Význam slova "vych" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 58 výsledkov (1 strana)

  • nedok. vychádzať -a, vychodiť2

  • vychádzka -y -dzok ž. chôdza, cesta konaná s cieľom osviežiť sa, navštíviť blízke miesta ap.: v-y po okolí, ísť na v-u, robiť v-y (na bicykli);
    hovor. dostať v-u možnosť vzdialiť sa (z kasárne, liečebne ap.);

  • vychádzkový príd.: v. oblek;
    v-á trasa

  • nedok. vychládať -a

  • vychladiť dok. (dôkladne) ochladiť (význ. 1): v. potraviny;

  • vychladnúť -e -ú -dol dok. (celkom) ochladnúť (význ. 1): nechať čaj v., jedzte, v-e vám (obed), v-tá pec;
    neos. v izbe v-lo;

  • nedok. vychládzať -a

    // vychladiť sa: pivo sa už v-lo;

  • nedok. vychládzať sa

  • vychlípať -e -u dok. expr. chlípaním zjesť: chytro v. polievku

  • vychlípiť sa, správ. (o viečku) vyduť sa, (o pučiacom lístí ap.) vytlačiť sa

  • vychmatnúť -e -ú -tol dok. expr. vychytiť (význ. 1), vytrhnúť, vydrapiť, vyšklbnúť: v. peniaze z ruky

  • východ -u m.

    1. miesto, kade sa vychádza, op. vchod: núdzový v., v. z domu, z nástupiska

    2. vyjdenie (význ. 1), vychádzanie (ľudí), op. vchod: v. zakázaný, (zabezpečiť) hromadný v.

    3. vyjdenie (význ. 3), vychádzanie (nebeských telies), op. západ: v. slnka, mesiaca

    4. svet. strana v smere vychádzajúceho slnka, op. západ: terasa obrátená na v.;
    (smerom) na v. od mesta východne

    5. vých. časť územia, krajiny ap., op. západ: na samom v-e republiky, v. Európy

    6. Východ krajiny ležiace vo vých. oblasti zemegule (t. j. časť Európy a oblasť Ázie); vých. krajiny: Blízky, Stredný, Ďaleký v. krajiny juhozáp., stred. a vých. Ázie;

  • východisko -a -dísk s.

    1. miesto, z kt. sa vychádza: v. cezpoľného behu

    2. základ, hľadisko ap., z kt. sa vychádza: spoľahlivé, správne v.;
    lingv. v. vety časť, kt. obsahuje prvok známy z kontextu, zo situácie, op. jadro

    3. spôsob riešenia istej situácie, problému: v. z núdze, nájsť v., niet iného v-a ako sa odsťahovať;

  • východiskový príd. k 1, 2: v. bod, v-é postavenie, v. podklad, projekt, v-é stanovisko;
    v-á stanica východová

  • vychodiť1 dok.

    1. chodením vyznačiť: v. chodník;

    2. chodením opotrebovať: v. topánky, v-ené opätky

    3. dokončiť, skončiť, absolvovať: v. školu, kurz

    4. chodením (za niečím) získať: v. si povolenie

  • východne prísl.: v. od mesta na východ

  • východniar -a m. hovor. (pôv.) obyvateľ vých. Slovenska;

  • východniarka -y -rok ž.;

  • východniarsky príd. i prísl.: v-e pesničky;
    hovoriť (po) v.

  • východný príd. k 4 – 6, op. západný: postupovať v-ým smerom;
    v-é pobrežie;
    v. vietor od východu;
    v-é Slovensko, v-á Európa;
    v-á kultúra, filozofia orientálna;

  • východoeurópsky príd. vzťahujúci sa na vých. Európu: v-e štáty

  • východoslovanský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovanov: v-é jazyky

  • východoslovenský príd. vzťahujúci sa na vých. Slovensko: v-é nárečia, piesne

  • východový príd. k 1: v-é dvere, op. vchodový;
    žel. v-á stanica z kt. vlak vychádza;

  • východzí, správ. východiskový (bod), východový (stanica)

  • výchova -y ž.

    1. sústavné cieľavedomé pôsobenie na (mladého) človeka zabezpečujúce jeho všestranný rozvoj: v. v rodine, v škole, citová v., v. k samostatnosti, mať dobrú, zlú v-u

    2. systematické vzdelávanie v istej oblasti: estetická v.;
    telesná, hudobná v., branná v.

    3. les., ovoc. sústavné cieľavedomé pôsobenie v pestovateľskej starostlivosti o dreviny: v. porastu;

  • vychovanosť -i ž.

  • vychovaný príd. kt. má dobrú výchovu, slušný, op. nevychovaný: dobre v. mladý človek;

  • vychovať dok.

