Význam slova "ķý" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 73 výsledkov (1 strana)
-
ký, kýže ká ké/kie kýho/kieho kýmu/kiemu zám. opyt. hovor. expr. aký, ktorý: ký div;
kie potvory to porobili!● expr. ký parom, čert kto;
na kýho/kieho čerta, frasa, ďasa! prečo, načo;
ba (ešte) kýho/kieho čerta, frasa, ďasa (ba) ešte čo! -
kyanid -u m. chem. soľ kyanovodíka: k. draselný;
-
kyanidový príd.
-
kyanovodík -a m. chem. jedovatá zlúčenina (uhlíka, dusíka a vodíka) na hubenie hmyzu ap.;
-
kyanovodíkový príd.
-
kýbeľ -bľa m. hovor. vedro; jeho obsah: k. na vodu;
k. uhlia; -
kybernetička -y -čiek ž.;
-
kybernetický príd.
-
kybernetik -a mn. -ci m. odborník v kybernetike;
-
kybernetika -y ž. veda o zásadách riadenia, prenosu informácií a kontroly v strojoch a živých organizmoch; štúdium zložitých informačných systémov;
-
kýblik -a m. zdrob.
-
kýchať -a nedok. prudko vyrážať vzduch (po podráždení nosovej sliznice): nahlas k., k. do vreckovky;
neos. k-a sa mi; -
dok. kýchnuť -e -u -chol
-
kydať nedok.
1. naberaním na vidly ap. odhadzovať (hnoj); takto čistiť: k. hnoj;
k. spod kráv, z maštale2. expr. klásť (vo veľkom množstve): k. jedlo na tanier;
k. všetko na kopu hádzať, váľať; -
dok. k 2 kydnúť -e -ú -dol
● hrub. k. niekomu jednu udrieť ho
// kydať sa expr. padať (vo veľkom množstve): seno sa k-á z voza;
sneh sa k-á od rána -
kyj -a m. kyjak: ovaliť niekoho k-om
-
kyjak -a m. hrubá palica rozšírená na jednom konci, kyj: zahnať sa k-om
● ísť na niekoho (s) k-om násilím
-
kyjanica -e -níc ž. ťažký drevený nástroj s hlavicou na zatĺkanie väčších predmetov: vtĺcť klin do dreva k-ou;
-
kyjanička -y -čiek ž. zdrob.
-
kýl -u m. zákl. časť lodnej kostry (tvoriaca osovú výplň dna);
-
kýlový príd.
-
kým spoj. podraď. uvádza vetu
1. časovú s význ. okolnosti, počas kt. al. po ktorú trvá dej nadradenej vety: k. sme mladí, všetko sa nám zdá krajšie;
budeme tu dotiaľ, k. neprídu ostatní2. podmetovú s časovým význ. (v prís. nadradenej vety je sloveso trvať): trvalo to dlho, k. sa vychystali
3. nepravú časovú, pričom vyj. odporovací vzťah, zatiaľ čo: jemu sa darilo, k. ostatní zápasili s problémami
-
kynológ -a m. odborník v kynológii;
-
kynologička -y -čiek ž.;
-
kynologický príd.
-
kynožiť nedok.
1. hubiť, ni(vo)čiť, kántriť: k. burinu, hmyz;
expr. vojna k-í ľudí -
kynúť -ie -ú nedok. kniž. byť vo výhľade, vyplývať: z toho mu k-ie zisk
-
kýpeť -pťa m.
1. znetvorená zvyšná časť údu (obyč. po amputácii): k. ruky
-
kypieť -í -ia nedok.
1. (o tekutine) pretekať z nádoby zväčšovaním objemu vyvolaným varom: mlieko k-í
2. výrazne sa prejavovať; búriť sa, vrieť: všade k-í život, čulý ruch;
k-í v ňom zlosť3. oplývať, prekypovať: k. zdravím, veselosťou
-
kypriaci príd. kt. kyprí: k. prášok;
k. nástroj -
kypro prísl.;
-
kyprosť -i ž.
-
kyprý príd.
1. sypký; ľahký, jemný, mäkký: k-á zem, k. sneh;
k-é cesto2. expr. kt. má plné tvary, bucľatý: k-á dievčina;
-
kyptavo prísl.;
-
kyptavosť -i ž.
-
kyptavý príd.
1. okyptený, zmrzačený: k-é údy
-
kýptik -a m. zdrob.
