Význam slova "dě" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

de facto [-kt-] kniž.

I. prísl. v skutočnosti, reálne: uznávať istý štát de f., op. de iure

II. čast. fakticky, vlastne: tak je to de f. jednoduchšie

de iure [jú-] prísl. kniž. podľa práva: uznať istý štát de i., op. de facto

debakel -kla L -i mn. -e m. veľká porážka, veľký neúspech: vojnový d.;
vyhnúť sa d-u

debata -y -bát ž. slovná výmena názorov, diskusia, rozhovor: rušná, živá d.;
zapojiť sa do d-y

● bez d-y nepochybne;

debatný príd.: d. krúžok

debatovať nedok. viesť debatu, diskutovať: d. s kolegami o najnovších udalostiach;

opak. debatúvať -a

debet -u m. účt. dlh;

debetný príd.: d. úrok úrok z dlhu

debil -a m. človek postihnutý debilitou;

debilita -y ž. odb. najľahší st. slabomyseľnosti, duš. menejcennosť

debilne prísl.;

debilnosť -i ž.

debilný príd. postihnutý debilitou;

debna -y -bien ž.

1. obyč. drevený obal v tvare hranola; jeho obsah: d. na zemiaky;
nahádzať uhlia do d-y;
d. ovocia

2. švédska d. telocvičné náradie v tvare debny;

debnár -a m. odborník na výr. drevených sudov, kadí ap.: vyučiť sa za d-a;

debnársky príd.: d-a dielňa;

debnárstvo -a s. debnárske remeslo

debnenie -ia s. obal al. stena z dosák: rozkladacie d.;
zbiť d.

debnička -y -čiek ž. zdrob.

debniť nedok. opatrovať, obkladať debnením: d. betónovú ohradu, d. otvor v múre

debrecínsky príd. k Debrecín: d-a pečienka paprikovaná rolovaná šunka

debut -u m. prvé ver., najmä umel. vystúpenie; prvé (umel.) dielo: knižný, režisérsky d.

debutant -a m. kto debutuje;

debutantka -y -tiek ž.;

debutantský príd.

debutovať nedok. i dok. prvý raz verejne, najmä umelecky vystupovať, vystúpiť: d. zbierkou básní, d-l úspešne

december -bra L -i m. 12. mesiac v roku;

decembrový príd.

decénium -ia D a L -iu s. kniž. desaťročie

decentne prísl.;

decentnosť -i ž.

decentný príd. správajúci sa, pôsobiaci ap. jemne, slušne, vkusne, nevtieravý: d. muž, d. prejav, d-á ozdoba;

decentralizácia -ie ž. rozloženie, rozkladanie medzi viaceré zložky systému, organizácie, likvidácia centralizácie, op. centralizácia: d. štátnej správy, d. hospodárstva;

decentralizačný príd.: d-é opatrenia

decht [d-] -u/-a m. tmavá zapáchajúca kvapalina získaná z org. látok a použ. na impregnáciu, ako lepidlo ap.: drevný, kamennouhoľný d.;

dechtový príd.: d. papier, d. náter

deci neskl. s. hovor. deciliter: vypiť si dve d. (vína);

decibel -u m. jednotka intenzity akustického tlaku a jednotka útlmu, zn. dB: hlučnosť presahuje 70 d-ov

deciliter -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka objemu v sústave SI, 1/10 litra, zn. dl;

decilitrový príd.

decimálny príd. odb. desatinný: d. systém;
d-a váha na kt. sa bremeno vyvažuje 10 ráz ľahším závažím na 10 ráz dlhšom ramene

decimeter -tra L -i mn. -e m. desatina metra, zn. dm;

decimetrový príd.

decimovať nedok. i dok. (z)ničiť, (vy)hubiť, (s)pustošiť, (s)kántriť: vojny d-li obyvateľstvo

dečka -y -čiek ž. zdrob.: háčkovaná d.

déčka -y -čok ž. hovor. vec označená písmenom d, D: chodiť do d-y

decko -a -ciek s. hovor. dieťa: pätnásťročné d.;
pestovať d.;
hravý ako d.;
tešiť sa ako (malé) d. veľmi

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

decovka -y -viek ž. hovor. decilitrová fľaška (na alkohol): piť z d-y

decový príd.: d-á fľaštička

ded -a mn. -ovia m. kniž.

1. otcov al. matkin otec, starý otec, dedo

2. obyč. mn. predkovia: tu žili naši d-ovia

3. starý muž, starec, starček: starý, sivý d.;

dedič -a mn. -ia/-i m.

1. kto dedí, kto je oprávnený dediť: zákonný d., d. rodinného majetku, nezanechať d-a

2. kto pokračuje v rozvíjaní niečoho (diela, myšlienky), pokračovateľ: Štúrovi d-ia;
d. pokrokových tradícií;

dedička -y -čiek ž.;

dedične prísl.: d. sa prenášať;

dedičnosť -i ž. schopnosť prenášať vlastnosti predkov na potomstvo

dedičný príd.

1. získaný dedením, zdedený: d. majetok;
d. znak, d-é vlohy, choroby;
náb. d. hriech po prvých ľuďoch

2. pôsobiaci pri dedení: d. základ, d-é vplyvy, zárodky;

dedičský príd.: d-é právo;
d. vzťah;

dedičstvo -a s.

1. dedenie: majetok nadobudnúť d-om

2. zdedený majetok: d. po otcovi, získať veľké d.

3. výsledky práce doterajších generácií: umelecké d., d. minulosti, zveľaďovať d.

dedikovať dok. kniž. venovať, pripísať: d. knihu svojmu učiteľovi

dedina -y -dín ž.

