Význam slova "ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â ã æ ã â s" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 438 výsledkov (4 strán)
-
sústruh -u m. stroj obrábajúci otáčajúci sa predmet posuvným mechanizmom, točovka: automatický s., s. na drevo
-
sústružiť, sústruhovať nedok. obrábať na sústruhu, točovkovať, točiť: s. dielce
-
sústružníčka -y -čok ž.;
-
sústružnícky príd.: s-a dielňa, s. automat;
-
sústružníctvo -a s. zamestnanie sústružníka, tokárstvo
-
sústružník -a mn. -ci m. odborník pracujúci so sústruhom, tokár;
-
súťaž -e ž.
1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)
2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
anonymná s.;
vyhrať s.;
vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa; -
súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.
-
súťažiaca ž.
-
súťažiaci
I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy
-
súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia -
súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;
-
súťažiteľka -y -liek ž.;
-
súťažiteľský príd.
-
súťaživosť -i ž. ochota súťažiť, súťaženie; súperenie: zdravá s. športujúcej mládeže
-
súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok
-
sútok -u m. miesto, kde sa toky zlievajú, stok: s. Dunaja a Váhu;
-
sútokový príd.: odb. s-á šachta
-
súvaha -y -vah ž. súhrnné číselné zhodnotenie použitia hosp. prostriedkov k istému dátumu, bilancia;
-
súvahový príd.: s. účet
-
súveký príd. kniž. súdobý: Hviezdoslavov vzťah k s-ej sociálnej problematike
-
súvetie -ia s. spojenie dvoch al. viacerých viet tvoriace významový aj formálny celok, zložená veta: priraďovacie, podraďovacie s., jednoduché, zložené s.;
-
súvetný príd.
-
súvis -u m. vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť (vecí, javov): hľadať, nájsť s. s udalosťami;
rozprávať bez s-u -
súvisieť -í -ia nedok. byť vo vzájomnom vzťahu, mať súvis: príčina a následok s-ia, úzko s. s niečím;
fakty (spolu) nes-ia -
súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;
-
súvislosť -i ž.
1. k súvislý: s. čiary
2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.;
hľadať, nájsť s. medzi javmi;
v iných s-iach; -
súvislý príd.
1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov
2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;
-
súvzťažne prísl.;
-
súvzťažnosť -i ž.: s. formy a obsahu
-
súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;
-
súženie -ia s. teles. i duš. utrpenie, veľké trápenie, súžba; starosti, ťažkosti: prežívať radosť i s.
□ mať s. sužovať sa
-
súžiť -i nedok. spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: s-i ho choroba, bieda
// súžiť sa mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: s. sa pre milého
-
súžitie -ia s. kniž. spolužitie, spolunažívanie: s. muža so ženou, rodičov a detí
-
súzvučne prísl.;
-
súzvučnosť -i ž.
-
súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;
-
súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;
-
sýkorčí príd.: s-ie vajíčka
-
sýkorka -y -riek ž. drobný spevavý vták s farebným perím, zool. Parus;
-
sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov
-
sýrčina -y ž. sýrsky jazyk
-
sýrsky príd. k Sýrčan, Sýria: s. jazyk;
sýrsky prísl.
-
sýtič -a m. tech. mechanizmus na nasycovanie jednej látky druhou; pomocný karburátor na obohatenie zápalnej zmesi (pri štartovaní)
-
sýtiť -i nedok. kniž.
1. robiť sýtym, nasycovať, kŕmiť: s. hladné deti;
2. odb. nasycovať (význ. 3)
// sýtiť sa živiť sa, nasycovať sa: s. sa výživnou potravou;
-
sýtivosť -i ž.
-
sýto prísl.: s. sa najesť;
hlas znie s.; -
sýtobelasý príd. belasý so sýtym odtienkom: s-á letná obloha
-
sýtočervený príd. červený so sýtym odtienkom: s-á ruža
-
sýtosť -i ž.: pocit s-i;
s. farieb● do s-i (sa najesť, vynadívať) dosýta;
aby bol aj → vlk s., aj baran ostal celý -
sýtozelený príd. zelený so sýtym odtienkom: s. trávnik
-
sýty príd.
1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava
3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas● s. hladnému, lačnému neverí;
-
topás -u m. drahokam bledožltej farby;
-
trinásť, m. živ. i trinásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 13: t. členov, t-i členovia (komisie, výboru)
-
v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;
-
v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania
-
v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami
-
v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami
-
v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia
-
v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami
-
v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami
-
vrásť vrastie vrastú vrástol dok.
1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme
2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia
● stáť ako v-ený do zeme nehybne;
-
nedok. vyčísľovať
-
vyklásť -kladie -kladú dok. (postupne) vyložiť, povykladať: v. veci z košíka;
-
vypásť -pasie -pasú dok. spásť (význ. 1, 2): statok v-l trávu;
v. medzu; -
vyrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.
1. rastom dosiahnuť výšku; rastom sa vyvinúť; narásť: chlapec za rok v-l o päť cm;
na medzi v-la tráva, zo semena v-ie strom2. rastom dosiahnuť stav dospelosti al. stať sa niečím, nejakým: v-l na dedine, v-la nová generácia;
v-la na pekné dievča3. rastom presiahnuť rozmery, funkciu odevu ap.: v. zo šiat, z topánok;
dieťa v-lo z plienok odrástlo4. náhle vzniknúť, objaviť sa: za mestom v-lo sídlisko, v-li tu malé súkromné obchody
5. dosiahnuť vyššiu úroveň, zdokonaliť sa; rozrásť sa: odborne v., v. na dobrého podnikateľa;
družstvo v-lo na moderný závod● akoby bol zo zeme v-l nečakane sa zjavil;
z toho sme už v-li to nás už prestalo zaujímať;
v. z detských topánok, nohavičiek dospieť;
v. ako huby po daždi vo veľkom množstve -
nedok. vyúsťovať
-
vzísť vzíde vzídu vzíď! vzišiel obyč. iba 3. os. dok.
-
zahúsť -hudie -hudú dok. kniž. začať al. chvíľu húsť (význ. 1), zanôtiť: hudci z-li známu melódiu;
-
zaobísť sa -íde -ídu -íď! -išiel dok. môcť byť bez niečoho, niekoho, obísť sa: z. sa bez pomocníkov;
z. sa s trochou potravy vystačiť -
zarásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.
1. pokryť sa porastom: pole z-lo burinou;
z-ená tvár2. hovor. zrásť; zahojiť sa: rana z-la
● z. → machom;
-
zísť2 zíde zídu zíď! zišiel zídený iba 3 os. dok. hovor. vzísť, vyklíčiť: pšenica už z-la;
zísť1 zíde zídu zíď! zišiel dok.
1. dostať sa (chôdzou) dolu, zostúpiť: z. do doliny, z. schodmi, po schodoch, z. k potoku;
z. zo stromu zliezť;
z. z bicykla;
z. z vlaku vystúpiť;
z. z postele vstať2. dostať sa mimo, odbočiť: z. z chodníka;
z. zo správnej cesty i pren. začať nemorálne konať, správať sa3. prestať jestvovať, zmiznúť, stratiť sa: sneh už z-l, špina praním z-la
● z. na um, na myseľ pomyslieť si, spomenúť si;
z. z umu, z mysle vytratiť sa z pamäti;
z. zo sveta zomrieť, zahynúť;
z-e z očí, z-e z mysle; -
zísť sa2 zíde zídu zišiel dok. byť potrebný, želateľný, vhodný: nezahadzuj kabát, ešte sa ti z-e! peniaze sa vždy z-u;
z-lo sa mu (bitky) zaslúžil si