Význam slova "ľu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

lupa -y lúp ž. zväčšovacie sklo: čítať s l-ou

lupáčik -a m. pečivo z mastného cesta: sladké l-y

lúpačka -y -čiek ž. stroj na lúpanie niekt. plodín;

lúpačkový príd.: l-á radlica

lúpaný príd. zbavený vrchnej vrstvy, kôry, obalu ap.: l. hrach

lúpareň -rne ž. dielňa, závod na úpravu lúpaním: l. strukovín, ryže, dreva

lúpať² -e nedok. neos. bodavo bolieť (pri reumatizme), lámať: l-e ho v kolene

lúpať¹ -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šúp ap., olupovať, šúpať, bieliť: l. pomaranč, vajce;
l. fazuľu vylupovať;
l-ný hrach

2. odstraňovať (šupu, kôru ap.), šúpať, olupovať, bieliť: l. kôru, šupu

// lúpať sa

1. zbavovať sa vrchnej vrstvy, olupovať sa, šúpať sa: chrbát sa mu l-e

2. oddeľovať sa z povrchu, šúpať sa, olupovať sa: pokožka sa mu l-e

lupeň -a m.

1. okvetný lístok: l-e ruží

2. tenký lupeňovitý útvar: bot. l-e húb;

lupeňovito prísl.

lupeňovitý príd. majúci lupene al. ich tvar;

lupeňový príd.;

lúpež -e ž. násilné odňatie cudzej veci; zbojstvo: trestný čin l-e, dopustiť sa l-e;

lúpežiť nedok. dopúšťať sa lúpeže, zbíjať

lúpežne prísl.

lúpežnícky príd. i prísl.;

lúpežníctvo -a s.

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

lúpežný príd.: l-á vražda;
l-á výprava;

lupič -a m. kto lúpi: maskovaný l.;

lupička -y -čiek ž.;

lupičský príd.: l-á banda;

lupičstvo -a s.

lupienka -y -nok ž. tech. druh úzkej, jemnej pílky;

lupienkový¹ príd.

lupienkový² príd.: l-á pílka

lupienok -nka m. zdrob.: zemiakové l-y pochúťka zo zemiakových krúžaliek;

lupina -y obyč. mn. lupiny -pín ž. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa obyč. z hlavy, šupiny: l-y vo vlasoch, padajú mu l-y

lúpiť -i nedok. okrádať s použitím násilia; páchať lúpež, zbíjať: bandy l-li na cestách

lupkať nedok. expr.

1. pukať, plieskať: papuče l-jú, l. bičom

2. rýchlo pohybovať mihalnicami, žmurkať: l. očami

lupnúť -e -ú -pol dok. expr.

1. vydať pukavý, plieskavý zvuk: udrel, len tak l-lo;
neos. l-lo mu v krížoch

2. udrieť, ťapnúť: l. niekoho, niekomu po chrbte

lurex -u m. obch. názov text. syntetického vlákna s kovovou niťou; tkanina z neho;

lurexový príd.

lusk¹ cit. napodobňuje zvuk vznikajúci pri lusknutí

lusk², správ. struk

luskáč -a m. náčinie (obyč. kliešte) na lúskanie orechov;

luskáčik -a m. zdrob.

lúskať -a nedok.

1. tlakom vylupovať plod, obyč. z tvrdého obalu: l. orechy, jadierka

2. vydávať pukavý, praskavý zvuk (prstami): l. prstami;

dok. k 2 lusknúť -e -ú -kol

luštenina, správ. strukovina

luster -tra L -i mn. -e m. visiace ozdobné osvetľovacie teleso: trojramenný l.;

opak. lúštievať -a

lúštiť -i -šť/-i! nedok.

1. tlakom vylupovať semená, jadrá, obyč. z mäkkého obalu: l. hrach, fazuľu

2. riešiť (niečo ťažké, nejasné): l. problémy;
l. krížovky vypĺňaním kolónok zisťovať tajničku;

lúštiteľ -a mn. -ia m. kto niečo lúšti: l. krížoviek;

lúštiteľka -y -liek ž.;

lúštiteľský príd.

lustrácia -ie ž.

1. práv. vypisovanie údajov z pozemkových al. iných ver. kníh

2. preverovanie osôb po r. 1989 podľa údajov z registra spolupracovníkov býv. Štátnej bezpečnosti; výsledok takéhoto preverovania: l. ministrov, vysokých funkcionárov; l. bola negatívna;

lustračný príd.: l. zákon

lustrový príd.

luterán -a m. hovor. evanjelik augsburského vyznania;

luteranizmus -mu m. náb. učenie vychádzajúce z reformačných princípov Martina Luthera

luteránka -y -nok ž.;

luteránsky príd. i prísl.: l. kostol;

luteránstvo -a s. luteránska viera

lutna -y -tien ž. starý strunový hud. nástroj

ľúto vetná prísl. v neos. vetách je, prišlo mu ľ.

1. ľutuje niekoho, súcití s niekým: je mu ľ. chorého otca

2. mrzí, trápi ho: prišlo mu ľ., že odíde;
je mi (veľmi) ľ. (veľmi) ľutujem (ospravedlnenie)

3. je mu clivo, banuje: je mu ľ. za mladosťou

4. ľutuje (stratu, námahu ap.): je mu ľ. peňazí (na cestu), roboty

ľútosť -i ž.

1. súcit, sústrasť: vzbudzovať ľ.;
bez ľ-i nemilosrdne

2. duš. bolesť, žiaľ: ľ. nad stratou priateľa, za priateľom

□ mať ľ. (s chorým ap.) ľutovať (chorého ap.)

ľútostiť -sť/-i! nedok.