    1. zabezpečiť, poskytnúť výchovu: v. päť detí

    2. výchovou sformovať: dobre v. mládež, v. z detí statočných ľudí, v. mladých odborníkov

    3. vykŕmiť: v. brava;

  • nedok. k 1, 2 vychovávať -a

  • vychovávateľ -a mn. -ia m.

    1. kto vychováva: rodičia sú v-mi svojich detí

    2. kto vychováva z povolania: v. v domove mládeže;

  • vychovávateľka -y -liek ž.;

  • vychovávateľský príd.: v-é povinnosti, zásady

  • výchovne prísl.: pôsobiť v.

    výchovné s. peňaž. príspevok na výchovu nezaopatrených detí (u dôchodcov)

  • výchovno-vzdelávací príd. týkajúci sa výchovy a vzdelávania, výchovný a vzdelávací: v. proces

  • výchovný príd.: v-á metóda, v-á ustanovizeň, v-é činitele;
    v-é poradenstvo;
    v. rez;

  • vychrániť -i dok. vyhrnúť (význ. 1), vyhrabať, vyškrabať: v. krm zo záčinu, lyžicou v. zvyšky z hrnca

  • vychriakať -a dok. expr. chriakaním vykašľať: v. hlien

    // vychriakať sa vykašľať sa

  • vychrliť dok. chrlením vydať, vyhodiť: sopka v-la lávu;

    // vychrliť sa prudko vytiecť, vyvaliť sa: z hrdla sa v-l prúd krvi

  • vychudnúť -e -ú -dol dok. veľmi schudnúť: v. na kosť;
    v-tá tvár

  • vychutnať dok.

    1. s pôžitkom požiť, pochutiť si: v. dobré jedlo, v. dúšok vína

    2. expr. s pôžitkom prežiť; pokochať sa: v. nedeľný pokoj;
    v. krásy prírody;

  • nedok. vychutnávať -a

  • vychváliť -i -ľ! dok. veľmi pochváliť: v. nový vynález;
    v-ený film;

  • nedok. vychvaľovať

    // vychvaľovať sa veľmi sa chváliť: v. sa do neba

  • vychýliť -i -ľ! dok. vyvolať zmenu pôv. polohy, vykloniť: v. rameno váh;

  • výchylka -y -liek ž. vychýlenie, odchýlka, odklon: v. magnetky

  • nedok. vychyľovať

    // vychýliť sa zmeniť pôv. polohu, vykloniť sa: v. sa z rovnováhy, magnetka kompasu sa v-la;

  • nedok. vychyľovať sa

  • vychýrenosť -i ž.

  • vychýrený príd. hovor. povestný, chýrny: v-á krásavica;

  • vychystať dok. vypraviť (význ. 1, 2), vystrojiť: v. deti do školy;

  • nedok. vychystávať -a

    // vychystať sa: v. sa na cestu;

  • nedok. vychystávať sa

  • vychytať dok. postupne (celkom) pochytať: v. všetky muchy i fraz. odstrániť drobné nedostatky

  • vychytenosť -i ž.

  • vychytený príd. expr. všeobecne obľúbený, vychýrený, chýrny: v. herec, román, šláger;

  • vychytiť dok.

    1. prudko vziať, vytrhnúť, vychmatnúť: zlostne mu v-l obálku z ruky

    2. zachvátiť (význ. 1), pochytiť, chytiť: v-l ho kašeľ

    // vychytiť sa prudko, rýchlo sa do niečoho pustiť: v-l sa a začal utekať

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: sezóna, bravó, prehĺbiť, doktrína, pozn, drankať, zakosíliť, rád, používať, osy, gva, mls, riz, trs, melo
Pravidlá slovenského pravopisu: výucbový, oje, reb, dojem, dar, formula, súbor, mucholapka, šeptom, večera, očiť, mám, visi, cierna hora, abecedný
Krížovkársky slovník: šturm, austro, vr, vn, mno, aspergil za, vivo, še, hore, asibil ta, bulva, rolovať, mecen, chvat, n val
Nárečový slovník: suhociny, pil, obo, hri, cec, drba, svat, intra, b end, tu mi, pojata, la i me, , śedz, pã r
Lekársky slovník: a, eko, odi, v23, fem, ecm, l05, skr, a70, c55, q43, h36, axila, a99, t16
Technický slovník: s vga, km, int, chi, kry, den, idle, para, eures, publish, čo, whetstone, triá, binárny, šaľ
Ekonomický slovník: kuh, tib, gd, kk, htb, pqz, mhw, ppw, dni, hta, ips, mrg, cvb, rgv, drt
Slovník skratiek: ev, ty, v03, y66, fgn, pcv, caj, pqt, cl2, k82, tgm, hcv, w44, blv, rfs
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV