho, oslava: jubilejná, školská, domáca s.;
usporiadať s.

2. mn. slávnosti (hud., tanečný, folklórny ap.) festival: s. spevu a tanca;
Bratislavské hudobné s-i

3. cirk. najvyšší st. kat. liturg. sviatkov: s. Zjavenia Pána;

slávnostne prísl.: s. ohlasovať;

slávnostnosť -i ž.

slávnostný príd. k 1: s. príhovor, s-é zhromaždenie, s-á nálada;
s. hlas dôstojný;
s-é rúcho určené na mimoriadnu príležitosť;

slávny príd.

1. zahŕňaný slávou, povestný, chýrny: s. umelec, bádateľ, s-e dielo

2. významný (význ. 1), dôležitý: s-e výročie

3. vynikajúci, znamenitý: s. čin;
expr. to nie je veľmi s-e nie je to dobré

4. (ako súčasť oslovenia) veľmi vážený, vznešený: s. súd;

slávobrána -y -brán ž. vchod, brána ap. vyzdobená na slávnostné privítanie: čečinová s., postaviť s-u

slávybažne prísl.;

slávybažnosť -i ž.

slávybažný príd. dychtivý po sláve: s. autor, umelec;

slečinka -y -niek ž. zdrob. expr.

slečna -y -čien ž. dospievajúce dievča, slobodná žena (často v oslovení): je z nej celá s.;
dobrý deň, s.;

sled -u m.

1. súvislé poradie, neprerušovaný rad, postup: pravidelný s., s. úkonov, slov

2. voj. časť bojovej voj. zostavy: prvý s.

sleď -a mn. N a A -e m. striebristá ryba žijúca v severských moriach, zool. Clupea;
z nej pripravený pokrm solením, údením;

sledovanosť -i ž. miera, stupeň sledovania jednotlivých rozhlasových al. telev. staníc a ich programu

sledovať nedok.

1. ísť, pohybovať sa za niekým al. niečím: s. podozrivú osobu, tajne ho s-l, s-l ho krok za krokom

2. venovať pozornosť, všímať si: s. tlač, diskusiu, výkon;
expr. ostro s. niečo veľmi pozorne

3. kniž. zameriavať sa na uskutočnenie niečoho: s. vlastné záujmy;
s. zvyšovanie kvality

4. kniž. správať sa podľa niečoho, držať sa niečoho: s. zmysel opatrení, zákonnosť právnych noriem

sleďový príd.

šlendrián -a m. hovor. pejor. neporiadny človek, lajdák;

šlendriánsky príd. i prísl.: š-a robota;
š. sa upraviť;

šlendriánstvo -a s.

1. iba jedn. k šlendrián

2. šlendriánsky čin

šlep -u m. hovor.

1. zastar. al. expr. vlečka (význ. 1)

2. vlečný čln

slepá ž.

slepačí príd.: s-ia polievka, s-ie vajce;

slepáň -a m. pejor. slepý človek, tvor (obyč. v nadávkach): ty s., nevidíš? pren. zaslepenec: bol som ja s. slepý;

slepaňa -e ž.

slepec -pca m. slepý človek: vodiť s-a;

slepecký príd.: s-é písmo, s-á palica;

slepectvo -a s. stav, vlastnosti slepca

slepiačky prísl. poslepiačky, popamäti: s. hľadať

slepiť sa nedok. expr. namáhať si oči, sliepňať sa: s. sa ustavičným čítaním

slepnúť -e -ú -pol nedok. strácať zrak, stávať sa slepým: po chorobe začal s.

slepo prísl.: s. sa prispôsobovať, s. nasledovať, obdivovať;

sleposť -i ž. slepota

II. slepý m. slepec: viesť s-ého;

slepota -y ž. neschopnosť vidieť, sleposť, nevidomosť: trvalá, dedičná s.;

slepúch -a mn. N a A -y m. beznohý jašter podobný hadovi, zool. Anguis

slepý príd.

I.

1. kt. nevidí, nevidiaci: s. od narodenia, s-é dieťa;
hmatkať ako s.;
lek. s-á škvrna miesto na sietnici bez zrakových buniek

2. ľahostajný (význ. 1), nevšímavý: s. voči biede, ťažkostiam

3. neovládaný rozumom, nerozvážny, zaslepený: s-á láska, nenávisť, sila, s. od hnevu

4. kt. nemá predpokladané náležitosti al. vlastnosti, nepravý: s. náboj, s. guláš, s-é dvere

5. na jednom konci uzavretý: s-á ulica, koľaj;
anat. s-é črevo

6. neprepúšťajúci svetlo, neosvetlený: s. oblok, s-á izba

● hrať sa na s-ú → babu;
prísť k niečomu ako s-á kura, s-é kura k zrnu získať bez námahy al. náhodou;
dostať sa do s-ej uličky bezvýchodiskovej situácie;
expr. to aj s. vidí to je jasné;
byť hluchý a s. odmietavý, zaujatý;

slez¹ -u m. anat. vlastný žľazový žalúdok prežúvavcov

slez² -u m. liečivá bylina s ružovkastými lupeňmi a okrúhlymi plodmi, bot. Malva;

slezina -y ž. orgán regulujúci množstvo krviniek a tvoriaci ochranné látky;

slezinový, slezinný príd.: s-ová tepna

slezový príd.: s-á vňať, farba

šliam -u m. hovor. hlien (význ. 1, 2), pena

šliapací príd. zariadený na šliapanie: š. pedál;
š-ie autíčko

šliapačky -čiek ž. pomn. hovor. trial

šliapadlo -a -diel s. páka uvádzaná do pohybu šliapaním: š. šijacieho stroja;

šliapadlový príd.

