Význam slova "ňu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 290 výsledkov (3 strán)

  • požuť, požuvať -je -jú -žuj(te)! -žul/-žuval dok. žutím spracovať: p. jedlo, mäso

  • prepočuť -je -jú dok. zastaráv. sluchom nezachytiť, nezačuť: p. otázku

  • prežuť -je -jú -žul -žutý, prežuvať -uje -ujú -žuval -žuvaný dok. dôkladne rozhrýzť a premiešať slinami: p. potravu;

  • príučka -y -čiek ž. ponaučenie, obyč. v podobe niečoho nepríjemného: dostať p-u, dať niekomu p-u

  • príučné s. zastaráv. príučka: dostať p.

  • príušnica -e -níc ž. anat. príušná žľaza

  • príušný príd. ležiaci v blízkosti ucha: anat. p-á žľaza

  • nedok. rozčuľovať

    // rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
    premáhať r-enie;

  • nedok. rozčuľovať sa

  • rozkorčuľovať sa dok. korčuľovaním sa rozcvičiť

  • rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

  • rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

  • šešuľa -e -šúľ ž. bot. pukavý plod s viacerými semenami;

  • šešuľka -y -liek ž. zdrob.

  • nedok. skľučovať

  • šťučí príd.: š-ie zuby, plutvy

  • sušeň, šušeň -šňa m. zasušený výlučok z nosa

  • šuška -y -šiek ž. šiška (význ. 1);

  • šuškačka -y -čiek ž. hovor. expr. tajné rozširovanie nepravdivých informácií o niekom, niečom: v meste sa šírila š. šuškalo sa

  • šuškanda -y -kánd ž. subšt. šuškačka

  • šuškať nedok. šepkať (význ. 1 – 3): š. priateľovi do ucha;
    zamilovane š.;
    š. si medzi sebou;
    celá trieda mu š-á;
    š-li si novinu;
    š-á sa, že bude svadba;
    š-ná propaganda tajné rozširovanie (nepravdivých) správ

  • šuškový príd.;

  • šušlať -e -ú nedok.

    1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

    2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

  • šušlavo prísl.: š. rozprávať;

  • šušlavosť -i ž.

  • šušlavý príd. kt. šušle (význ. 1); svedčiaci o šušlaní: š. starec;
    š-á reč;

  • šušot -u m. hovor. expr. šušotanie: podozrivý, tichý š.

  • šušotať -ce -cú nedok. hovor. expr. šepkať (význ. 1), šuškať

  • šušťať -í -ia -šť/-i! nedok. šuchotať (význ. 1, 2): hodváb, lístie, dážď š-í;
    š. novinami, papierom

  • šušťavo prísl.

  • šušťavý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šuštiaci, šuštivý: š. papier, š-é šaty;

  • šuštička -y -čiek ž. zdrob.

  • šuštivo prísl.

  • šuštivý príd. šuchotajúci, šuchotavý, šušťavý: š. plášť, š-é lístie;

  • šušušu, šu-šu-šu cit. napodobňuje šuškanie: všade bolo počuť samé š.

  • ťuťmáčik -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

  • ťuťmáčka -y -čok ž.;

  • ťuťmácky príd. i prísl.;

  • ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

  • u2 predl. s G vyj.

    1. prostredie, najmä domácnosť: bývať u rodičov, zazvoniť u susedov;
    je u nás zamestnaný v našom podniku ap.;
    je u seba vo svojej kancelárii ap.;
    U zlatého slnka archaizovaný firemný názov kaviarne

    2. (pri osobách) zreteľ, pri: u mladých ľudí pozorujeme túžbu vyniknúť, u brata mi to neprekáža;
    kniž. prírastky u obyvateľstva;
    u dovozu, u pšenice, u dobytka, správ. pri dovoze, pri pšenici, pri dobytku

    3. pôvodcu: dať si ušiť oblek u krajčíra, vyslúžiť si opovrhnutie u všetkých

    4. miestny význ., správ. pri: u telefónu, správ. pri telefóne;
    mať u seba peniaze, správ. mať pri sebe peniaze

    u1, ú1 neskl. s. samohláska a písmeno

    ú2 cit. vyj. nepríjemné pocity; jaj, joj, ach: ú, to je zlá vec!

  • učankať dok. expr. upokojiť, utíšiť, uchlácholiť, učičíkať: každého u-l sľubmi

  • učarovať dok. počariť, porobiť;

  • nedok. učarúvať -a

  • učebňa -e ž. učebná miestnosť, trieda

  • učebnica -e -níc ž. kniha, z kt. sa učí: u. fyziky, stredoškolská u.;

  • učebnicový príd.: u. príklad i pren. jednoduchý, elementárny

  • učebný príd. týkajúci sa vyučovania, učenia: u. plán, u-á látka, u-é pomôcky;
    u. odbor, u. pomer

  • učeň učňa m. kto sa pripravuje na rob. povolanie, kto sa učí remeslu: zámočnícky, stolársky, pekársky u., ísť za u-a;

  • učene prísl.;

  • učenec -nca m. významný vedec, bádateľ: u. svetového mena;

  • učenecký príd.;

    učenecky prísl.

