Synonymá slova "vych" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 189 výsledkov (2 strán)
-
vychabrať sa p. vymaniť sa
vymaniť sa s námahou sa dostať z istého stavu al. odniekiaľ preč (odniekiaľ, kde je neželateľné ostať) • vyslobodiť sa: vymaniť sa, vyslobodiť sa zo zovretia • uvoľniť sa • oslobodiť sa: ledva sa uvoľnil, oslobodil z obkľúčenia hustých konárov • vymôcť sa • vyvinúť sa (vymaniť sa zo zovretia): žena sa usiluje vymôcť, vyvinúť z náručia • expr. vymotať sa: vymotať sa z úzkych uličiek • expr.: vypantať sa • vyplantať sa • vychabrať sa: nemôže sa vypantať, vychabrať z dlžôb • expr.: vykrútiť sa • vyšmyknúť sa: chce sa vykrútiť, vyšmyknúť z povinností • hovor.: vytiahnuť sa • vyvliecť sa • vypliesť sa: nevie sa vytiahnuť spod vplyvu rodiny; ledva sa vyplietla zo zovretia • hovor. expr. vyzuť sa: vyzul sa zo zodpovednosti • expr. vytárať sa: z húštiny, z hory sa horko-ťažko vytárali
budovať 1. vytvárať rozsiahlejšie stavby, tvoriť stavby vo väčšom rozsahu • stavať: budovať, stavať metro, sídlisko
2. utvárať niečo nové, zúčastňovať sa pri tvorbe niečoho nového • tvoriť • organizovať: budujeme, tvoríme, organizujeme modernú spoločnosť, rozvinutý priemysel • zakladať • zriaďovať: zakladajú, zriaďujú u nás cirkevné školy • konštituovať (právnym postupom): konštituujú sa nové spolky
3. vychádzať z istého predpokladu a tvoriť na jeho základe • stavať: budujeme, staviame na pracovitosti našich ľudí • zakladať (brať niečo za základ): svoj vzťah k rodine zakladá na dôvere • vychádzať (z niečoho): jeho svetonázor vychádza z lásky k blížnemu
plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly
2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)
3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus
prameniť 1. vychádzať z nejakého (obyč. prírodného) zdroja • vyvierať: rieka Nitra pramení, vyviera pod Kľakom • vytekať: potok vyteká z jazera • vystrekovať • striekať: neďaleko vystrekuje, strieka minerálny prameň • kniž. prýštiť: zo skaly prýšti životodarný mok • poet. tryskať
2. mať pôvod v niečom • pochádzať • pochodiť (z niečoho): jeho odvaha pramení, pochádza z pevného presvedčenia o správnom konaní • vychádzať: popud vychádza od rodičov • kniž.: tkvieť • väzieť (byť následkom niečoho): neúspech tkvie, väzí v ich nepripravenosti • kniž.: vyrastať • koreniť • mať korene: zlo korení v netolerantnosti • kniž. vyvierať: ich odpor vyvieral z nenávisti
sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovať • žiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastie • vychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosť • šíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokoj • zračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľ • fyz. emitovať
p. aj sršať 2
šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie
2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou
3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie
4. p. hovoriť 1
ukazovať sa 1. stávať sa (naraz) viditeľným, očividným • zjavovať sa • objavovať sa: ukazujú, zjavujú, objavujú sa už na ňom príznaky choroby; na stráňach sa ukazujú, zjavujú prvé fialky • expr. vystrkovať sa: vystrkujú sa už snežienky • zračiť sa • odzrkadľovať sa • zrkadliť sa (o citoch, pocitoch človeka): na tvári sa mu zračí únava, odzrkadľuje sa, zrkadlí sa strach • vychádzať (o nebeských telesách): nad obzorom sa ukazuje, vychádza mesiac • hovor. expr. vykúkať (náhle, sčasti): sem-tam vykúka trávička
2. stávať sa známym na verejnosti • vychádzať najavo • vyjavovať sa • prejavovať sa: zlé hospodárenie sa už zreteľne ukazuje, vychádza najavo; zanedbaná výchova sa vyjavuje, prejavuje na mládeži • preukazovať sa: dobrá práca sa preukazuje na výsledkoch
p. aj javiť sa 1
3. upozorňovať na seba nápadným správaním • predvádzať sa: rád sa v spoločnosti ukazuje, predvádza • expr.: pretŕčať sa • vytŕčať sa • presúšať sa: pretŕča sa, presúša sa v novom aute • robiť sa: on sa iba tak robí • hovor. expr.: producírovať sa • produkovať sa: producíruje sa, produkuje sa, aby ho všetci obdivovali • hovor. expr. vyťahovať sa (zdôrazňovať prevahu nad niekým): vyťahuje sa svojimi známosťami • expr.: nadŕdať sa • narábať sa • subšt. machrovať
p. aj chváliť sa
vychádzať 1. porov. vyjsť 2. p. šíriť sa 2 3. p. vyplývať
vyplývať vznikať, vyvíjať sa ako následok, dôsledok niečoho, mať pôvod v niečom • vychádzať • vychodiť • kniž. plynúť: chyby vyplývajú, vychádzajú, vychodia z nepresnosti; z príbehu vyplýva, plynie poučenie • kniž. kynúť (vyplývať z niečoho obyč. ako zisk, ako niečo pozitívne): z dedičstva mi kynú peniaze • kniž. rezultovať: z jeho povahy rezultovala istá opatrnosť • kniž. nasledovať: z uvedeného nasleduje, vyplýva že… • zakladať sa • mať základ • byť založený (mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom): výsledok sa zakladá na nesprávnom východisku, vyplýva z nesprávneho východiska
vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovať • zried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetlo • žiariť: rozpálená pec žiari • sálať • šíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo
2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzať • zried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetlo • žiariť: z očí jej žiari veselosť • šíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého tela • zračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpenie • dýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia
zakladať 1. dávať niečo do istej polohy, na nejaké miesto al. na seba • klásť • umiesťovať • umiestňovať: zakladá, kladie udicu do vody; umiesťovať nálož do auta • nasadzovať • nasádzať: nasadzuje si okuliare • navliekať • nasúvať: navlieka, nasúva neveste prsteň • naťahovať: naťahovať si čiapku na uši • nastavovať (siete)
2. dávať základ vzniku niečoho, pričiňovať sa o vznik niečoho • utvárať • vytvárať • tvoriť: zakladať, utvárať si novú rodinu; vytvárajú, tvoria, zakladajú družstvá • ustanovovať • budovať • konštituovať (istým právnym postupom): budovať, konštituovať výskumné ústavy • zriaďovať: pri materských školách zriaďujú detské ihriská
3. brať niečo za základ • vychádzať (z niečoho): celú svoju životnú filozofiu zakladá na láske k blížnemu; vo všetkom vychádza z lásky k blížnemu • stavať • budovať: stavať, budovať na dôvere k partnerovi
zakladať sa mať pôvod, príčinu, podstatu v niečom • mať základ • byť založený: tvoje tvrdenie sa nezakladá, nie je založené na pravde; táto chyba má základ v nesprávnom východisku • vyplývať • vychádzať • vychodiť: ich pýcha vyplýva, vychádza, vychodí z majetku • hovor. bazírovať (na niečom) • opierať sa (o niečo): jeho štýl bazíruje na ľudovej reči, opiera sa o ľudovú reč
zaobchádzať, zaobchodiť konať, počínať si nejako vo vzťahu k niekomu, niečomu • zachádzať • zachodiť: s deťmi vie veľmi dobre za(ob)chádzať, zaobchodiť; zaobchádzať s pacientmi vľúdne; zachádzať s niekým, niečím surovo, v rukavičkách; nepáči sa mi, ako s nami zachodia • správať sa (ku komu, voči komu): správať sa ku každému, voči každému taktne, tolerantne • vychádzať (žiť v zhode s niekým): s každým dobre vychádza • narábať • nakladať (používať istým spôsobom nejakú vec pri istej činnosti): nevie dobre narábať s puškou; zle nakladá s peniazmi • manipulovať (s prístrojom): šikovne manipuluje so žeriavom
závisieť byť podmienený istými okolnosťami, byť podmienený niekým • záležať (na niečom, na niekom): všetko závisí od toho, či už budem zdravý; záleží na tom, aké budú podmienky; závisí to od teba, záleží to na tebe, či ponuku prijmeš • stáť (závisieť obyč. existenčne): jeho postavenie stojí na dobrej vôli vedúceho • opierať sa • vychádzať: výsledky sa musia opierať o pokusy, musia vychádzať z pokusov
žiť 1. byť v stave života • byť nažive • byť živý: dieťa žilo, bolo nažive iba dva dni; želám ti, aby si ešte dlho žil, bol živý • dýchať (dýchaním prejavovať život): ranený ešte dýcha; už prestal dýchať • hovor.: existovať • jestvovať: je rád, že ešte existuje, jestvuje
2. napĺňať život istým spôsobom • nažívať: žijeme, nažívame s rodinou veľmi dobre; žiť, nažívať skromne, bezstarostne • vychádzať (žiť v zhode): s každým vychádza; ťažko sa s ním vychádza, lebo je netolerantný • zastar. prežívať (Kalinčiak): prežívať si ako v raji • hovor. existovať: naučiť sa spolu existovať • mať sa • vodiť sa (byť niekomu nejako): mám sa dobre, vodí sa mi dobre • expr. poživkávať si (príjemne si žiť)
3. udržiavať svoju existenciu niečím, čerpať z niečoho al. od niekoho životné potreby • živiť sa: žije zo svojej statočnej práce, živí sa svojou prácou; žije, živí sa z dôchodku • hovor.: jestvovať • existovať: Z čoho vôbec jestvujete, existujete?
4. p. trvať 1, byť 1 5. p. bývať 6. p. venovať sa
kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať
prechádzka chôdza konaná s cieľom osviežiť sa: vyjsť si na prechádzku • vychádzka (chôdza na osvieženie i s cieľom navštíviť blízke miesta): vychádzka na pamätné miesta, na hrad; prechádzky, vychádzky po okolí • hovor. zastaráv.: špacírka • špacír: ísť na špacír, na špacírku • promenáda: nedeľná promenáda po korze
vychádzka 1. cesta konaná s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.: ísť na vychádzku do okolia; nedeľná vychádzka • exkurzia (kolektívna náučná vychádzka): exkurzia do prístavu • výlet (vychádzka s rekreačným cieľom): školský výlet, výlet do vrchov • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): zájazd do USA, organizovať zájazd • kniž. zastar. výbeh (Kalinčiak) • subšt. čunder (dlhšia vychádzka do prírody)
2. p. prechádzka
výlet cesta s rekreačným cieľom: ísť na nedeľný výlet • vychádzka (cesta s cieľom osviežiť sa, zabaviť sa, poučiť sa a pod.): ísť na vychádzku do okolia • exkurzia (kolektívny výlet): exkurzia do prístavu • zájazd (kolektívna cesta s pracovným al. rekreačným cieľom): organizovať zájazd do Tatier • subšt. čunder (dlhší výlet do prírody)
vychamrať sa p. vyjsť 1
vyjsť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa odniekiaľ dostať von, do voľného priestoru (op. vojsť) • vykročiť: celý deň nevyšiel, nevykročil z domu • vybrať sa (vyjsť s istým cieľom): vybrať sa, vyjsť si na prechádzku • expr.: vybehnúť • vyletieť (rýchlo vyjsť): nahnevaná vybehla, vyletela z miestnosti • vypochodovať (vyjsť pochodovým krokom, expr. vyjsť vôbec) • expr. vyplávať: vyplávala z pracovne so vztýčenou hlavou • trocha pejor.: vytrepať sa • vytrieskať sa • vycabrať sa • vytárať sa • vyliezť: Vytrepte sa, vytrieskajte sa, vylezte odtiaľ konečne!; celý deň nevyliezol z izby • expr.: vykradnúť sa • vytratiť sa (tajne, nenápadne vyjsť): večer sa vykradol, vytratil z domu • vykĺznuť (sa) • expr.: vyšmyknúť sa • vyšuchnúť sa • vyplaziť sa (nebadane, ticho vyjsť): po prstoch sa vykĺznuť, vyplaziť zo sály • expr. vytrúsiť sa (po jednom, postupne vyjsť): z kina sa vytrúsili prví návštevníci • expr.: vypáliť • vytrieliť • vyraziť • vyrútiť sa (prudko vyjsť): z podchodu na nás vypálila, vyrútila sa banda výrastkov; vyraziť do ulíc • hovor. vytiahnuť (obyč. hromadne vyjsť): vytiahnuť do boja • expr. vyrukovať (vyjsť, obyč. hromadne): chlapci vyrukovali na ihrisko • zried. vyrušať • zastar. vyjachať (o dopravných prostriedkoch): vlak vyrušal, vyjachal z tunela • vyklusať • vycválať (vyjsť klusom, cvalom) • expr.: vyvliecť sa • vyterigať sa • vyredikať sa • vydrgáňať sa • vyrepetiť sa • vyteperiť sa (vyjsť pomaly, s námahou): chorý sa vyvliekol, vyterigal na priedomie • expr.: vyplantať sa • vymotať sa • vychamrať sa (ťažko, ťarbavo, s námahou vyjsť): ledva sa vyplantal, vychamral z budovy • expr. vysúkať sa (pomaly, opatrne vyjsť) • expr.: vypotkýnať sa (vyjsť potkýnajúc sa) • subšt.: vytralágať sa • vytralákať sa (pomaly, s námahou vyjsť) • trocha pejor.: vyčochrať sa • vyčaptať sa: čakám, kedy sa vyčochrú, vyčapcú von • expr.: vyknísať sa • vytackať sa • vypotácať sa • vykývať sa • vykyvkať sa (vyjsť neistým, knísavým krokom) • expr.: vyskackať • vyhopkať • vykrivkať (vyjsť skackajúc, hopkajúc, krivkajúc) • expr.: vycapkať • vycupkať • vyťapkať • vybadkať (vyjsť odniekiaľ drobnými krokmi): z domu vycapkala, vybadkala starenka • expr., obyč. pejor.: vyšuchtať sa • vyšmochtať sa • vyšmotkať sa • vyšmatlať sa (vyjsť šuchtavo, nie načas a pod.) • povychádzať • povychodiť (vyjsť postupne, vo väčšom množstve): ľudia povychádzali, povychodili na ulicu
2. chôdzou al. inak sa ocitnúť hore al. na povrchu • vystúpiť: vyjsť, vystúpiť na kopec; rumenec jej vyšiel, vystúpil na líca • dostať sa: dostať sa na vežu; pena sa dostala na povrch • vyškrabať sa • vyškriabať sa • vyšplhať sa • vyliezť (plazivým, šplhavým pohybom): vyškrabať sa, vyliezť na strom • vyplávať (vyjsť na hladinu): rezance vyplávali hore • vysadnúť: vysadol mu pot na čelo; mastnota vysadla navrch
3. stať sa zrazu viditeľným na oblohe • objaviť sa • zjaviť sa: nad obzorom vyšlo, objavilo sa, zjavilo sa slnko • ukázať sa: spoza oblakov sa ukázal rožok mesiaca • vysvitnúť: zajtra opäť vysvitne slnko • hovor. vykuknúť: na oblohe vykukli prvé hviezdy • expr.: preblesknúť • preblesnúť • preblysknúť • preblysnúť (nakrátko, prechodne vyjsť)
4. p. vzísť 1 5. p. vydržať 3 6. p. zniesť sa 2 7. p. minúť sa 2 8. p. stačiť 1 9. p. podariť sa
veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči • natešený • naradovaný • naradostený • naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené • šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov • uradostený • uradostnený • uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech • rozveselený • potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený • radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre • uveličený • blažený: návratom syna bola uveličená, blažená • rozjarený • bujarý • rozihraný • rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech • expr. zried. rozpachtený • hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum • rozjasnený • rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči • rozjasaný: rozjasaný pohľad • jasný: jasná tvár • živý: živá zábava • usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek • usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa • vysmiaty • expr.: rozchichotaný • vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča • úsmevný: úsmevná tvár • bodrý: bodrá nálada • expr. preveselý (veľmi veselý)
p. aj naradovaný
2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním • vtipný • žartovný: vtipná, žartovná poznámka • humorný • humoristický • komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh • smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka • úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda • expr. podarený: je to podarená figúra • huncútsky: huncútsky chlapec • hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny • subšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlap • pestrý • hýrivý (o farbe)
p. aj vtipný 2
vychichotaný p. veselý 1
ochladiť 1. urobiť chladnejším al. chladným • schladiť: nechať ochladiť, schladiť rozpálenú platňu • vychladiť (dôkladne): nápoj treba dať vychladiť do chladničky • ostudeniť • zried. zostudeniť: ostudeniť rozpálené čelo obkladom • zried. zľadoviť (urobiť ľadovým, mrazivým)
2. zbaviť pocitu horúčosti • osviežiť • schladiť: pohár piva ho ochladil, osviežil, schladil • ovlažiť • občerstviť (vodou): ovlažiť si tvár, občerstviť chorého studeným obkladom
3. zmenšiť silu, intenzitu citových prejavov • schladiť • stlmiť: ochladiť, schladiť zápal mladých; stlmiť hnev predstaveného • zmraziť (veľmi ochladiť) • zmierniť (urobiť miernejším v prejave): zmierniť rozhnevaného • oslabiť: oslabiť nadšenie
vychladiť p. ochladiť 1
ochladiť sa 1. stať sa chladnejším al. chladným (op. zohriať sa, zahriať sa) • schladiť sa • ochladnúť • schladnúť: vzduch sa náhle ochladil, schladil; rozžeravená platňa musí ochladnúť, schladnúť • zachladiť sa • zachladnúť (veľmi sa ochladiť): kôň sa zachladil; spotené čelo mu zachladlo • vychladiť sa • vychladnúť (úplne, dôkladne): jedlo sa už vychladilo, pec vychladla • zozimiť sa (o počasí): neos. v noci sa zozimilo • zľadovieť (stať sa mrazivým, ľadovým): voda zľadovela • zried.: ostudeniť sa • zostudeniť sa: noci sa zostudenili
2. (o citoch al. o prejave citov) stať sa menej intenzívnym, silným • ochladnúť • schladnúť: jeho hnev sa ochladil, ochladol, schladol; mládenec naraz ochladol • vychladnúť • zľadovieť (celkom): srdce mu vychladlo, zľadovelo • zmierniť sa • utíšiť sa: ich nenávisť sa zmiernila, utíšila • upokojiť sa: vášeň sa po čase upokojila
vychladiť sa p. ochladiť sa 1
vychladnúť p. ochladiť sa 1, 2
chladný 1. ktorý vyvoláva pocit chladu (op. teplý, horúci) • studený: chladný, studený kov; piť chladné, studené mlieko • chladený (udržiavaný v chlade; o nápojoch): ponúkať chladené víno • vychladnutý (ktorý vychladol): vychladnutá piecka • čerstvý • svieži • osviežujúci (ktorý trocha, príjemne chladí): brodiť sa čerstvou, sviežou rannou rosou; opláchnuť sa v osviežujúcej horskej bystrine • ľadový • mrazivý (studený ako ľad): dýchať ľadový, mrazivý vzduch • drsný • nevľúdny • neprívetivý • kniž. nehostinný • surový • ostrý (ktorý chladom nepríjemne pôsobí na zmysly): drsné, nevľúdne podnebie; neprívetivý, nehostinný kraj; surový, ostrý severák • sychravý (chladný a zároveň vlhký, daždivý): sychravé počasie • pren. zubatý: slnko je už zubaté • prichladný (priveľmi chladný)
2. ktorý sa riadi rozumom, ktorý nepodlieha citu, ktorému sú cudzie citové prejavy, reakcie; svedčiaci o takých vlastnostiach: v každej situácii si zachoval chladnú hlavu • rozumový • racionálny: rozumový, racionálny typ človeka • chladnokrvný: pomáhala mu chladná, chladnokrvná vypočítavosť • triezvy • rozvážny: triezvy, rozvážny um • pokojný • stoický (ktorý sa vie ovládať, ktorého nič nevyvedie z miery): pokojná, stoická rozvaha
3. ktorý sa citovo neprejavuje, resp. tým naznačuje svoje odmietanie, nezáujem, ľahostajnosť voči niekomu, niečomu; ktorý o tom svedčí • nevšímavý • ľahostajný • vlažný: k deťom je chladný, nevšímavý, ľahostajný; prekvapilo ju vlažné privítanie (op. horúce); ich city boli stále vlažné • zdržanlivý • rezervovaný • neutrálny: dôvernosť vymenili za zdržanlivý, rezervovaný, neutrálny vzťah • ľadový • mramorový: nepríťažlivá, ľadová, mramorová krása, tvár • strohý: strohá elegancia; prehodil pár strohých slov • odmeraný • neprístupný: byť k niekomu odmeraný • studený: vyžarovala z nej pýcha a studená dôstojnosť • nevľúdny • neprívetivý: nevľúdne, neprívetivé prijatie; nevľúdny, neprívetivý pohľad • hovor. škrobený (nútene, neprirodzene odmeraný): byť škrobený • úsečný: v jeho reči bolo cítiť úsečný tón a nelásku • frigidný (pohlavne chladný; o žene) • oficiálny • formálny • úradný (bez osobnej účasti, bez osobného záujmu; op. srdečný, priateľský, dôverný): vymenili si len oficiálny, formálny pozdrav; úradný tón v hlase
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
vychladnutý p. chladný 1
vypiť 1. pitím dostať do seba • vliať do seba • kniž. požiť (tekutinu): vypiť, vliať do seba za šálku kávy; vypiť, požiť alkohol, väčšie množstvo tekutín • užiť (liek): kvapky sa majú užiť nalačno • popiť (postupne al. veľa, všetko; expr. i málo): do rána popili, čo sa prichystalo; posedeli s kamarátmi, (niečo) popili • expr.: prevrátiť (do seba) • vsúkať (do seba) • vysúkať • vyzunknúť • vydurknúť • vylúpnuť • vyhŕknuť • vydúchnuť • vyhltnúť • vychlipnúť • vyglgnúť • vylognúť (vypiť na dúšok, naraz): prevráti do seba, vysúka, vyzunkne deci koňaku ako nič; vylúpne, vyhŕkne, vydúchne, vylogne za pohár vína, ani okom nemihne • expr. vytrúsiť: vytrúsil pohár do dna • vysŕkať • vysrkať • vysrknúť • vysŕknuť (nahlas, sŕkavo): slamkou vysŕkal limonádu do dna • expr.: vystrebať • vyslopať • vychľastať • vylogať • vyglgať • vylôchať • vylúchať • vydúchať • vychleptať • vychloptať • vychľaptať • vychlípať • vygrúliť (nahlas, hltavo; o zvieratách, pejor. o ľuďoch) • expr.: vycmúľať • vycicať • vycucať • vyťahať • vytiahnuť • vydrúľať (obyč. z fľaše) • det.: vybumbať • vydudať • expr.: vycickať • vychlipkať (pomaly vypiť) • vychutnať (s pôžitkom vypiť): vychutnal pohár červeného vína • dopiť (vypiť všetko až do dna): dopiť víno • povypíjať (postupne) • expr.: postrebať • poslopať • pochľastať • pochleptať • pochlípať (hlučne, hltavo, veľa, obyč. postupne vypiť)
2. p. vpiť
napiť sa 1. požiť nejakú tekutinu na zahasenie smädu • vypiť: napil sa vody; vypil kávu • expr.: napojiť sa • naglgať sa • nalogať sa • nalúchať sa • nalôchať sa • nachleptať sa • nachlípať sa • nastrebať sa: napojil sa vínom; naglgal sa vína • expr.: vylogať • vychleptať • vychloptať • vychľastať (niečo): vylogal pohár vína na ex • nár. expr. nadúchať sa: hltavo sa nadúchal vody • ponapíjať sa (postupne sa napiť): všetci sa ponapíjali • odpiť • upiť • upiť si (napiť sa malého množstva tekutiny): odpil si piva • expr.: glgnúť si • lognúť si • nár. expr. šluknúť si: šlukol si z pohára • det. nabumbať sa: Nabumbaj sa mliečka! • expr. vyzunknúť (naraz vypiť): vyzunkol koňak z pohárika • nacicať sa • nadojiť sa (o zvieratách, pren. expr. o človeku): teliatko sa nacicalo
porov. aj vypiť 1
2. p. opiť sa 3. p. nasiaknuť
vychleptať, vychloptať, vychľaptať p. vypiť 1
vyhrmieť expr. byť za niečo vyhrešený, pokarhaný, byť označený za vinníka • expr. vyhorieť • dostať: za ten kúsok vyhrmela, vyhorela, dostala celá trieda • hovor. expr.: zlízať • zliznúť • vylízať • vychlípať • vyžrať: musela som si to za teba zlízať, vylízať • odniesť (si): nevedno, kto si to odnesie, kto za to vyhrmí • zle pochodiť • zle obísť: chcel pomôcť, a napokon ešte zle pochodil, zle obišiel
vychlípať p. vypiť 1, zjesť
zjesť požuť a prehltnúť potravu; ústami prijať do žalúdka: na obed zjedol málo • požiť (zjesť al. vypiť): tabletku treba požiť pred jedlom • skonzumovať • stroviť (zjesť al. vypiť, obyč. o viacerých ľuďoch al. o množstve potravy): na hostine sa skonzumovali, strovili, zjedli všetky chlebíčky • expr. zjemn.: spapať • spapkať • zhamkať: spapkajte koláče, kým sú čerstvé • zožrať (o zvieratách, hrub. i o ľuďoch): pes zožral klobásu; niekto mi zožral celú desiatu • vyžrať (všetko zožrať) • užiť (obyč. liek): liek treba užiť pred spaním; susedka odkázala, aby sme zabíjačku užili v dobrom • vyjesť (všetko zjesť): vyjesť kašu z taniera • expr.: spratať • upratať • zmastiť • zlupnúť • zlupkať • zlopnúť • spakovať • spásť • sprášiť • zmiesť • zmietnuť (s chuťou zjesť, obyč. veľa al. všetko): spratať, zmastiť, sprášiť za misu halušiek • hovor. expr., obyč. pejor.: sfakliť • sťapnúť • skotiť • zošrotovať • zmydliť (rýchlo al. všetko zjesť) • vsúkať (do seba): vsúkal do seba dva krajce • hovor. expr. sfutrovať • expr.: zhltnúť • zhltať • spahltiť • schamtať • schlamtať (hltavo, hlučne zjesť) • expr.: vysrkať • vychlípať • vysŕkať (chlípaním i sŕkaním zjesť): vychlípať polievku • expr.: zlízať • vylízať • zliznúť (zjesť obyč. lízaním): zlízal všetku šľahačku • subšt.: spucovať • zbodnúť: spucoval všetko, nič nenechal • expr.: schrúmať • schrumkať • schrumnúť • schrupnúť • schrúpať (obyč. niečo krehké, tvrdé): schrúmať, schrupnúť pečivo, jablko • vziať si niečo do úst (trocha niečoho zjesť) • pojesť • expr.: popratať • pohltať • vyhltať • pochrúmať • pochrúpať • pochrumkať • zjemn.: popapať • popapkať • hrub. požrať (postupne všetko al. väčšie množstvo) • zmôcť (s námahou zjesť): ledva zmohla kus torty • expr. zobnúť (troška zjesť): večer iba zobla pár orieškov • vychutnať (s chuťou zjesť)
p. aj zajesť si
vychlipkať, vychlipnúť p. vypiť 1
vychlisnúť p. vyliať 1
vyliať 1. liatím dať odniekiaľ preč (tekutinu) (op. naliať) • expr.: vyšustnúť • vyšuchnúť (prudko): vyliala, vyšustla, vyšuchla vodu z vedra na dvor • expr.: vychrstnúť • vychlostnúť • vychlisnúť • chrstnúť • chľusnúť • chľustnúť (prudko) • zried. vychvistnúť (Gabaj) • expr.: vyčrpnúť • vyčapnúť • vyčľapiť • vyčľapnúť • vyšplechnúť • vyšpľachnúť (vyliať malé množstvo): vyčrpnúť, vyčľapnúť z hrnčeka vodu, mlieko • expr. vycvrknúť (vyliať veľmi malé množstvo) • expr.: vyčľapkať • vyčrpkať (vyliať po troche): vyčľapkať vodu z lavóra, vyčrpkať vodu z pivnice • expr. vykvackať (vyliať po kvapkách) • expr.: vykydať • vykydnúť (vyliať obyč. väčšie množstvo): pomyje vykydať, vykydnúť do válova • expr.: vykycnúť • vykvicnúť (vyliať niečo polotekuté): vykycne mu kašu na tanier • rozliať (vyliať neúmyselne): rozliať čaj na obrus • povylievať • povyšplechovať • povyčľapkávať (postupne, z viacerých nádob)
2. liatím niekam dostať • naliať • vliať: vyliať, naliať ocot do fľaše; vyliať, vliať do seba pohár • povylievať • ponalievať • povlievať (postupne)
3. p. vyroniť 4. p. vyhodiť 2, prepustiť 1
vychlostnúť p. vyliať 1
vychmatnúť p. vytrhnúť 1
vytrhnúť 1. prudkým pohybom uvoľniť a oddeliť; prudko vziať, prudko vytiahnuť • vyšklbnúť: vytrhnúť si, vyšklbnúť si gombík na kabáte; vytrhnúť, vyšklbnúť boľavý zub; vytrhnúť, vyšklbnúť z ruky pero • nár. vyskubnúť (Figuli) • expr.: vydrapnúť • vydrapiť: vydrapnúť list z písanky; vydrapil mu bankovku z rúk • vymyknúť: vymykol dedovi peňaženku a ušiel • vychmatnúť • vychytiť (prudko vziať) • expr.: vykmasnúť • vyškrabnúť • vydrmnúť: vykmasne jej z náručia dieťa; vyškrabne, vydrmne mu košík z ruky • vyrvať (násilím): vyrvať zbraň nepriateľovi • expr. vyštipnúť (končekmi prstov, pinzetou a pod.) • vyvrátiť (zo základov, z koreňov) • vytrhať • vyšklbať • expr.: vydriapať • vyškriabať (postupne vytrhnúť): vytrhať vlasy, nechty niekomu • povytŕhať • povytrhávať • povytrhúvať • povyšklbávať • povydrapovať • povydrapúvať (postupne, viac vecí)
2. oddeliť, odčleniť z nejakej súvislosti • vybrať • vyňať: slová vytrhnuté, vybraté, vyňaté z kontextu • vyčleniť: neodôvodnene ste vec vyčlenili zo súvislosti
3. hovor. zbaviť ťažkej, nepríjemnej situácie • vyslobodiť • oslobodiť • dostať: vytrhnúť, vyslobodiť, dostať niekoho z otroctva, z nebezpečenstva • vymaniť • vytiahnuť: vymanila, vytiahla syna z nešťastia, z biedy • zachrániť (pred niečím)
4. p. vyrušiť
vziať 1. chytiť rukami, nástrojom (a istý čas držať) • zobrať: vziať, zobrať koláč z misy • uchopiť • kniž. pojať: uchopil dievča pod pazuchu, pojal dieťa za ruku • vyňať • vybrať (vziať a dať von): vyňať kľúč z vrecka, vybrať muchu z polievky • pobrať (postupne vziať viac vecí, osôb al. vziať všetko): pobrať knihy z poličky
2. dať odniekiaľ preč (op. dať); zbaviť vlastníctva • zobrať: vziať, zobrať niekomu jedlo spred úst • odňať • odobrať: odňali, odobrali mu majetok • zbaviť: zbaviť súpera lopty • kniž. vyrvať (násilne vziať) • expr.: zhrabať • zhrabnúť (obyč. neoprávnene vziať): zhrabal, zhrabol za to veľa peňazí • skonfiškovať • zhabať (úradne vziať) • zoštátniť • znárodniť (vziať do vlastníctva štátu; expr. vziať vôbec) • hovor. expr. vyfúknuť (bezprostredne vziať): vyfúknuť miesto niekomu
3. nadobudnúť ako vlastníctvo, ako odmenu a pod. • zobrať: za robotu vzal, zobral tisícku • dostať • získať: dostať, získať finančnú odmenu • prijať: prijať dar od niekoho • prevziať: prevzala balík od poštára • predchytiť (vziať skôr ako iný) • prebrať • odviesť • odvábiť • odlákať (vábením vziať pre seba): prebral, odlákal kamarátovi dievča • vybrať: vybrať si dovolenku
4. dovoliť vstúpiť niekomu do istého kolektívu, k sebe a pod. • zobrať: vziať, zobrať dieťa do rodiny, študenta na vysokú školu • kniž. pojať: pojali ma do mesta so sebou • pribrať: pribrať niekoho do partie • prijať • adoptovať • osvojiť • prisvojiť si (vziať za vlastné) • odviesť (za vojaka)