-
kýpťový príd.;
-
kyselina -y -lín ž. chem. zlúčenina obsahujúca vodíkový atóm, kt. spôsobuje kyslú reakciu vodného roztoku, op. zásada: k. sírová, organické k-y;
-
kyselinotvorný príd. odb. tvoriaci kyselinu: k-é látky
-
kyselinový príd.
-
kyselka -y -liek ž. minerálna voda s vyšším obsahom voľného kysličníka uhličitého
-
kyselkavý príd. kyslastý, kyslavý: k-é cukríky
-
kyslička -y -čiek ž. nízka šťavnatá lesná bylina kyslastej chuti, bot. Oxalis
-
kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov
-
kyslík -a m. plynný chem. prvok obsiahnutý vo vzduchu a nevyhnutný na život, zn. O;
-
kyslíkový príd.: k. dýchací prístroj
-
kysliť nedok. robiť kyslým, kyslastým, okysľovať: k. (jedlo) octom, citrónom
-
kyslo prísl.: k. chutiť;
k. sa tváriť neprívetivo; -
kyslomliečny príd. vyrobený z mlieka skvaseného kvasinkami: spotreba k-ch výrobkov
-
kyslosť -i ž.
-
kyslý príd.
1. kt. má chuť ako ocot: k-é víno, ovocie;
k-á kapusta kvasená, sudová;
k-é mlieko skysnuté, op. sladké2. chem. kt. má vlastnosti kyselín, op. zásaditý: k-é pôdy, k-á reakcia;
k. dážď obsahujúci koncentrované priemyselné splodiny, osobitne kysličníky síry a dusíka3. expr. zatrpknutý, nevľúdny: k. úsmev
● → zahryznúť do k-ho jablka;
to je k-é hrozno niečo nedostupné; -
kysnúť -e -ú -sol nedok.
1. stávať sa kyslým: mlieko k-e;
jedlo v teple k-e kazí sa;
víno k-e octovatie2. (o ceste) pôsobením kvasníc stávať sa kyprým: dať koláč k.
● expr. k. doma nechodiť nikde
-
kytica -e -tíc ž. upravený zväzok kvetov: k. ruží;
svadobná k.;
dať k-u do vázy; -
kytička -y -čiek ž. zdrob.: k. fialiek
-
kytka -y -tiek ž. (menšia) kytica: k. prvosienok
-
kyv -u m. fyz. pohyb kyvadla z jednej krajnej polohy do druhej
-
kyvadlo -a -diel s. teleso (tyč s kotúčom), ktorého kývavý pohyb reguluje chod hodín;
fyz. hmotné teleso zavesené na vodorovnej osi nad ťažiskom; -
kyvadlový príd.: k-é hodiny;
k-á doprava ta a späť po tej istej trase;
k. efekt opačný výsledok;
publ. k-á diplomacia rokovania spojené s častým cestovaním -
kývať -a/-e -ajú/-u -aj! -ajúc/-uc -ajúci/-uci nedok.
1. uvádzať do pohybu niečo visiace, zavesené: k. zvon, vietor k-a, k-e obločnicou
2. robiť pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou svojho tela), hýbať: k. prstom, nohami;
pes k-a, k-e chvostom3. pohybom ruky al. hlavy dávať znamenie: k. na priateľa, k. na pozdrav, na rozlúčku;
-
opak. kývavať -a;
-
opak. kývavať sa
-
kývavo prísl.
-
kývavý príd. sprevádzaný kývaním: k-á chôdza;
odb. k. pohyb kt. vykonáva kyvadlo po vychýlení z rovnovážnej polohy; -
kyvkať nedok. expr. (mierne) kývať, pokyvovať: k. hlavou
// kyvkať sa: člnok sa k-á;
k. sa ulicou kývavo ísť -
dok. kývnuť -e -u -vol: k. na súhlas prikývnuť;
stačí prstom k. i fraz. stačí slabý popud// kývať sa pohybovať sa zboka nabok: zub sa k-a, k-e;
k. sa pri chôdzi knísať sa; -
kyvot -u m. kývanie: k. uvoľnenej závory
-
kyvotať -ce -cú -tajúc/-cúc nedok. trocha expr. kývať: deti k-ú bránou
// kyvotať sa robiť kývavé pohyby: vagón sa k-e
-
kýžený príd. kniž. vytúžený, očakávaný: k. mier