Význam slova "zã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zásada¹ -y -sad ž. spoločensky, individuálne ustálený názor na konanie, správanie, jestvovanie niečoho, princíp, pravidlo: pevné životné z-y, z-y správnej výživy;
vychádzať zo z-d demokracie

● v z-e (súhlasím ap.) vo všeobecnosti, celkovo;
(urobiť niečo) zo z-y zásadovo;

zásadito prísl.: z. reagovať;

zásaditosť -i ž.

zásaditý príd. chem. kt. obsahuje zásady²;
kt. má ich vlastnosti, alkalický, op. kyslý: z-é pôdy;
z-é soli, z-á reakcia;

zásadne prísl.

1. vo všeobecnosti, celkovo: z. súhlasím

2. bez výnimky, s absolútnou platnosťou: z. mešká;
z. nefajčí;

zásadnosť -i ž.

zásadný príd.

1. podstatný (význ. 1, 2), hlavný, základný: z. omyl, z-á otázka, z-é rozdiely

2. zásadový: z-é stanovisko, z. postoj;

zásadovo prísl.;

zásadovosť -i ž.

zásadový príd. pridŕžajúci sa pevných zásad, spravujúci sa nimi; svedčiaci o tom: z. človek;
z-á politika;
z. postoj zásadný;

zásah -u m. zasiahnutie (význ. 1, 2, 3): priamy, plný z., z. päsťou;
úspešný z. brankára;
operatívny, ozbrojený z.;
nečistý z. (pri hre) proti pravidlám;
z. do prírody;

zásahový príd.: z-á jednotka

zásek -u m.

1. výrez spôsobený seknutím: vytínať z. do trámov;
ban. vylámať z.

2. obyč. mn. zátarasa zo zoťatých stromov: narobiť z-y

3. priekopa: vykopať hlboký z.

záševok -vku m. zošitý záhyb na látke: prsný z.;
sukňa so z-mi

zásielka -y -lok ž. vec odoslaná na doručenie adresátovi: peňažná, listová z.;
prebrať z-u;

zásielkový príd.: z-á služba doručujúca zákazníkovi vybratý tovar;
z. obchod so zásielkovou službou

záškodníčka -y -čok ž.;

záškodnícky príd. i prísl.: z-a činnosť;
z. konať;

záškodníctvo -a s.

záškodník -a mn. -ci m. kto robí rozvratnú, škodlivú činnosť, rozvratník, diverzant: banda z-ov;
odsúdiť z-a;

záškoláčka -y -čok ž.;

záškolácky príd.;

záškoláctvo -a s.

záškolák -a mn. -ci m. kto sa vyhýba škol. dochádzke: vzrastá počet z-ov;

záškrt -u m. infekčný zápal mandlí a horných dýchacích ciest;

záškrtový príd.

zásluha -y -luh ž. účasť na činnosti hodná uznania: veľké z-y;
odmeniť podľa z-h

□ mať z-u na niečom, mať z-y o niečo zaslúžiť sa;

zásluhou predl. s G vyj. prostredníctvo s odtienkom príčiny: publ. dosiahli to z-ou zvýšených výkonov

zásluhovosť -i ž. miera zásluh: odmeňovať podľa princípu z-i

záslužne prísl.

záslužný príd. hodný uznania, ocenenia: z. čin, z-á práca, činnosť;

zásmažka -y -žiek ž. zápražka

zásnubný príd.: z. prsteň, z-á hostina

zásnuby -nub ž. pomn. zasnúbenie;

zásoba -y -sob ž. množstvo niečoho určené na použitie v prípade potreby, rezerva, záloha: nevyčerpateľné z-y;
z-y palív, energie;
mať v z-e niečo, zhromažďovať z-y;
lingv. slovná z. súhrn pomenovaní istého jazyka;
železná z. na prípad krajnej núdze;

zásobáreň -rne ž.

1. sklad zásob: vojenská z.;
naplniť z. obilím

2. miesto s bohatým výskytom niečoho: rybník je z. rýb;
z-e ropy sa vyčerpali

zásobiť dok. dodať zásoby, tovar ap.: z. továreň surovinami, z. sa zemiakmi;
obchod z-ený tovarom;

zásobnica -e -níc ž.

1. archeol. miesto, nádoba na uskladňovanie potravín, najmä obilia: hlinené z-e

2. kniž. zásobáreň (význ. 2): bohatá z. myšlienok;

zásobnicový príd.: z-á jama

zásobník -a m. schránka, nádrž ap. na zhromažďovanie materiálu určeného na použitie: z. uhlia;
z. vody rezervoár;
z. samopalu;

zásobníkový príd.: z-á nádrž

zásobný príd.: z. materiál, z-é látky

zásobovač -a m. zásobovací referent;

zásobovací príd. týkajúci sa zásobovania; určený na zásobovanie: z. systém;
z-ie auto;
z-ie oddelenie

zásobovačka -y -čiek ž.