5. prudkým pohybom chytiť a odniesť so sebou • zobrať • strhnúť: voda vzala, zobrala, strhla most • schytiť • expr.: skmasnúť • zdrapiť • drapnúť • zdrapnúť: skmasnúť, (z)drapnúť dievku za vlasy • expr. popadnúť: popadla vedro a bežala preč • vytrhnúť • vymyknúť • vychmatnúť • vyšklbnúť • vychytiť • expr.: vydrapnúť • vydrapiť • vykmasnúť • vydrmnúť (prudko vziať): zlodej vytrhol, vychmatol peňaženku a ušiel • poschytať • poschytávať (úchytkom, náhlivo): poschytáva zo stola všetky spisy • postŕhať • postrhávať • postrhúvať (postupne, po častiach): postŕhal obrazy zo stien
6. prijať ako istú úlohu, povinnosť, starosť a pod. • zobrať: zodpovednosť vzal, zobral na seba • podujať sa: na službu sa podujal sám • ujať sa: ujať sa funkcie predsedu • prevziať • prebrať: prevzala, prebrala službu za kolegyňu
7. posúdiť istým spôsobom, utvoriť si predstavu o niekom, niečom • zobrať: výstrahu sme vzali, zobrali vážne • vyložiť si • vysvetliť si: námietky si vyložili, vysvetlili nesprávne • pochopiť • porozumieť: slová pochopil doslova
8. p. premôcť 3
východ 1. miesto, kade sa vychádza (op. vchod): tajný, núdzový východ, východ z budovy • výjazd (miesto, kade sa vychádza vozidlom): výjazd z garáže • výstup (miesto, kade sa vystupuje, napr. z dopravného prostriedku; op. nástup): výstup je vzadu
2. svetová strana ležiaca v smere vychádzajúceho slnka (op. západ): od východu sa rozvidnieva; pozerať sa na východ • kniž. orient
osvedčený 1. ktorý sa už viackrát použil, uplatnil s dobrým, vyhovujúcim výsledkom • overený • vyskúšaný: osvedčená, overená cesta; vyskúšané recepty • klasický (dávno osvedčený): osvedčený, klasický recept • spoľahlivý (na ktorý sa dá spoľahnúť): spoľahlivá metóda • expr. vychodený: vychodené cestičky
p. aj spoľahlivý
2. p. skúsený
vychodený 1. ustavičným chodením opotrebovaný • expr.: vyčaptaný • vyčaptavený • vyšmatlaný: vychodené, vyčaptané, vyčaptavené, vyšmatlané topánky
2. p. osvedčený 1
zodratý 1. častým používaním opotrebovaný • znosený: zodraté, znosené šaty • schodený • vychodený • vyšliapaný • zošliapaný (zodratý chodením): schodené, vychodené, zošliapané topánky • vydratý • predratý: vydraté kreslá • rozodratý • dodratý • donosený (celkom zodratý): rozodraté, donosené čižmy • ošúchaný • zošúchaný • obšúchaný (zodratý šúchaním): ošúchaný, zošúchaný koberec • otrhaný • obtrhaný: nosí otrhané, obtrhané háby • ošarpaný • opotrebovaný • vetchý • zničený • hovor. expr. zhumpľovaný: má celkom zhumpľovaný kabát
p. aj deravý, chatrný 1
2. p. zrobený
hľadisko 1. základ posudzovania • aspekt: posudzovať vec z rozličných hľadísk, aspektov • stanovisko: z tvojho stanoviska je to pravda • zreteľ: brať do úvahy politický zreteľ • ohľad: v istom ohľade je to pravda • zorný uhol: pod týmto zorným uhlom sa problém javí celkom inak • prístup: vedecký prístup k riešeniu otázky • stránka (vlastnosť niekoho, niečoho z istého hľadiska): vyhovovať zo všetkých stránok • východisko: spoľahlivé východisko pri rozhodovaní • perspektíva: pozerať sa na vec z perspektívy budúcnosti
2. miesto, priestor pre divákov, poslucháčov: hľadisko v divadle • tribúna (stupňovito vyvýšené hľadisko na športoviskách): sedieť na tribúne
východisko súbor zásad, z ktorých sa vychádza: myšlienkové východisko, východisko poznania • platforma: zotrvávať na pôvodnej platforme • podklad: historický podklad deja • základ • základňa: myšlienkový základ, myšlienková základňa teórie • kniž.: fundament • báza
základ 1. najspodnejšia časť stavby uložená v zemi: základy budovy, kopať základy • zastaráv. fundament: fundamenty mosta • hovor. grunt: z domu ostal iba grunt
2. hlavná, najdôležitejšia časť niečoho: rodina je základ spoločnosti • podstata: dotknúť sa podstaty problému • jadro: jadro prednášky • duša (hlavný činiteľ): matka je dušou rodiny • odb. substrát: jazykový substrát • odb. koreň: koreň rovnice
3. to, z čoho sa vychádza: základy poznania • východisko: nájsť spoľahlivé východisko • podklad: historický podklad deja • základňa: vzťahy na demokratickej základni • zdroj • prameň • žriedlo: zdroj poznania, prameň nákazy, žriedlo poučenia • platforma: spoločná politická platforma • kniž. pôdorys: ideový pôdorys umeleckého diela • kniž. postať: duchovná postať národa • kniž. báza: vyrábať niečo na báze domácich surovín • kniž. fundament • kniž.: podhubie • podložie: podhubie zla • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti
materský 1. súvisiaci s materstvom, s matkou • materinský: pre dieťa je najlepšie piť materské, materinské mlieko • hovor. tehotenský (súvisiaci s obdobím ťarchavosti): nosiť materské, tehotenské šaty
2. pripomínajúci matku • materinský • láskavý • nežný: mať materský, materinský, láskavý, nežný vzťah k ľuďom • starostlivý: starostlivá opatera
3. ktorý tvorí začiatočný bod, zdroj, podklad, základňu: náš materský závod sa rozpadol • pôvodný • základný: to bol môj materský, pôvodný športový klub; materská, základná bunka sa delí na dcérske bunky • východiskový • pren. rodný: loď sa vrátila do východiskového, rodného prístavu
východiskový z ktorého sa vychádza: východiskové postavenie • nulový: nulový bod merania • základný: základný tón • odb. bazálny • pren. odrazový: odrazový mostík (východiskový bod činnosti)
p. aj základný
začiatočný ktorý je na začiatku al. ktorý je začiatkom niečoho (op. konečný, posledný) • zriedkavejšie počiatočný: začiatočné, počiatočné ťažkosti • prvopočiatočný: prvopočiatočné štádium, vlastnosti • rozbehový: rozbehové štádium • skorý • raný: skoré, rané obdobie tvorby, štádium choroby • základný • kniž. iniciálny: základný výskum; iniciálne príznaky choroby • úvodný • vstupný: úvodná, vstupná prednáška • východiskový: východiskové postavenie • prvotný • prvý: prvotný dojem, impulz, nával emócií • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny: zárodočný stav • publ. pilotný
