Význam slova "čuď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 277 výsledkov (3 strán)
-
užasnuto prísl.
-
užasnutý príd. naplnený úžasom, ohromený; svedčiaci o tom: u-í svedkovia nešťastia;
u. pohľad; -
užialene, užialeno prísl.;
-
užialenosť -i ž.
-
užialený príd. plný žiaľu; svedčiaci o žiali: u-í pozostalí;
u-á tvár; -
užiť -je -jú dok.
1. prijať do žalúdka (liek): u. tabletku, sirup
2. prežiť vo veľkej miere, okúsiť, zakúsiť: u. radosti, strachu;
u. si v živote svoje;
u. života, sveta3. príjemne zužitkovať; zažiť radosť z niečoho: nestačil u. ovocie svojej práce;
cez prázdniny si u-li slnka, vody4. príjemne prežiť čas s niekým: deti rodičov málo u-ú;
dosť sa u-li cez dovolenku;úžiť -i nedok. zužovať (význ. 1): ú. sukňu
// úžiť sa: chodník sa ú-i
-
užitočne prísl.: u. prežiť deň;
-
užitočnosť -i ž.
-
užitočný príd.
1. prinášajúci úžitok: u-á vec, u-á práca, u-é vtáctvo;
spojiť príjemné s u-ým2. odb. kt. sa dá skutočne využiť: u-é zaťaženie vozidla, u. ťah;
-
užitý
1. správ. aplikovaný, op. teoretický
2. správ. úžitkový (umenie ap.)
-
užívací príd. odb.: u-ie právo na užívanie veci (napr. bytu)
-
nedok. užívať -a
1. k užiť 1 – 3
2. používať vec, kt. nie je vlastníctvom, na svoj úžitok: u. dom, záhradu;
právo na u-nie bytu, odovzdať do u-nia -
užívateľka -y -liek ž.;
-
užívateľský príd.
-
uživiť dok. mať schopnosť poskytnúť obživu al. životné potreby: zem u-í všetkých;
u. rodinu;
nevie sa statočne u. -
užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix
-
užuť -je -jú užul, užuvať -uje -ujú -uval dok. požuť, požuvať: mäso sa nedalo u.
-
vkorčuľovať dok. na korčuliach vojsť: v. na ľad
-
vykľučkovať dok. kľučkovaním vyjsť: v. zo záhrady pomedzi stromy;
expr. v. z nepríjemnej situácie vykrútiť sa -
vykľuť -je -jú -ľul, vykľuvať -uje -ujú -uval dok. vyďobať (význ. 2): v. oči;
-
vykorčuľovať dok. korčuľovaním vyjsť: brankár v-l z brány;
-
vypľuť, vypľuvať -je -jú dok. pľutím, pľuvaním dať von (z úst): v. slinu, dieťa v-lo jedlo
● expr.: (vyzerá,) akoby mal dušu v. na zomretie;
môže aj dušu v. veľmi sa usiluje; -
vypočuť -je -jú dok.
1. počúvaním zachytiť, počuť: v. (tajný) rozhovor, v. si reláciu, prednášku
2. nechať hovoriť, s pozornosťou počuť hovorené: v. sťažovateľa, nechceli ho ani v.
3. podrobiť výsluchu, vypočúvaniu: v. obžalovaného;
-
výučba -y ž. vyučovanie (význ. 1): spájať v-u s výchovou
-
výučné s. poplatok za vyučenie
-
výučný príd.: v. list doklad o vyučení
-
začuť -je -jú dok. sluchom zachytiť, počuť: z. hlasy, kroky;
išiel ticho, aby ho nez-li -
zadosťučinenie -ia s.
1. náprava krivdy, ublíženia ap., satisfakcia: žiadať, dostať (plné) z.
2. pocit uspokojenia z (ťažko) dosiahnutého cieľa ap.: pocítiť (hlboké) z. za námahu, so z-ím prijímať pochvaly
-
nedok. zakľučovať
-
zapľuť -je -jú -pľul, zapľuvať -uje -ujú -pľuval dok.
1. pľutím, pľuvaním dosiahnuť: z. najďalej zo všetkých
2. napľu(va)ť: z. na zem
3. popľu(va)ť: z. dlážku
● hrub.: z. na všetko výraz nezáujmu, pohoršenia;
je to na z-tie výraz nespokojnosti -
zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím -
záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota
-
žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami;
expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku;
čo ž-š?