  • učenie -ia s.

    1. súhrn hlav. myšlienok istého mysliteľa, ideového smeru al. náb. právd: Platónovo u., Lutherovo u., kresťanské u.;
    u. cirkvi

    2. hovor. učňovský pomer: dať chlapca do u-ia

  • učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

  • učenlivo prísl.;

  • učenlivosť -i ž.

  • učenlivý príd. ľahko sa učiaci: u. žiak;

  • učenosť -i ž.

  • učený príd.

    1. kt. vyniká svojimi vedomosťami, veľmi vzdelaný: u. profesor

    2. predstavujúci odb. poznatky v náročnej podobe (často pejor.): u-á prednáška, polemika, u. spis;

  • učesať -še -šú dok. upraviť hrebeňom al. kefou: u. si vlasy;
    u. dieťa;
    u. strapce zarovnať;
    u. sa pred zrkadlom

  • učičíkať -a dok. expr.

    1. kolísaním ap. uspať, utíšiť: u. dieťa

    2. upokojiť, uchlácholiť, učankať: u. niekoho peknými slovami, sľubmi

  • opak. učievať -a

    // učiť sa

    1. cvičením získavať zručnosť: u. sa plávať, tancovať, hrať na husliach

    2. na zákl. výchovného pôsobenia si osvojovať, vštepovať: u. sa disciplíne, pravdovravnosti

    3. získavať vedomosti: u. sa dejepis, dobre, ľahko sa u.;
    u. sa naspamäť;
    čo ste sa dnes (v škole) u-li?

    4. pripravovať sa na bud. povolanie (obyč. remeslo): u. sa za automechanika;
    hovor. chcel by sa ďalej u. študovať

    u. sa na vlastnej škode, na vlastných chybách brať si poučenie zo (zlej) skúsenosti;

  • opak. učievať sa

  • učilište -a -líšť, učilisko -a -lísk s. vzdelávacia ustanovizeň, vzdelávacie stredisko: stredné odborné, vojenské u.;
    univerzitné u.

  • učiniť dok. kniž. urobiť

    u. niekomu, niečomu zadosť vyhovieť

  • učiť nedok.

    1. stálym pôsobením pomáhať v získavaní zručnosti: u. dieťa rozprávať, u. hrať na hudobnom nástroji, u. šoférovať

    2. výchovou vštepovať, privykať, priúčať: u. trpezlivosti, sebaovládaniu

    3. výkladom, precvičovaním ap. poskytovať vedomosti: u. žiakov čítať, rátať, násobilku, vetný rozbor

    4. pôsobiť ako učiteľ; vyučovať: u. na strednej škole;
    u. matematiku, u. denne 4 hodiny

    5. hlásať, šíriť myšlienky: humanizmus učí úcte k človeku;

  • učiteľ -a mn. -ia m.

    1. kto z povolania vyučuje: u. na základnej škole, u. hudby, lyžovania

    2. osobnosť, kt. svojím učením vplýva na niekoho: Fándly bol u-om roľníkov;

  • učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

  • učiteľka -y -liek ž.;

  • učiteľovať nedok. hovor. byť učiteľom: u. na základnej škole

  • učiteľský príd.: u-é povolanie, u. zbor, u. plat;

    učiteľsky prísl.;

  • učiteľstvo -a s.

    1. učitelia

    2. povolanie učiteľa;

  • učivo -a s. učebná látka: prebrať predpísané u.

  • učnica -e -níc ž.;

  • učňovka -y -viek ž. hovor. odb. učilište

  • učňovský príd.: u-á škola, u-é stredisko, u. pomer

  • učtáreň -rne ž. miestnosť, v kt. pracujú účtovníci: mzdová u.;

  • učtárenský príd.

  • učupiť sa dok. expr. skrčiť sa (význ. 1), schúliť sa: u. sa do kútika, u. sa na strome;

  • uľahčiť -hč/-i! dok.