základný tvoriaci najdôležitejšiu, nevyhnutnú (sú)časť niečoho • hlavný: základný, hlavný princíp učenia • uholný • osnovný • východiskový (tvoriaci súčasť základu): položili uholný kameň stavby • prvotný • primárny: prvotný význam; primárna funkcia, vlastnosť (op. druhotný, sekundárny) • centrálny • kľúčový • dominantný: centrálne postavenie; kľúčový, dominantný prvok • zásadný • ťažiskový: zásadný, ťažiskový problém • kniž.: fundamentálny • meritórny • principiálny • kapitálny • kardinálny • substanciálny • bazálny: principiálny rozdiel; kapitálne, substanciálne otázky • podstatný: Všímaj si najprv podstatné veci, vlastnosti! • existenčný (týkajúci sa existencie): existenčné potreby • expr. psí: psia povinnosť • kniž.: konštitutívny: konštitutívne prvky • kmeňový (základný a nemenný): kmeňový stav pracovníkov, kmeňové stádo • začiatočný • prvopočiatočný • zárodkový • zárodočný • pren. embryonálny (základný a prvý z hľadiska pôvodu): začiatočný, zárodočný stav • neodvodený: neodvodený význam slova • elementárny • jednoduchý • triviálny (základný a najmenej zložitý): neovláda ani základné, elementárne, jednoduché pravidlá prevádzky • všeobecný (nezabiehajúci do podrobností): všeobecné vzdelanie • kniž. rudimentárny: rudimentárne znaky života • školácky • začiatočnícky: školácka chyba
absolvovať 1. dokončiť štúdium na nejakej škole • vyštudovať • vychodiť • skončiť: absolvoval, vychodil, skončil univerzitu popri zamestnaní s vyznamenaním
2. byť prítomný od začiatku do konca (a urobiť, čo treba) • vykonať • zúčastniť sa: žiaci absolvovali, vykonali všetky predpísané cviky; zúčastnil sa na kurze, absolvoval kurz už minulý rok • odbaviť si: odbavili sme si, vykonali sme návštevu u príbuzných
obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodrať • obnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosili • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávoch • znosiť • zodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmy • ojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rok • opotrebovať: opotrebované ložiská • vychodiť • schodiť • vyšliapať • zošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätky • poobdierať • poošuchovať (postupne, na viacerých miestach)
2. p. okradnúť
ojazdiť jazdením ubrať z kvality, jazdením znehodnotiť • opotrebovať • obdrať: ojazdiť, opotrebovať auto, obdrať pneumatiky • vychodiť • schodiť • zodrať: plášte na bicykli boli rýchlo vychodené, zodraté
prechodiť1 1. chodením (pešo al. dopravným prostriedkom) navštíviť rozličné miesta al. stráviť takto čas • pochodiť: prechodil, pochodil celý svet • precestovať (prechodiť cestovaním): precestovať veľa cudzích krajín • prejsť (isté územie rozličnými smermi): prešiel celú Európu; prejsť všetky dvory • expr. prekrižovať (prechodiť krížom-krážom): na motorke prekrižoval celý kraj • hovor. prevandrovať (obyč. peši): cez prázdniny som prevandroval celý Liptov • hovor. expr.: preloziť • zloziť • prebrúsiť • prelabzovať: chlapci prebrúsili, prelabzovali okolie mesta • poprechodiť • poprechádzať (postupne): poprechodiť všetky pútnické miesta
2. chodením vyznačiť • vychodiť: chodník prechodený, vychodený cez trávnik • prešliapať • vyšliapať (šliapaním): prešliapať, vyšliapať cestu k domu
vybaviť 1. postarať sa o uskutočnenie niečoho, o získanie niečoho (obyč. úradným postupom) • vykonať: nič som v meste nevybavil, nevykonal; vybaviť, vykonať pridelenie k vojsku • zariadiť: vybavím, zariadim vám prijatie u ministra • zúradovať: celú záležitosť zúradovali rýchlo • vyjednať: v cestovnej kancelárii vyjednal zájazd • hovor.: vybehať • vylietať: vybehať, vylietať si dôchodok, pas • hovor. pokonať: podarilo sa mi všetko pokonať • expr.: obehať • obehnúť • obchodiť (postupne navštíviť a vybaviť): obehať, obehnúť úrady, obchody • zaistiť • zabezpečiť • obstarať (postarať sa o uskutočnenie niečoho potrebného): zaistiť, zabezpečiť, obstarať si na cestu lôžkový vozeň • vychodiť (častým chodením vybaviť): povolenie si vychodí, keby čo bolo • povybavovať • povykonávať • pozariaďovať • hovor. povybehávať (postupne vybaviť)
porov. aj zaobstarať
2. uviesť do poriadku (obyč. ako povinnosť, ako pracovný úkon a pod.) • odbaviť: vybavenie, odbavenie stránok; vybaviť, odbaviť cestujúcich na colnici; vybaviť, odbaviť večeru, svadbu • zastar. odbyť: odbyť nepríjemný prípad • vykonať • urobiť: vykonať, urobiť si svoje povinnosti; vykonať veľkonočnú spoveď
3. dať niekam všetko potrebné • vystrojiť: vybaviť, vystrojiť pracovňu počítačmi; vybaviť, vystrojiť vojaka puškou • vyzbrojiť (vybaviť výzbrojou al. niečím potrebným): vyzbrojiť vojsko modernými zbraňami; vyzbrojiť školy modernou technikou • zaopatriť • kniž. opatriť: dobre zaopatrená, opatrená domácnosť • zásobiť (dodať zásoby, tovar): zásobiť obchod kvalitným tovarom
vychodiť1 1. častým chodením poškodiť, zničiť al. znížiť dobré úžitkové vlastnosti • schodiť • vyšliapať: vychodený, schodený, vyšliapaný pokrovec • zošliapať • zodrať: zošliapať si podpätok • obdrať • obšúchať • ošúchať • vyšúchať • vydrať: obdraté, obšúchané topánky, pneumatiky; vyšúchať, vydrať papuče • expr.: vyčaptať • vyšmatlať • vyčambľať (vychodiť krivým, neporiadnym chodením): čižmy si hneď vyčapce, vyšmatle; vyčambľané sandále • ojazdiť • vyjazdiť (vychodiť, zničiť jazdou): ojazdené, vyjazdené auto • opotrebovať: opotrebované kolesá • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si obuv
2. častým chodením získať • hovor. vybehať • obstarať • zaobstarať: vychodí, vybehá, (za)obstará si všetky potvrdenia • vymôcť • vykonať • vybaviť: vymôcť si, vykonať si na úrade povolenie • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať: pre syna vybojuje, vydupká odklad • povybehávať • povykonávať • povybavovať • pozaobstarávať (postupne)
3. p. absolvovať 1
vychodiť2 1. porov. vyjsť 2. p. šíriť sa 2 3. p. vyplývať
vymôcť 1. získať na základe právneho nároku al. dôrazným vyžadovaním • domôcť sa: vymôcť peniaze od dlžníka, domôcť sa peňazí od dlžníka • vydobyť: vydobyť si primerané postavenie • vynútiť (násilím vymôcť): vynútil si priznanie • hovor.: vyforsírovať • vyrevolverovať: dajako si vyforsíroval, vyrevolveroval výnimku zo zákona • hovor. expr.: vybojovať • vydupkať • vydupať: vybojuje, vydupká si povolenie • vyvzdorovať (vymôcť si vzdorom): svoje postavenie si vyvzdoroval • hovor. vytrucovať (vymôcť trucovaním) • vychodiť • hovor. vybehať • vykonať • vybaviť (vymôcť vytrvalým chodením a pod.): vychodila si, vybehala si na úradoch potrebné potvrdenia
2. p. vyslobodiť 2
zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánky • vydrať • predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadlá • prederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrus • rozodrať • dodrať • donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tieto • schodiť • vychodiť • vyšliapať • zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätky • hovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmus • ošúchať • obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovec • ojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdené • rozbiť (topánky) • obdrať • obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúk • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblek • podrať (postupne, viac vecí)
2. zbaviť kože • odrať • stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava
3. p. odrieť 1
opotrebovať sa, opotrebiť sa častým používaním stratiť dobré, úžitkové vlastnosti • zodrať sa: ložiská stroja sa opotrebovali, zodrali • obdrať sa (sčasti): kabát sa rýchlo obdral • vychodiť sa • ojazdiť sa: pneumatiky sa po dvoch rokoch celkom vychodili, ojazdili • znehodnotiť sa • poškodiť sa (stratiť pôvodný výzor): bankovky sa znehodnotili, poškodili • zostarnúť (vekom sa opotrebovať) • ošúchať sa • obšúchať sa (poškodiť sa na povrchu): golier sa ošúchal • zried. zvetšieť (častým používaním sa stať vetchým, chatrným): šatstvo zvetšelo • doslúžiť (stratiť použiteľnosť)
orientálny týkajúci sa Orientu, t. j. krajín ležiacich v oblasti Blízkeho, Stredného a Ďalekého východu • východný: orientálna, východná kultúra; východná filozofia • ázijský (v neodbornom vyjadrovaní): ázijské umenie
východný týkajúci sa časti územia ležiaceho v smere vychádzajúceho slnka (op. západný) • kniž. orientálny: východná, orientálna kultúra; východné, orientálne myslenie
použiť dať, pridať niečo ako užitočné, potrebné, nevyhnutné a pod. pri realizácii istého cieľa • upotrebiť: materiál použiť, upotrebiť na stavbu; v danej situácii použiť, upotrebiť správny výraz; použiť, upotrebiť zvyšky jedál • aplikovať: aplikované vedné disciplíny • využiť • zužitkovať (použiť vo svoj prospech): šikovná gazdinka vie všetko zužitkovať; prístroj bol všestranne využitý, zužitkovaný; využiť každú príležitosť na vzdelanie • hovor.: schosnovať • vychosnovať: veci sa dajú ešte dajako schosnovať, vychosnovať • nasadiť (uviesť do činnosti): do boja nasadili lietadlá, tanky
vychosnovať p. použiť, využiť
využiť racionálne použiť vo svoj prospech • zužitkovať • využitkovať: treba využiť, zužitkovať skúsenosti starších; dobre využitkovať čas • užiť (príjemne využiť): deti užili slnka do vôle • zried.: zosožiť • zosohovať: všetko vie v domácnosti zosožiť • zúročiť: vedomosti získané v cudzine mnohonásobne zúročil • hovor.: vychosnovať • schosnovať: vedela vychosnovať aj staré šatstvo • zneužiť • kniž. nadužiť (využiť na nečestné ciele; príliš využiť): nadužiť niečiu dôveru • vykoristiť • expr. vydrancovať (bezohľadne využiť): vykoristiť, vydrancovať prírodné bohatstvo • expr. vyžmýkať: vyžmýkali gazdov, ako len mohli • hovor. expr. pumpnúť (finančne využiť): chcel ešte rodičov poriadne pumpnúť
výchova cieľavedomé a sústavné pôsobenie na duševný a telesný rozvoj človeka, obyč. mladého: mravná výchova človeka, mimoškolská výchova mládeže • zastar. edukácia (Stodola) • škola: mať dobrú školu • expr. drezúra (prísna a jednostranná výchova) • pejor. dril (bezduchá výchova)
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
slušný 1. ktorý vyhovuje pravidlám spoločenského správania; svedčiaci o tom • zdvorilý: slušná, zdvorilá mládež; slušná, zdvorilá žiadosť • úctivý (prejavujúci úctu podľa spoločenských zvyklostí): úctivý pán, úctivý pozdrav • vychovaný • kniž. spôsobný • hovor. móresný: vychované deti, spôsobná dievčina • taktný (op. netaktný): taktné upozornenie • korektný • seriózny • solídny (slušný a spoľahlivý): korektný, seriózny, solídny človek; jeho správanie, spôsoby sú korektné, seriózne, solídne • poriadny • usporiadaný • statočný (mravne bezúhonný): obe sestry sú poriadne dievčatá; viesť usporiadaný, statočný život
2. p. uspokojivý, dobrý 1 3. p. značný 1, vysoký 2
vychovaný ktorý má dobrú výchovu (op. nevychovaný) • slušný • kniž. spôsobný: vychovaný, slušný mladý muž; deti sa ukázali spôsobné • zdvorilý (ktorý sa správa podľa pravidiel spoločenského správania): obsluhoval nás zdvorilý predavač • dvorný • galantný • gavaliersky (ktorý sa vyberane správa obyč. voči ženám): byť dvorný, galantný, gavaliersky k ženám • zastar. edukovaný
okresať 1. dlátom al. sekerou opracovať • otesať: okresať drevo, hradu • obsekať • osekať: obseká kus kameňa • prikresať • pritesať (trocha okresať): prikresané, pritesané drevá
2. expr. cvičením, cibrením urobiť dokonalejším, kultivovanejším • skultivovať • vychovať: mladých treba okresať, skultivovať, vychovať • vycibriť • vycizelovať: vycibriť spôsoby správania • zošľachtiť • vybrúsiť (jazyk, reč, rečový prejav)
vychovať 1. sústavným cieľavedomým pôsobením na človeka dosiahnuť jeho všestranný rozvoj al. žiadané kladné vlastnosti • odchovať: vychovala, odchovala dve generácie • zastaráv.: vykolísať • odkolísať (vychovať od kolísky) • expr. vykresať (prísnou výchovou): vykresať z mládeže statočných ľudí • expr.: vypiplať • vyprplať (starostlivo, obyč. s ťažkosťami): vypiplala dieťa do troch rokov • expr.: vypeľhať • vyplekať • odplekať • nár. vykublať (úzkostlivo, s námahou): ledva vypeľhala, vyplekala predčasne narodeného syna • vypestovať (vychovať k istej vlastnosti): vypestovať v deťoch samostatnosť • vyučiť • vyškoliť (poskytnúť odbornú prípravu na niečo): vyučiť, vyškoliť za mechanika; dobre vyučený, vyškolený právnik • vycvičiť • hovor. expr. vydrezírovať (tvrdo) • zastaráv. vymuštrovať (cvičením naučiť niečo, cvičením zdokonaliť): vycvičí dievča v domácich prácach; vydrezírované, vymuštrované deti • hovor. expr. vyexecírovať (preháňaním, násilím)
2. poskytnúť hmotné zabezpečenie, výživu • odchovať • dochovať: vychovať, odchovať, dochovať päť detí • vyživiť • uživiť: nevládze vyživiť, uživiť rodinu
3. dosiahnuť potrebnú hmotnosť pri chove domácich zvierat • vykŕmiť: vychovali, vykŕmili sme dva bravy
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
