Význam slova "vych" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. vychádzať -a, vychodiť²

vychádzka -y -dzok ž. chôdza, cesta konaná s cieľom osviežiť sa, navštíviť blízke miesta ap.: v-y po okolí, ísť na v-u, robiť v-y (na bicykli);
hovor. dostať v-u možnosť vzdialiť sa (z kasárne, liečebne ap.);

vychádzkový príd.: v. oblek;
v-á trasa

nedok. vychládať -a

vychladiť dok. (dôkladne) ochladiť (význ. 1): v. potraviny;

vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
neos. v izbe v-lo;

nedok. vychládzať -a

// vychladiť sa: pivo sa už v-lo;

nedok. vychládzať sa

vychlípať -e -u dok. expr. chlípaním zjesť: chytro v. polievku

vychlípiť sa, správ. (o viečku) vyduť sa, (o pučiacom lístí ap.) vytlačiť sa

vychmatnúť -e -ú -tol dok. expr. vychytiť (význ. 1), vytrhnúť, vydrapiť, vyšklbnúť: v. peniaze z ruky

východ -u m.

1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
(smerom) na v. od mesta východne

5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

východisko -a -dísk s.

1. miesto, z kt. sa vychádza: v. cezpoľného behu

2. základ, hľadisko ap., z kt. sa vychádza: spoľahlivé, správne v.;
lingv. v. vety časť, kt. obsahuje prvok známy z kontextu, zo situácie, op. jadro

3. spôsob riešenia istej situácie, problému: v. z núdze, nájsť v., niet iného v-a ako sa odsťahovať;

východiskový príd. k 1, 2: v. bod, v-é postavenie, v. podklad, projekt, v-é stanovisko;
v-á stanica východová

vychodiť¹ dok.

1. chodením vyznačiť: v. chodník;

2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky

3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz

4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie

východne prísl.: v. od mesta na východ

východniar -a m. hovor. (pôv.) obyvateľ vých. Slovenska;

východniarka -y -rok ž.;

východniarsky príd. i prísl.: v-e pesničky;
hovoriť (po) v.

východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom;
v-é pobrežie;
v. vietor od východu;
v-é Slovensko, v-á Európa;
v-á kultúra, filozofia orientálna;

východoeurópsky príd. vzťahujúci sa na vých. Európu: v-e štáty

východoslovanský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovanov: v-é jazyky

východoslovenský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovensko: v-é nárečia, piesne

východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový;
žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;

východzí, správ. východiskový (bod), východový (stanica)

výchova -y ž.

1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u

2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
telesná, hudobná v., branná v.

3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;

vychovanosť -i ž.

vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;

vychovať dok.

1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí

2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov

3. vykŕmiť: v. brava;

nedok. k 1, 2 vychovávať -a

vychovávateľ -a mn. -ia m.

1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí

2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;

vychovávateľka -y -liek ž.;

vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady

výchovne prísl.: pôsobiť v.

výchovné s. peňaž. príspevok na výchovu nezaopatrených detí (u dôchodcov)

výchovno-vzdelávací príd. týkajúci sa výchovy a vzdelávania, výchovný a vzdelávací: v. proces

výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele;
v-é poradenstvo;
v. rez;

vychrániť -i dok. vyhrnúť (význ. 1), vyhrabať, vyškrabať: v. krm zo záčinu, lyžicou v. zvyšky z hrnca

vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien

// vychriakať sa vykašľať sa

vychrliť dok. chrlením vydať, vyhodiť: sopka v-la lávu;

// vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi

vychudnúť -e -ú -dol dok. veľmi schudnúť: v. na kosť;
v-tá tvár

vychutnať dok.

1. s pôžitkom požiť, pochutiť si: v. dobré jedlo, v. dúšok vína

2. expr. s pôžitkom prežiť; pokochať sa: v. nedeľný pokoj;
v. krásy prírody;

nedok. vychutnávať -a

vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález;
v-ený film;

nedok. vychvaľovať

// vychvaľovať sa veľmi sa chváliť: v. sa do neba

vychýliť -i -ľ! dok. vyvolať zmenu pôv. polohy, vykloniť: v. rameno váh;

výchylka -y -liek ž. vychýlenie, odchýlka, odklon: v. magnetky

nedok. vychyľovať

// vychýliť sa zmeniť pôv. polohu, vykloniť sa: v. sa z rovnováhy, magnetka kompasu sa v-la;

nedok. vychyľovať sa

vychýrenosť -i ž.

vychýrený príd. hovor. povestný, chýrny: v-á krásavica;

vychystať dok. vypraviť (význ. 1, 2), vystrojiť: v. deti do školy;

nedok. vychystávať -a

// vychystať sa: v. sa na cestu;

nedok. vychystávať sa

vychytať dok. postupne (celkom) pochytať: v. všetky muchy i fraz. odstrániť drobné nedostatky

vychytenosť -i ž.

vychytený príd. expr. všeobecne obľúbený, vychýrený, chýrny: v. herec, román, šláger;

vychytiť dok.

1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky

2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ

// vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať