Význam slova "zve" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 77 výsledkov (1 strana)
-
zvečera prísl. na začiatku večera, navečer, podvečer: z. padla rosa, z. mrzlo
-
nedok. zvečerievať sa -a
-
zvečeriť sa dok. neos. schýliť sa k večeru, zotmiť sa, zošeriť sa: vrátil sa, keď sa z-lo;
rýchlo sa z-lo; -
zvecnieť -ie -ejú dok. kniž. stať sa vecným: naše úvahy z-li
-
zvečniť dok. umelecky, fotograficky ap. zachytiť, zobraziť a tým zachovať na dlhý čas: z. krásu ženy;
v románe, na plátne z-l históriu nášho národa;
z-ený na fotografii; -
zvecniť dok. kniž. urobiť vecným, konkretizovať, zhmotniť: z. rozprávanie, výklad;
z-ená práca -
nedok. zvečňovať
-
zved -a mn. -ovia m. kniž. kto vyzvedá, vyzvedač
-
zvedavec -vca m. zvedavý človek
-
zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;
-
zvedavosť -i ž.
-
zvedavý príd.
1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti;
z. pohľad, z-á otázka;
z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu;
som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde -
zvedečtiť -čť/-i! dok. kniž. urobiť vedeckejším, vedeckým: z. plánovanie, výskum;
-
nedok. zvedečťovať
-
zvedieť zvie zvedia zvedz! zvedel dok. dozvedieť sa, dopočuť sa: chcel z. (čistú) pravdu, bol nedočkavý všetko z.
-
zvedy -ov m. pomn. hovor. obyč. v spoj. ísť, poslať na z. výzvedy
-
zveľadiť dok.
1. zväčšiť, rozmnožiť, rozšíriť, obohatiť: z. majetok, zeleň
2. pozdvihnúť na vyššiu úroveň, zlepšiť, zdokonaliť, skvalitniť: z. hospodárstvo, chov oviec;
z. kultúru národa, divadlo; -
zveľaďovací príd. určený na zveľaďovanie: z-ia činnosť, z. plán
-
nedok. zveľaďovať
// zveľadiť sa
1. stať sa väčším, bohatším, početnejším: národný majetok sa z-l, naše vedomosti sa z-li
2. pozdvihnúť sa na vyššiu úroveň; stať sa dokonalejším: národný život sa z-l;
-
nedok. zveľaďovať sa
-
zveľaďovateľ -a mn. -ia m. kto zveľaďuje;
-
zveľaďovateľka -y -liek ž.;
-
zveľaďovateľský príd.
-
zvelebiť dok. kniž. osláviť (význ. 2), ospievať, vychváliť: z. krásu, rodný kraj;
-
nedok. zvelebovať: z. Boha
-
zvelebovateľ -a mn. -ia m. kniž. kto zvelebuje: z. prírody, vlasti;
-
zvelebovateľka -y -liek ž.
-
zveličene prísl.
-
zveličenie -ia s. štyl. výraz, kt. má preexponovaný význam, hyperbola
-
zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy;
lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko); -
zveličiť dok. neprimerane zväčšiť význam, vážnosť niečoho, prehnať, preexponovať: z. zásluhy, správu;
rád všetko z-í; -
zveličovací príd. lingv. súvisiaci so zveličením: z-ia prípona;
z. význam kt. vznikol zveličením -
nedok. zveličovať
-
zver1 -i ž. (voľne) v prírode žijúce zvieratá: divá z., kožušinová z.;
chrániť, chovať, kŕmiť z.;
poľov. pernatá, raticová, vysoká, srnčia, poľovná z.;zver2 -a mn. N a A -y m. väčšie (dravé) zviera: krvilačný, ranený z.;
-
zveráčik -a m. zdrob.
-
zverák -a m. nástroj na upevnenie predmetu pri jeho opracúvaní: kliešťový, železný z., čeľusť z-a;
dať, upevniť do z-a● chytiť ako do z-a silno;
-
zverákový príd.;
-
zverbovanec -nca m. kto sa (v min.) dal zverbovať, zverbovaný
-
zverbovaný
I. príd. kt. sa dal zverbovať: z-í chlapci
II. zverbovaný m. zverbovanec
-
zverbovať dok.
1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska
2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet
// zverbovať sa:
-
zverejniť dok.
1. urobiť verejne známym, uverejniť, publikovať: z. výsledky výskumu, z. obsah listu, korešpondencie
2. kniž. sprístupniť verejnosti: z. park, zasadnutie súdu;
-
nedok. zverejňovať
-
zverenec -nca m. kto je niekomu zverený do opatery, na starostlivosť; chovanec: maloletý z.;
z-i hokejového trénera, starať sa o z-ov; -
zverenica -e -níc, zverenka -y -niek, zverenkyňa -e -kýň ž.
-
zverina -y ž.
1. hromad. zver1, divina: lesná, lovná z.
-
zverinec -nca m. súbor cudzokrajných zvierat na chov a vystavovanie; súbor klietok ap. s týmito zvieratami: cirkusový z.;
pozrieť si z.;
vo z-i mali aj slony -
zveriť dok.
1. (s dôverou) odovzdať do opatery, na starosť, uchovanie ap.: z. dieťa starým rodičom, z. majetok priateľovi;
z. sa náhode, osudu2. dať za úlohu, poveriť istou funkciou: z. niekomu ťažkú úlohu, dôležitú prácu, z. vedenie družstva inému
3. (komu) i zveriť sa (s čím) dôverne prezradiť, zdôveriť sa: z-l mi svoje tajomstvo, svoj plán;
z-l sa (mi) so svojím plánom, z. sa so svojimi pochybnosťami; -
zvernica -e -níc ž. ohradené miesto v prírode na dochovávanie divej zveri, zverník: zubria, danielia z.
-
zverník -a m. zvernica
-
zverokruh -u m., novšie zvieratník
-
zverolekár -a m. veterinár;
-
zverolekárka -y -rok ž.;
-
zverolekársky príd.;
-
zverolekárstvo -a s. veterinárstvo
-
nedok. zverovať, k 3 i zverovať sa
-
zverskosť -i ž.
1. iba jedn. k zverský
2. zverstvo;
-
zverský príd. expr.
1. bezcitný, neľudský, hrubý, krutý, surový: z. človek, skutok, čin, z-é mučenie, vyčíňanie
2. hrozný (význ. 1), strašný: z. rev, výraz tváre, z-á nenávisť;
zversky prísl.: z. vraždiť;
z. kričať; -
zveršovať dok. napísať vo veršoch; prepísať do veršov: z. príhodu, hru;
z-ná rozprávka -
zvešať -ia dok. zavesené predmety postupne podávať dolu: z. bielizeň, obrazy;
-
zvesela prísl. prejavujúc radosť, radostne, veselo: zvolať, zaspievať si z., z. sa pustiť do roboty
-
nedok. zvešiavať -a
-
zvesiť dok.
1. dať dolu z visiacej polohy, zložiť, sňať, op. zavesiť: z. kabát, obraz, bielizeň, zástavu
2. nakloniť voľne smerom dolu, ovesiť, skloniť, spustiť: z. uši, krídla, chvost;
z. hlavu i fraz. a) rezignovať b) zahanbiť sa● → odísť so z-eným nosom;
-
nedok. zvesovať
-
zvesť -i ž.
1. správa1, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium;
zlá, smutná z.;
dozvedieť sa radostnú z.;
rozniesla sa z. o nešťastí;
kolujú, šíria sa z-i2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.
3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.
● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa
-
zvestovať nedok. i dok. kniž.
1. oznamovať, oznámiť (význ. 1), ohlasovať, ohlásiť (slávnostným, nevšedným spôsobom): z. novinu, z. smutnú, radostnú správu;
cirk.: z. evanjelium;
Z-nie (narodenia Krista) Pána sviatok 25. marca2. byť predzvesťou, predpovedať: ťažké mraky z-jú búrku;
-
zvestovateľ -a mn. -ia m. kniž.
1. kto niečo zvestuje: z. noviny, zlej správy
2. čo svedčí o blízkom príchode niečoho, predzvesť: snežienky sú z-om jari;
-
zvestovateľka -y -liek ž.;
-
zvestovateľský príd.
-
opak. zvestúvať -a
-
zvetranina -y -nín ž. geol. čo vzniklo zvetrávaním: povrchové z-y, z-y sopečných hornín;
-
zvetraninový príd.
-
zvetrať dok.
1. pôsobením poveternostných vplyvov stratiť pôv. tvar, rozpadnúť sa: skaly z-li;
z-ný vápenec, z-ná pôda, hornina2. kniž. oslabnúť, ochabnúť; ošúchať sa, opotrebovať sa: nadšenie z-lo;
z-né frázy; -
nedok. zvetrávať -a: geol. z-nie hornín
-
zvetriť dok.
1. (o zvieratách) čuchom zistiť, zacítiť, zaňuchať: srna z-la poľovníka, pes z-l stopu
2. expr. (o človeku, jeho zmysloch) zacítiť (význ. 1, 3), vytušiť: z. nebezpečenstvo, z. výnosný obchod