nedok. zásobovať: zlepšiť z-nie

zásobovateľ -a mn. -ia m. kto zaisťuje zásobovanie: vojenský z.;

zásobovateľka -y -liek ž.;

zásobovateľský príd.

zášť -i ž. kniž. nenávisť, nevraživosť: vzbudzovať z.

zástanca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa

2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;

zástankyňa -e -kýň ž.

zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari);

zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z.

zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ

zástavový príd.;

zástena -y -ten ž. obyč. prenosná stena zakrývajúca menší priestor, španielska stena, paraván: prezliecť sa za z-ou

zástera -y -ter ž. prac. oblečenie chrániace najmä prednú časť šiat: zamastená mäsiarska z., kožená z.;
odpásať si z-u;
utrieť si ruky do z-y;

zásterka -y -riek, zásterôčka -y -čok ž. zdrob.

zásterový príd.: z. strih šiat;

záštita -y -tit ž. kniž.

1. ochrana (význ. 1, 2), podpora: mravná z., mať z-u u svojich stúpencov

2. ochranca; záruka: matka je jej z-ou;
demokracia je z-ou rozvoja spoločnosti

3. patronát: prevziať z-u nad festivalom;
preteky sa konajú pod z-ou predsedu parlamentu

zástoj -a m. kniž. postavenie (význ. 3); úloha, poslanie: (mať) významný, rozhodujúci z.;
z. inteligencie v spoločnosti

zástrčka -y -čiek ž.

1. závora (význ. 2): zasunúť z-u na dverách

2. vidlica s vodičom, kt. sa zapája do zásuvky: trojkolíková z., z. elektrickej šnúry;

zástrčkový príd.: z. spoj

zástup -u m.

1. (voľné) zoradenie jednotlivcov za sebou: vyrovnané z-y;
z. čakajúcich;
stáť, ísť v z-e;
voj., tel. pochodovať v z-e v presnom zoradení za sebou

2. neusporiadaná masa ľudí, dav, húf: nedozerné z-y, prúdiace z-y demonštrantov;

zástupca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho zastupuje (význ. 1): z. riaditeľa;
ustanovil ho za svojho z-u;
práv. zákonný, splnomocnený z.

2. kto vystupuje v niečom mene, predstaviteľ, reprezentant: obchodný, diplomatický z.;
štátny z. prokurátor;
ľud si volí svojich z-ov

3. kto, čo reprezentuje celok, do kt. patrí; typický predstaviteľ: poprední z-ia literárnych smerov;
najvyspelejší z. cicavcov;

zástupcovský príd.: z-á úloha

zástupkyňa -e -kýň ž.;

zástupne prísl.;

zástupnosť -i ž.

zástupný príd. kt. má zastúpiť (význ. 1), kt. nahrádza niečo: to je iba z. problém;

zásuvka -y -viek ž.

1. zasúvacia priehradka (stola, skrine ap.): z. písacieho stola;
vytiahnuť, zasunúť z-u;
vložiť doklady do z-y

2. súčiastka na pripojenie elektr. spotrebiča na sieť;

zásuvkový príd.: z-á skriňa

zásvit -u m. kniž. záblesk (význ. 1, 2): z. ohňa, sviečky;
mať z. v očiach;

zásyp -u m. prášok na zasýpanie častí tela, rán: detský z.;
používať na nohy z.

záťah -u m. uzatvorenie únikovej cesty: poľovníci urobili z. na vysokú zver;
z. rybníka výlov ťahaním siete

● slang. ísť na z. kradnúť ap.

zátarasa -y -rás ž. zatarasenie (význ. 2): umelá z.;
kryhy utvorili z-u;
protitankové z-y

záťaž -e ž.

1. fyzický tlak prenášanej hmotnosti; príťaž: maximálna z. vozňa, beh so z-ou

2. nadmerný požadovaný výkon od osoby, organizmu, organizácie, stroja pri zložitých situáciách, úlohách ap.: finančná z.;
psychická, telesná z.;
odolávať každodennej z-i;

záťažový príd.: z-á situácia

zátišie -ia s.

1. (odľahlé) tiché miesto, zákutie: horské z.

2. estetické zoskupenie predmetov; ich výtvar. zobrazenie: z. s ovocím;
maľovať z.

zátka -y -tok ž. predmet na uzavretie otvoru, najmä hrdla fľaše: korková z.;
z. chladiča;
uzavrieť fľašu z-ou zazátkovať

zátočina -y -čín ž. zátoka: morská z.;
kúpať sa v z-e

zátoka -y -tok ž. malý záliv: mŕtva z.

zátopa -y -top ž. zatopenie (význ. 1), záplava, povodeň: obce ohrozené z-ou;
jarné z-y;

zátopový príd.: z-á oblasť, z-é územie

zátrepka -y -piek ž. múka roztrepaná vo vode, v mlieku na zahusťovanie jedál: dať z-u do omáčky

zátrh -u m. zatrhnutá niť na tkanine: z. na svetri

zátvorka -y -riek obyč. mn. ž. znamienko oddeľujúce časti, poznámky vložené do textu, ohraničujúce počtové výrazy ap.: okrúhle, hranaté z.;
dať číslo do z-riek

zátylok -lka/-lku m. časť hlavy za tylom smerom ku krku: mohutný z., škrabať sa na z-u

záučný príd. týkajúci sa zaučenia: z-á lehota

záujem -jmu m.

