Význam slova "ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã la" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

bezmála čast. takmer, skoro: b. sedem hodín;
b. polmiliónové mesto;
b. by bol prišiel o život

centrála -y -rál ž.

1. ústredňa: telefónna c.

2. ústredie: družstevná, špionážna c.

chvála -y chvál ž. prejav uznania, pochvala, op. hana: slová ch-y;
byť hodný ch-y;
slúžiť niekomu na ch-u

cválať -a nedok. (o koňovi) bežať cvalom; (o jazdcovi) ísť cvalom na koni: kone divo c-jú, jazdec c-a po hradskej;

diagonála -y -nál ž. geom. uhlopriečka;

docválať -a dok. cválaním prísť: kôň d-l do cieľa;
dôstojník d-a na koni

horizontála -y -tál ž. geom. horizontálna priamka

hydrocentrála -y -rál ž. hydroelektráreň

iniciála -y -iál, iniciálka -y -lok ž. veľké, obyč. začiatočné písmeno slova: podpísať sa i-ami;

internacionála -y -nál ž.

1. medzinár. združenie (politických) organizácií: Socialistická i.;
hist. III. (Tretia) i.

2. I. medzinár. hymna rob. hnutia

kálať -a nedok. štiepať na väčšie kusy (pomocou klina), rúbať: k. polená;

● expr. dať si na chrbte → drevo k.

kapitála -y -tál, kapitálka -y -lok ž. typ. verzálkové písmeno latinky vo výške malých písmen

kašlať, kašľať -e -ú nedok.

1. mať kašeľ: sucho, piskľavo k., k. od dymu, k. celú noc;

2. vykašlávať, vykašliavať: k. krv

3. hovor. expr. nestáť o niečo, hrub. o niekoho, opovrhovať niečím, hrub. niekým: k. na radu lekára, k. na disciplínu;
k-e na mňa

● expr.: k-e ako starý hrniec chrapľavo;
k. na svet, na všetko byť ľahostajný ku všetkému;
k. na to výraz záporu, rezignácie;

katedrála -y -rál ž. biskupský sídelný chrám: baroková k.;

kinosála -y -sál ž. sála na premietanie filmu

la, lá, lala cit. vyj. radosť; v speve sa používa namiesto slov

lačnieť -ie -ejú nedok. kniž. túžiť za niečím, žiadať si niečo: l. po vedomostiach, za vzdelaním

lačno, lačne prísl.: l. hltať, fajčiť;
l. striehnuť;

lačnosť -i ž. hlad, žiadostivosť: l. za majetkom

lačnota -y ž. hlad, lačnosť

lačný príd.

1. nenajedený, hladný, op. sýty: 1. človek;
na l. žalúdok pred jedením

2. dychtivý, túžiaci, žiadostivý: l-é oči, l. po poznaní, za poznaním, l. na peniaze

● sýty l-ému neverí;

laň -e ž. samica jeleňa, jelenica (význ. 1)

● štíhla, plachá ako l. veľmi;

lán -u m. veľká plocha poľa: obilné, úrodné l-y, l-y pšenice

ľan -u m.

1. úžitková poľná rastlina pestovaná pre vlákna a semeno, bot. Linum: trhať ľ.

2. vlákna tejto rastliny: česať, priasť ľ.

3. tkanina vyrobená z tohto vlákna: plachta z ľ-u

● vlasy ako ľ. farby ako ľan, plavé;

laškovať nedok. expr. robiť samopaš, huncútstva, zabávať sa, špásovať: deti l-jú, l. s dievčaťom

lašovať nedok. expr. sliediť za niečím, hľadať, zháňať niečo: l. v skriniach

magistrála -y -rál ž.

1. hlav. dopr. tepna: železničná, vodná m., tatranská m.

2. diaľkové vedenie: plynovodná m.;

nakašlať, nakašľať -e -ú dok. trocha hrub. nestáť o niečo, o niekoho, opovrhnúť niečím, niekým, vykašlať sa: má chuť n. na robotu

● n. na to! výraz záporu, rezignácie ap.

odcválať -a dok. cvalom odbehnúť: kôň, jazdec o-l;
expr. chlapci rýchlo o-li

odkašlať, odkašlať si, odkašľať, odkašľať si -e -ú dok. vydať krátky kašlavý zvuk (pri uvoľňovaní hrtana, pri rozpakoch ap.): prudko, sucho (si) o.;

okašlať, okašľať -e -ú dok.