1. sídelný útvar spojený s poľnohospodárstvom, vidiecka obec; jej obyvatelia: rázovitá slovenská d.;
pochádzať z d-y;
prišla celá d.

2. olympijská d. ubytovacie stredisko účastníkov olympijských hier

● expr. stáť ako svätý za d-ou bezradne;
kniž. → potemkinovské, Potemkinove d-y;
to je (preňho) → španielska d.;

dedinčan -a mn. -ia m.

1. obyvateľ dediny

2. pejor. človek s dedinskými (význ. 2) spôsobmi;

dedinčanka -y -niek ž.

dedinka -y -niek ž. zdrob.;

dedinôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

dedinský príd.

1. k 1: d. človek, d-á chudoba

2. pejor. majúci nízku kult., spoloč. ap. úroveň: d. vkus, d-é spôsoby;

dedinsky prísl.;

dediť nedok.

1. nadobúdať práva po zomretom podľa zákona al. závetu: d. majetok po rodičoch

2. získavať znaky predchádzajúcich generácií: d. nadanie na hudbu

// dediť sa prechádzať z generácie na generáciu; tradovať sa: šikovnosť sa d-í

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dedo -a mn. -ovia m.

1. starý otec, ded: môj d. bol tkáčom

2. starý muž, starec: expr. šedivý d.;
d. Mráz rus. rozprávková bytosť ako symbol zimy

3. hypok. oslovenie starého al. staršieho muža; ujo: d. Ondro;

dedovizeň -zne ž. kniž. dedičstvo (význ. 2, 3): otcovská d., zveľaďovať d.;
národná d.

dedovský príd.: d. majetok;
primitívna d-á technika starosvetská, zastaraná

dedovský príd.: d. majetok;
d. výzor starecký;

dedukcia -ie ž. odvodenie dôsledku z jedného al. niekoľkých tvrdení podľa log. pravidiel, op. indukcia;

dedukovať nedok. i dok. vyvodzovať, vyvodiť dedukciou: z tézy d. záver

deduktívne prísl.

deduktívny príd. založený na dedukcii: d-a metóda, d. úsudok, postup;

deetatizácia -ie ž. odb. zbavenie štátu výhradného práva riadiť ekon. al. iné oblasti, odštátnenie

defekt -u m. chyba, porucha, nedostatok: telesný, citový d.;
dostať, opraviť d. (na pneumatikách);

defektný príd.: d. chrup;
duševne, telesne d-á mládež

defektológ -a mn. -ovia m. odborník v defektológii;

defektológia -ie ž. oblasť pedagogiky zaoberajúca sa výskumom a výchovou defektnej mládeže;

defektologický príd.

defenzíva -y ž. obrana, op. ofenzíva: nepriateľ, súper sa stiahol do d-y;

defenzívne prísl.;

defenzívnosť -i ž.

defenzívny príd.: d-a hra;

defetista -u m. kto podlieha defetizmu;

defetistický príd.: d-é myšlienky;

defetisticky prísl.: d. rozprávať

defetizmus -mu m. chýbanie sebadôvery, malovernosť;

deficit -u m.

1. prevýšenie výdavkov nad príjmami, schodok: d. obchodnej bilancie štátu

2. nedostatok, chýbanie niečoho: d. surovín;

deficitný príd.: d-é hospodárenie;
d-é výrobky

defilé neskl. s. pochod pri slávnostnej prehliadke

defilovať nedok. pochodovať pri slávnostnej prehliadke: vojaci, športovci d-jú pred tribúnou;

definícia -ie ž. vymedzenie obsahu pojmu: vedecká d.;
podať d-iu

definitíva -y ž. admin. trvalé upravenie zamestnaneckého pomeru v št. službe

definitívne prísl.: d. sa vyjadriť;
d. spätý s niečím;

definitívnosť -i ž.

definitívny príd.

1. konečný, op. predbežný: d-a odpoveď

2. trvalý, op. provizórny: d-a úprava, d-e zmeny;

definovať nedok. i dok. vymedzovať, vymedziť definíciou: d. vedecký zákon

deflácia -ie ž. ekon. zvyšovanie hodnoty peňazí znižovaním množstva obeživa, op. inflácia;

deflačný príd.

deformácia -ie ž. zmena, porušenie tvaru, podoby, znetvorenie: d. tela;
d. charakteru;

deformačný príd.: d-é zmeny

deformovať nedok. i dok. spôsobovať, spôsobiť deformáciu: zranenie mu d-lo tvár;
d. skutočnosť skresľovať

// deformovať sa podliehať, podľahnúť deformácii: kosti sa krivicou d-jú, d-ná chrbtica

defraudácia -ie ž. spreneverenie: d. peňazí

defraudant -a m. kto sa dopustil defraudácie

degenerácia -ie ž. vývojový úpadok: d. orgánu, d. dobytka;

degeneračný príd.: d-é znaky, zmeny

degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková

degradácia -ie ž. zníženie hodnoty, postavenia ap., znehodnotenie: d. čatára na desiatnika;
d. pôdy, d. kultúry

degradovať dok. i nedok. (u)robiť degradáciu: d. človeka na zviera;
d. veliteľa zbaviť funkcie

// degradovať sa stratiť, strácať hodnotu, význam ap.: tvrdnutím sa pôda d-je

degustácia -ie ž. ochutnávanie: d. vína

dehonestovať dok. i nedok. znevážiť, znevažovať: d. niečiu prácu

dehumanizácia -ie ž. zbavenie humánneho rázu, ľudského rozmeru, odľudštenie: d. života

dehydratácia -ie ž. odb. dehydrovanie;

dehydratačný príd.

dehydrovať dok. i nedok. odb. odstrániť, odstraňovať vodu z látok: d-ná krupica

deista -u m. prívrženec deizmu;