formovať 1. dávať niečomu vonkajšiu podobu, vzhľad • stvárňovať: v ateliéri formuje, stvárňuje z kameňa sochu • tvárniť (najmä technicky): tvárniť kovy, sklo • miesiť: miesi z hliny figúrky • upravovať • tvoriť • utvárať: upravuje, tvorí žene zložitý účes
2. ovplyvňovať spôsob prejavu, utvárať charakter niečoho • vychovávať: formuje, vychováva mládež, osobnosť
vychovávateľ kto niekoho vychováva; kto sa zaoberá výchovou: otec bol dobrým vychovávateľom • pedagóg • učiteľ (vychovávateľ v škole) • práv. pestún (vychovávateľ dieťaťa)
vychovávateľka žena, ktorá sa profesionálne zaoberá výchovou: vychovávateľka v detskom domove • guvernantka (domáca vychovávateľka al. učiteľka) • učiteľka (vychovávateľka v škole)
výchovno-vzdelávací p. výchovný
výchovný týkajúci sa výchovy: moderné výchovné metódy • kniž. zastar. edukačný • výchovno-vzdelávací (výchovný a vzdelávací): výchovno-vzdelávací proces
pedagogika veda o výchove • zastar. výchovoveda
výchovoveda p. pedagogika
ochabnúť 1. vysilením, vyčerpaním sa stať chabým, slabým • oslabnúť • zoslabnúť • zmalátnieť: telo dlhou chorobou ochablo, (z)oslablo, zmalátnelo • expr.: zmľandravieť • zdengľavieť • zhandravieť (stať sa mľandravým, ako handra): svaly mu zmľandravejú • zvädnúť • zried. zvetšieť (stať sa vetchým) • vycivieť • vychradnúť: vychradnuté, vycivené telo • hovor. ovisnúť • sklesnúť • hovor. opadnúť: postrelenému vtáčaťu ovisli, sklesli krídla; ruky mu únavou opadli • zried. ochradnúť • expr. znedvižnieť: nevesta akosi znedvižnela • oťarbavieť • sťarbavieť (stať sa ťarbavým): v chôdzi oťarbavela
p. aj oťažieť
2. stratiť na intenzite, sile, aktivite a pod. • oslabnúť • zoslabnúť • opadnúť • upadnúť: pamäť mu už ochabla, (z)oslabla; nálada opadla, upadla • ochromieť • otupieť (o duševných schopnostiach človeka): jeho vôľa ochromela; pozornosť mu otupela • utíšiť sa • utíchnuť • ochladnúť: záujem utíchol, nadšenie ochladlo • poľaviť • povoliť • popustiť: bolesť poľavila • zmierniť sa • zmiernieť: mrazy sa zmiernili, zmierneli • poddať sa: vietor sa časom poddá
vychradnúť p. ochabnúť 1
dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsť • prísť: dostali sa, došli, prišli do dediny • dosiahnuť • dospieť • dostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesu • doniesť sa • zaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemu • vniknúť • preniknúť • vojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilím • vkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránky • vyjsť • odísť • opustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto
2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácie • vyslobodiť sa • vymaniť sa • uniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvu • expr. vykýchať sa • nár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôb • expr.: vychrámať sa • vylízať sa • vysekať sa • vyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastia • hovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril
3. p. získať 1 4. p. ujsť sa
vychrámať sa p. dostať sa 2
vychrániť p. vyškrabať
vyškrabať, vyškriabať škrabaním odstrániť znútra vrstvu niečoho; takýmto spôsobom vyprázdniť niečo • hovor. vychrániť: vyškr(i)abať, vychrániť zvyšky jedla z hrnca; misku celú vyškrabe, vychráni • vylízať (prstom, jazykom): vylíže panvicu • zoškrabať • oškrabať: zoškrabať, oškrabať zhoreninu z dna kotla • povyškrabovať • povychraňovať • pozoškrabovať • pooškrabávať (postupne)
porov. aj škrabať
povedať1 vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)
p. aj odpovedať1, osopiť sa
vychrliť p. povedať1
vychrstnúť p. vyliať 1
schudnúť stať sa chudším, chudým (op. stučnieť, pribrať): od choroby schudla na kosť • expr. zhodiť (obyč. zbytočné kilá): potrebuje zhodiť (zo seba) • hovor. padnúť na váhe • vychudnúť • expr. vyschnúť (veľmi schudnúť): od trápenia celkom vychudol, vyschol • schradnúť • upadnúť (od choroby, duševného trápenia a pod.; stratiť na váhe a celkove zoslabnúť): po operácii upadla • zbiednieť • expr. vycivieť (stať sa fyzicky slabším, biednym) • expr. stenčiť sa • stenknúť: akosi si sa stenčil, akosi si stenkol • zoštíhlieť (stať sa štíhlejším, štíhlym): cvičí, aby v bokoch zoštíhlela
vychudnúť p. schudnúť
chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôň • asketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postava • odb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typ • štíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohy • expr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieska • slabý (telesne) • schudnutý • pochudnutý • stenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobe • chudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťa • vychudnutý • expr.: vycivený • prepadnutý • opadnutý • vpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvár • expr.: chudučký • chudunký • chudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvor • expr. kostnatý • zried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé telo • expr.: zoschnutý • zosušený • vysušený • scvrknutý • scivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenka • podvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudia • expr. biedny • prichudý • pritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedený • vyškutený
vychudnutý p. chudý
užiť 1. intenzívne al. vo veľkej miere prežiť niečo (obyč. príjemné, kladné): užili dovolenku dobre; užiť si radosti, sklamania; užiť život • zažiť: zažil veľa pekného; v cudzine zažil i biedu, užil si i biedy • zakúsiť • okúsiť • skúsiť (v živote získať skúsenosťou; obyč. niečo záporné, nepríjemné): zakúsil, okúsil príkorie, nenávisť; nezakúsil šťastie, radosť; skúsil už všeličo • expr. vychutnať (s pôžitkom užiť): vychutnať radosť zo stretnutia
2. použiť na spríjemnenie života vo svoj prospech • využiť: užili si dobrého vzduchu, slnka; využili čas na oddych • zužitkovať (s úžitkom využiť): všetko ovocie zužitkovali • zúročiť (uplatniť vo svoj prospech) • zried.: zosožiť • zosohovať
3. p. zjesť, vypiť 1
vychutnať 1. p. užiť 1 2. p. zjesť, vypiť 1
maškrtník kto rád vychutnáva dobré jedlo al. iné požívatiny • lakotník: známy maškrtník, lakotník • vychutnávač • labužník • gurmán, pís. i gurmand (kto sa aj vyzná v dobrom jedle) • kniž. gastronóm • subšt. fajnšmeker