1. kašľom ofŕkať: o-né jedlo

2. trocha hrub. pohrdnúť niekým, nestáť o niekoho: o. chlapca nechať

opálať -a nedok. pohybovať niečím z boka na bok, kývať, kolísať: o. nohami, hlavou;
o. v ruke tašku

// opálať sa: ruky sa mu o-jú pozdĺž tela;
sukňa sa o-la okolo nôh

pastorála -y -rál ž. pieseň, skladba, hra s motívmi z pastierskeho života

píla -y píl ž.

1. nástroj na rezanie z ozubeného oceľového pása al. kotúča: pásová, okružná p., motorová p.

2. závod so strojmi na pílenie a spracovanie dreva: parná p., robiť na p-e;

pokálať -a dok. porúbať, poštiepať: p. veľa dreva

precválať -a dok. cvalom prejsť: jazdec p-l cez les

pricválať -a dok. cvalom, cválaním sa niekam dostať, docválať: kone p-li na lúku; jazdci p-li do cieľa;

rozkálať -a dok. kálaním rozdeliť po dĺžke, rozštiepať: r. drevo, peň

rozkašlať sa, rozkašľať sa -e -ú dok. začať kašlať, kašľať: chorý sa r-l

sála -y sál ž. priestranná miestnosť na ver. podujatia ap., sieň: koncertná, prednášková s.;
operačná s.;

sálať -a nedok.

1. vyžarovať teplo (a svetlo): z pece s-a teplo, oheň, žiara

2. kniž. zračiť sa, vyžarovať: z očí jej s-a šťastie, dobrota;

samochvála -y -vál ž. vychvaľovanie seba samého

● s. smrdí vychvaľovanie sa je nepekná vlastnosť

škála -y škál ž. stupnica (význ. 2), rozpätie: farebná, hlasová š., š. zvukov;

špirála -y -rál ž.

1. krivka tvorená závitmi vinúca sa okolo pevného bodu v rovine al. okolo osi v priestore, závitnica

2. niečo podobné takejto krivke: drôtená, výhrevná š.;
ekon. inflačná š. špirálovito postupujúca inflácia spôsobená mechanickým zvyšovaním platov a miezd takmer súčasne so zvyšovaním cien;

štóla -y štól ž.

1. súčasť žen. oblečenia nosená ako široký pás okolo pliec

2. cirk. dlhý pás nosený na pleciach ako súčasť liturg. oblečenia

šušlať -e -ú nedok.

1. zle vyslovovať sykavky: dieťa, starenka š-e

2. expr. šuchotať (význ. 1), šušťať: voda š-e

symetrála -y -rál ž. geom. os súmernosti;

tešla [ť-] -y -šiel, tešlica [ť-] -e -líc ž. tesárska sekera

túlať sa -a nedok.

1. žiť bez domova, tuláckym životom: t. sa svetom

2. chodiť bez cieľa, ponevierať sa, blúdiť: t. sa po meste, po hore, poľom;
t. sa dlho do noci

3. s obľubou sa zdržiavať mimo domu: chlapec sa začína t.;

vertikála -y -kál ž. vertikálna priamka

verzála -y -zál, verzálka -y -lok ž. veľké písmeno abecedy (použ. v titulkoch a na začiatku sadzby);

vykašlať, vykašľať -e -ú dok. kašlaním vydať von: v. hlien, krv;

vyžla -y -žiel ž. poľovný pes s krátkou srsťou

● expr. chudý ako v. veľmi

zakašlať, zakašľať -e -ú dok. vydať zvuky ako pri kašli: chrapľavo, hlasno z.;
ozvalo sa z-nie

zaopálať -a dok. niekoľkokrát pohnúť z boka na bok, zakývať: z. nohami, chvostom

zatúlať sa -a dok. túlaním sa niekam dostať, zablúdiť, zatárať sa: z-l sa do hory;
z-ný cudzí pes