1. sústredená (dlhodobejšia) pozornosť: sledovať niekoho, niečo so z-om, bez z-u;
byť stredobodom z-u;
stratiť z. o niekoho, o niečo

2. úžitok, prospech, osoh: verejný z., osobné z-y;
brániť svoje z-y, rešpektovať z-y kolektívu;
je v našom z-e, aby sa vec vyriešila

3. záľuba (význ. 1), náklonnosť: filatelistické z-y;
z. o hudbu

4. predmet sústredenej pozornosti, záľuby, úsilia: mocenské z-y, sféra životných z-ov;
venovať sa svojim z-om

□ mať, prejavovať z. zaujímať sa;

záujemca -u mn. -ovia m. kto má o niečo záujem (význ. 2): z. o kúpu domu, z-ovia o vstupenky;

záujemkyňa -e -kýň ž.

záujmový príd. k 3, 4: z. krúžok šachistov;
z-á sféra

závada, správ. chyba, porucha, kaz, nedostatok;
závadný, správ. chybný, pokazený, nevyhovujúci: zdravotne z-á voda, správ. zdravotne nevyhovujúca voda

zával -u m.

1. zavalenie (význ. 1): bani hrozí z.

2. materiál nahromadený zavalením: vyslobodiť baníkov zo z-u

závan -u m. zavanutie: chladný z. (vzduchu);

závarka -y -riek ž. požívatina (rezance, krúpy ap.) určená na zavarenie (význ. 2)

závažie -ia s.

1. predmet s istým počtom merných jednotiek určený na váženie, na vyvažovanie: kilogramové z.;
z. váh

2. predmet určený na zaťažovanie: z. kyvadla (na hodinách)

záväzkový príd.: práv. z-é právo

závažne prísl.;

záväzne prísl.: z. sľúbiť;

závažnosť -i ž.

záväznosť -i ž.

závažný príd.

1. dôležitý, významný: z. problém, z-é dielo, z-á okolnosť

2. (veľmi) vážny (význ. 2): z-é nedostatky, previnenie;

záväzný príd. kt. zaväzuje (dodržať, splniť niečo): z-é smernice, z-á lehota;

záväzok -zku m. povinnosť vyplývajúca zo záväzného sľubu, zmluvy ap.: spoločenský, peňažný z.;
mať z-y voči štátu;
plniť svoje z-y;

závdavok -vku m.

1. suma vyplatená vopred na zaistenie dodržania kúpnej zmluvy

2. zastar. preddavok: vyplatil robotníkom z. (na prácu)

závej -a m. naviata vyvýšenina (snehu): snehové z-e, brodiť sa z-mi (snehu)

záver -u m.

1. posledná, koncová časť: z. básne, článku;
rokovanie sa blíži k z-u;
povedať niečo na z.

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti, rokovania ap.: logický z., vyvodiť z-y;
dôjsť, prísť k z-u;
z-y porady

3. uzatvárajúca súčiastka, uzáver: z. lisu, z. pušky;
uvoľniť z.;
fon. z. prekážka vzduchovému prúdu pri artikulácii;

záverečný

I. príd.

1. kt. sa koná na záver (význ. 1): z-á scéna (románu), z-é skúšky;
predniesť z-é slovo

2. (o čase) v kt. sa zatvárajú obchody, reštaurácie ap.: z-á hodina zatváracia

II. záverečná ž. hovor. záverečná hodina: je po z-ej

záverom prísl. na záver, nakoniec: z. dodať, povedať pár slov z.

záverový príd. k 3: fon. z-é spoluhlásky

záves -u m.

1. zavesený kus látky ap.: dekoračný z., zakryť okno z-om, predeliť izbu z-om, odhrnúť z.

2. súčiastka na zavesenie (pohyblivých) predmetov: okenný z.;
z. olovnice;
vybrať dvere zo z-ov

3. vlek (význ. 1): traktor s vlečkou v z-e

□ byť v z-e nasledovať tesne za niečím, niekým;

závesný príd.

1. kt. sa môže zavesiť: z-á lampa

2. slúžiaci na zavesenie: z. hák, z-á konštrukcia;
šport.: z. klzák bezmotorové lietadlo, kt. sa pohybuje zmenou polohy tela pilota;
z-é lietanie na závesnom klzáku

závesový príd.: z-á látka

závet -u m. testament: napísať, zrušiť z.;

záveterný [-ť-] príd. kt. je v závetrí, op. náveterný: z-á strana (domu)

závetný príd.: z-é dedičstvo

závetrie -ia s. miesto chránené pred vetrom, op. návetrie: chlapi fajčili v z-í;