šliapať -e -u nedok.

1. klásť nohu a tým stláčať, stúpať (význ. 1): š. po tráve, š. na kvety, na pedál;
š. chrobáky zabíjať;

2. stúpaním niečo potláčať, udupávať: š. kapustu

3. nohami uvádzať do pohybu: š. na bicykli

4. hovor. ísť (význ. 1), kráčať: š. pešo, š. do vrchu;

opak. šliapavať -a;

dok. k 1, 3 šliapnuť -e -u -pol: š. na nohu, š. do mláky;
hovor. š. na plyn na plynový pedál i pren. zvýšiť rýchlosť (vozidla)

šlichta -y šlícht ž. text. glejovitý roztok z rozvareného škrobu a rozlič. prípravkov na zošľachťovanie priadze

sliedič -a m. živ. kto sliedi;

sliedič -a mn. N a A -e m. neživ. poľov. pes vycvičený na vysliedenie zveri;

sliedičský príd.;

sliedičstvo -a s.

sliediť -i nedok. usilovne hľadať, pátrať; striehnuť: s. po zločincovi;
stále s-i za mnou;
očami s. po miestnosti;
suseda s-la a donášala

sliedivo prísl.

sliedivý príd. často pejor. kt. sliedi, skúmavý: s. zrak, pohľad;

slieň -a m. ílovitá usadená hornina použ. v stavebníctve a poľnohospodárstve;

slieňový príd.: s-á zemina

sliepka -y -pok ž.

1. väčší vták chovaný ako hydina na produkciu vajec a mäsa; jeho dospelá samica: chov s-ok, držať s-y

2. zool. samica kurovitých vtákov: s. bažanta

● expr. byť ako zmoknutá s. utrápený, sklesnutý;
žart. chodiť spať so s-mi včas;

sliepňať -a nedok. expr. slabo svietiť, blikotať, blikať: oheň, lampa s-a

// sliepňať sa slepiť sa: s. sa s vyšívaním

sliepočka -y -čiek ž. zdrob.

slimačí príd. k 1: s. domček, s-ie rožky

● (ísť) s-ím krokom veľmi pomaly;

slimáčik -a mn. N a A -y m. zdrob.

slimák -a mn. N a A -y m.

1. živočích s mäsitým telom zasunuteľným do ulity a tykadlami, zool. Helix

2. anat. časť vnútorného ucha

● chodiť, vliecť sa ako s. veľmi pomaly;

slina -y slín ž. tekutý výlučok žliaz v ústach

● expr. hovoriť, čo s. na jazyk donesie tárať;
s-y sa mu zbiehajú (v ústach, na jazyku), s-y mu tečú na niečo má chuť na niečo;

sliniť nedok.

1. vlhčiť slinami: s. si prsty

2. vylučovať nadmerné množstvo slín: choré zviera s-lo

slinka -y -niek ž. zdrob. expr.

slinkový príd.

slinný, slinový príd.: s-é žľazy, s-ová bublina;

slinok -nku m. pálená hmota, z kt. sa robí cement;

slintačka -y -čiek ž. nákazlivé ochorenie dobytka a ošípaných prenosné aj na človeka a prejavujúce sa slinením a pľuzgiermi na sliznici ústnej dutiny

slintať nedok. expr. sliniť (význ. 2)

slipy -ov m. pomn. obch. krátke priliehavé pánske spodky

sliva -y slív ž. odroda slivky majúca guľaté plody

slivka -y -viek/-vák ž.

1. ovocný strom, bot. Prunus

2. tmavomodrý kôstkový plod tohto stromu

3. slivkové drevo; výrobok z neho: drevená stena zo s-y

4. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: tmavá s.

● žart. vziať, spakovať svojich sedem slivák celý, obyč. malý majetok;

slivkovomodrý príd. belasý ako slivka: s-á látka

slivkový príd.: s. lekvár;
s-á farba belasá ako slivka;

slivočka -y -čiek, slivôčka -y -čok ž. zdrob.

slivovica -e ž. liehový nápoj zo slivák: domáca s.;

slivovička -y -čiek ž. zdrob. expr.

sliz -u m. lepkavá tekutina (ako produkt sliznice): rybací, hubový s.;
rana potiahnutá s-om

slíž -a obyč. mn. slíže m. hovor. rezance: makové s-e, s-e do polievky

● tenký ako slíž veľmi;

slížik -a obyč. mn. m. zdrob.

slizko prísl.;

slizkosť -i ž.

slizký príd.

1. potiahnutý slizom: s. červ

2. pejor. odporný, klzký: s. človek, s-é slovo;

sliznica -e -níc ž. anat. blana niekt. teles. orgánov vylučujúca sliz: nosná, črevná s.;

sliznicový, slizničný príd.

slizovito prísl.;

slizovitosť -i ž.

slizovitý príd. obsahujúci sliz, podobný slizu: s-á hmota;

slížový príd.: s-á doska, s-é cesto;

slnce -a sĺnc s. poet. slnko;

slncový príd.: rozpráv. s. kôň

slnečnica -e -níc ž. vys. rastlina s veľkými žltými lupeňmi a olejnatými semenami, bot. Helianthus;

slnečnicový príd.: s. olej, s-é pole