1. mať, prejavovať súcit: ľ. nad nešťastím iných

2. žialiť, banovať: ľ. nad stratou, ľ. za priateľom

ľútostivo prísl.

ľútostivý príd.

1. kt. ľahko podlieha ľútosti; svedčiaci o tom: ľ. človek;
ľ. pohľad súcitný

2. vyjadrujúci ľútosť, žalostný: ľ. plač;

ľutovať nedok.

1. pociťovať, prejavovať súcit: ľ. chorého

2. mrzieť sa, trápiť sa pre niečo, banovať, želieť: ľ. svoj čin;
ľ-je, že nemôže prísť;
(veľmi) ľ-m je mi (veľmi) ľúto (ospravedlnenie)

3. hovor. nechcieť stratiť al. vynaložiť niečo: neľ-l námahu, ľ. peniaze (na cestu)

ľúty príd. kniž.

1. divý, zúrivý: ľ-a zver

2. krutý, neľútostný: ľ. vrah, nepriateľ

lutz [luc] -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa A. Lutza, Lutzov skok: skočiť l., l-a

lux -u m. fyz. hlav. jednotka osvetlenia v sústave SI, zn. lx

luxovať nedok. hovor. vysávať (vysávačom): l. koberec

luxus -u m. prepych: žiť v l-e

● to je preňho l. nemôže si to dovoliť;

luxusne prísl.: l. zariadený byt

luxusný príd.: l. hotel, tovar;

luza -y ž. pejor. deklasované zložky spoločnosti; zberba

lužickosrbský príd. týkajúci sa Lužických Srbov: l. jazyk

bisťu, bisťubohu cit. mierne zahrešenie: pusť ma, bisťu! to je chlapík, bisťubohu!

byľku, byľu hovor. expr.

I. neskl. čísl. zákl. neurč. trocha, málo: b. citu

II. prísl. trocha, málo; chvíľku: b. posedieť

chvíľu, chvíľku prísl. s malým časovým rozsahom, krátko: ch. sa učiť

čučať -í -ia nedok. expr.

1. byť učupený; trčať, čupieť: č. doma;
hmla č-í v roklinách

2. mlčať, čušať: čušte už!

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

čučo -a mn. -ovia m. hypok. pes, psík;

čučoriedie -ia s. hromad. čučoriedkový porast

čučoriedka -y -dok ž.

1. lesný krík s tmavomodrými guľkovitými plodmi, bot. brusnica č. Vaccinum myrtillus

2. jedlý plod tohto kríka: zbierať č-y;

čučoriedkový príd.: č. koláč, č-é víno

čušať -í -ia nedok. mlčať: nič nehovorí, č-í;

● expr.: č. ako pena, ako ryba, ako zarezaný, ako voš pod chrastou byť celkom ticho

čuť -je -jú nedok. kniž.

1. počuť: vonku č. hlasy;
vo funkcii cit.: čujme! povzbudenie, aby niekto prehovoril;
čujte, čo si to dovoľujete!

2. uvedomovať si, cítiť: č-m, ako mi tlčie srdce

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot;
viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l;
d-l sa, že svadba nebude

dožuť, dožuvať -žuje -žujú dok. skončiť žutie, prestať žuť: d. kôrku;

kaťuša -e -í ž. voj. raketomet používaný v 2. svetovej vojne Červenou armádou

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

korčuľa -e -čúľ obyč. mn. ž. šport. náčinie na kĺzanie po ľade, príp. na pohyb po zemi: pripevniť k-e na topánky;
kolieskové k-e

korčuľovanie -ia s. jazda na korčuliach

korčuľovať, korčuľovať sa nedok. pohybovať sa na korčuliach: k. sa na klzisku;
dobre (sa) k-je ovláda techniku jazdy na korčuliach

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

krasokorčuľovanie -ia s. korčuľovanie so šport. a umel. prvkami, krasokorčuliarstvo;

maňuška² -y -šiek obyč. mn. maňušky ž. hovor. bahniatka, baburiatka

maňuška¹ -y -šiek ž. bábka ovládaná prstami, mikulka;

maňuškový príd.: m-é divadlo, m-á hra

namojdušu

I. čast. expr. veru, skutočne, naozaj: zaveril sa: n., n.;
n., závidím ti

II. pís. i na moj dušu cit. vyj. rozlič. citové hnutia: ej, n., už je dobre! no n., to bol výlet!

napľuť, napľuvať -je -jú -pľul/-pľuval dok. pľutím zasiahnuť: n. na dlážku;
n. si do dlaní i fraz. povzbudiť sa, priprieť sa do roboty

● n. niekomu do tváre, do očí prejaviť hlboké opovrhnutie;
hrub. n. na to! n. na neho! výrazy záporu, rezignácie

našuchoriť, našušoriť dok. expr. šuchorením upraviť, načuchrať: n. seno, n. si vlasy

// našuchoriť sa, našušoriť sa (o vtákoch) načuchrať si perie: sliepka sa n-la

našuškať dok. pošepkať (význ. 2), našepkať: n. spolužiakovi odpoveď;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

náučný príd. poskytujúci poučenie: n-á literatúra;
n. slovník encyklopedický;
n. chodník (v chránenej prírodnej oblasti)

náušnica -e -níc ž. ozdoba, kt. sa pripevňuje na ušný lalôčik: zlaté, briliantové n-e;

náušnička -y -čiek ž. zdrob.

nedok. obkľučovať

odpľuť, odpľuť si -je -jú dok. vypustiť slinu z úst: o. horkú slinu;
od jedu si (cez zuby) o-l;

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. rýchlo, horlivo, intenzívne: bežať, robiť o.

opľuť, opľuvať -je -jú dok. vypľuť sliny na niečo, niekoho: o. dlážku;

pančuška -y -šiek ž. zdrob.: detské p-y;