    1. urobiť ľahším, menej namáhavým: u. (si) prácu

    2. uľaviť, odľahčiť: u. rodičom;
    pocítiť u-enie;

  • nedok. uľahčovať

    // uľahčiť sa

    1. stať sa ľahším, menej namáhavým: manipulácia s kontajnermi sa im u-la

    2. neos. uľaviť sa, odľahnúť: po lieku sa mu u-lo;

  • nedok. uľahčovať sa

    // uľahčiť si uľaviť si, odľahčiť si: u. si zahrešením

  • uľahnúť, uľahnúť sa -e -ú -hol dok. klesnúť (význ. 1), poklesnúť, usadnúť sa: hrob (sa) po čase u-e, u-tá vrstva snehu, u-tý násyp;

  • uľaviť dok. zbaviť nepríjemného stavu, pocitu, ťažkostí ap., uľahčiť, odľahčiť: u. postihnutému v trápení, u. ukonanému telu;

  • nedok. uľavovať

    // uľaviť sa neos. (o nepríjemnom stave) zlepšiť sa, uľahčiť sa: chorému sa u-lo;

  • nedok. uľavovať sa

    // uľaviť si zmierniť nepríjemný pocit, stav ap., uľahčiť si: rozkričal sa, aby si u-l (v hneve)

  • uľútiť sa -i dok. neos. prísť ľúto, uľútost(n)iť sa: u-lo sa mu chudáka

  • uľútostiť sa, uľútostniť sa dok. neos. uľútiť sa: u-lo sa im sirôt, prijali ich za svoje

  • uňho G zámena on (živ.) s predl. u

  • ušanovať dok. hovor.

    1. usporiť (význ. 2), ušetriť, zošporovať: u-né kurivo

    2. ušetriť (význ. 2), uchrániť: chceli ho u. od sklamania;
    každého ohovára, nikoho neu-je

  • ušatý príd. kt. má veľké uši: u-é zviera;
    u-á hlava

  • ušetriť dok.

    1. usporiť (význ. 1, 2): u. si na auto našetriť;
    u-ený materiál;
    u. si námahu

    2. mať ohľad, uchrániť, ušanovať: u. deti, ženy (od námahy, od hrôzy);
    vojna nikoho neu-í

    to si si mohol u. a) bez toho si mohol byť b) to si nemusel (u)robiť

  • ušiačik -a mn. N a A -y m. zdrob. expr.: zajačik – u.;

  • ušiak -a mn. N a A -y m. expr. zajac al. iné ušaté zviera;

    ušiak -a D a L -u m. fotel so zvýšenými bočnými operadlami hlavy: driemať v u-u

  • ušianka -y -nok ž. rus. čiapka s kožušinovými výložkami na uši

  • ušiť -je -jú dok. šitím zhotoviť: dať si u. šaty;
    dobre, zle u-tý oblek

    to je naňho ako u-té to ho vystihuje

  • uško -a -šiek s.

    1. zdrob. k 1, 2

    2. ucho (na ihle)

    3. bot. výrastok na listoch tráv

  • uškodiť dok. zaškodiť, poškodiť, ublížiť: trocha námahy nikomu neu-í;
    jedlo mu u-lo (na žalúdok)

  • nedok. uškŕňať sa -a

  • uškrnúť sa -ie -ú dok. expr. usmiať sa (posmešne): u. sa pod fúzy;

  • uškrtiť -rť! dok. zaškrtiť (význ. 1), zahrdúsiť: u. sliepku;
    u-l by ho (od zlosti, v zúrivosti)

    // uškrtiť sa zaškrtiť sa: zviera sa u-lo v oku

  • uškvariť dok. upražiť, upiecť: u. barana, u. v horúcom oleji

    // uškvariť sa pražením sa upraviť: u-ené mäso;

  • ušľachtilo prísl.;

  • ušľachtilosť -i ž.

  • ušľachtilý príd.

    1. mravne hodnotný, šľachetný: u. človek, u. cit;
    u-á zábava

    2. esteticky dokonalý: u-é formy, u-á hlava

    3. odb. majúci dokonalé vlastnosti: u-é sorty ovocia;
    u-á oceľ;

  • ušľahať dok. šľahaním upraviť, pripraviť: u. smotanu, sneh z bielkov

  • ušliapať -e -u dok. pošliapať (význ. 1): u. trávnik;
    u-ný sneh ubitý

  • ušmyknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), vyšmyknúť sa

    aj dobrému kocúrovi myš u-e každý sa môže zmýliť

  • ušnica -e -níc ž. anat. časť vonkajšieho ucha, ušný lalok;

  • ušnicový príd.

  • ušný príd. k 1: u. lalok, u. maz;
    u. lekár;

  • ušpiniť dok. zašpiniť: u. si ruky;
    u-ený golier, u-ená dlážka

    // ušpiniť sa zašpiniť sa: u. sa na tvári;
    u. sa olejom, atramentom

  • uštedriť dok. (štedro) dať: príroda nám u-la hojnosť plodov;

  • nedok. uštedrovať

  • uštipačne prísl.;

  • uštipačnosť -i ž.

Naposledy hľadané výrazy:

Ekonomický slovník: les, ad, spii, agfa, cab, tãƒâ ãƒâ ãƒâ, ä epiå, oko, ã aty, ggy, sgp, cmo, dor, ã â v, nsa
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV