Význam slova "váň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 836 výsledkov (7 strán)

  • výklopný príd. kt. sa dá vyklopiť: v. vozík, v-é dvere

  • výkon -u m.

    1. množstvo práce vykonanej za časovú jednotku; výsledok takejto práce, činnosti: (nad)priemerný v., v. stúpa, pokles v-u;
    v. stroja, v. turbíny;
    podávať vrcholné v-y (v športe)

    2. vykon(áv)anie istej činnosti; realizácia istej úlohy: v. povolania, brániť vo v-e povinností;
    v. trestu, v. uznesenia;

  • výkonne prísl. k 2: v. pracovať;

  • výkonnosť -i ž. množstvo práce vykonanej za jednotku času: v. motora, pokles v-i;

  • výkonnostné s. príplatok k mzde za zvýšený prac. výkon

    výkonnostne prísl.: v. klesať

  • výkonnostný príd.: v-á trieda, v-á skúška;
    v. príplatok za vyššiu výkonnosť;

  • výkonný príd.

    1. kt. vykonáva istú zverenú činnosť: v. redaktor;
    v. výbor, orgán;
    v. umelec interpret, op. tvorivý;
    v. športovec aktívny;
    v-á moc daná zákonom a vykonávaná orgánom

    2. kt. je schopný podávať veľký prac. výkon: v. pracovník, v. stroj;

  • výkonový príd. k 1: v-á norma

  • výkop -u m.

    1. vykop(áv)anie: začať stavbu v-om;
    v. zeminy vykopávka

    2. takto vzniknutý priestor: zavalený v.

    3. (vo futbale) uvedenie lopty do hry: v. od brány;

  • výkopový príd.: v-é práce;
    v. priestor

  • výkovok -vku m. tech. výrobok získaný kovaním: oceľové v-y, odliatky a v-y

  • výkres -u m.

    1. kreslením znázornený obraz: v-y žiakov, technický v.

    2. hovor. papier na kreslenie: kúpiť si v-y, čistý v.;

  • výkresový príd.: v. formát

  • výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

  • výkrik -u m. vykríknutie: (ozval sa) prenikavý v., v-y radosti;

  • výkrm -u m. vykrmovanie: intenzívny v. ošípaných;

  • výkrmňa -e ž. poľnohosp. závod na vykrmovanie jatočných zvierat, hydiny

  • výkrmnosť -i ž. odb. schopnosť zvierat dosiahnuť za krátky čas požadovanú hmotnosť

  • výkrmný príd.: v-á diéta;

  • výkup -u m. organizovaný (a špecializovaný) nákup (od jednotlivcov): v. pneumatík, fliaš, liečivých rastlín;

  • výkupca -u mn. -ovia m. kto vykupuje (význ. 1); vykupovač: v. zberového papiera;

  • výkupkyňa -e -kýň ž.

  • výkupňa -e ž. miestnosť, stánok ap., kde sa robí výkup: v. fliaš, druhotných surovín

  • výkupné s. peniaze al. iné hodnoty odovzdané za vykúpenie (význ. 3): vysoké v., zaplatiť v.

  • výkupný príd.: v. podnik, v-á cena;

  • výkupový príd.: v-é plodiny

  • výkvet -u m. najlepšia časť spoloč. skupiny: v. národa, v. mládeže;
    v. triedy často iron. najhorší žiaci

  • výkyv -u m.

    1. vychýlenie zo zákl. polohy: v. kyvadla, barometra

    2. menšia zmena, kolísanie: v-y teploty, v. vo výkone, cenové v-y;

  • výkyvný príd.: v-é dvere kt. sa po potisnutí nehlučnými výkyvmi dostávajú do pôv. polohy (obyč. dvojkrídlové)

  • výlet -u m.

    1. (dlhšia) vychádzka al. (kratšia) cesta s rekreačným cieľom: nedeľný v., školský, podnikový v., ísť na dvojdňový v.;
    (robiť) v-y do okolia

    2. odb. vylietanie, vyletovanie: hromadný v. škodcov ovocných stromov, v. mladých z hniezda;

  • výletníčka -y -čok ž.;

  • výletnícky príd. i prísl.

  • výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

  • výletný príd. k 1: v-é miesto;

  • výletový príd. k 2: v. otvor

  • výlev -u obyč. mn. m. kniž. al. expr. citový prejav: v-y (básnikovej) duše;
    nebudem počúvať jej v-y náreky

  • výlevka -y -viek ž. misovitá nádržka pri vodovode na odtekanie (použitej) vody: kuchynská v.;

  • výlevkový príd.

  • výliatok -tku m. liatím zhotovený predmet, výrobok ap.

  • výlisok -sku m.

    1. tech. výrobok zhotovený lisovaním: kovový, plastový v.

    2. zvyšok po lisovaní ovocia: hroznové v-y

  • výlov -u m. odb. vylovovanie (význ. 1, 2): jesenný v. kaprov;
    v. rybníka

  • výložka -y obyč. mn. výložky -žiek ž. kúsky látky (odlišnej farby) na pleciach al. golieri uniformy, kt. označ. príslušnosť al. hodnosť: vojenské, lesnícke v-y, dôstojnícke v-y

  • výlučne čast. obmedzuje, zužuje platnosť výrazu, iba, len: vychovávala ho v. matka

  • výlučnosť -i ž.

  • výlučný príd.

    1. patriaci iba jednej osobe, skupine, výhradný: v-é právo

    2. odlišujúci sa od bežného, mimoriadny, exkluzívny: v-é postavenie, prostredie;

  • výlučok -čku m. sekrét: v-y slinných, potných žliaz

  • výluka -y -luk ž.

    1. vylúčenie z premávky na istý čas: v. električiek;
    žel. koľajová v.

    2. hromadné prepustenie robotníkov z práce

  • výmaz -u m. admin. zápis, ktorým sa isté údaje rušia: v. z matriky, z knihy vlastníctva

  • výmena -y -men ž. vymenenie (význ. 1 – 3), vymieňanie: v. bytu;
    v. stráže;
    v. tovaru, v. skúseností

  • výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

  • výmenníkový príd.: v-á stanica

  • výmenný príd.

    1. založený na výmene: v. zájazd;
    v. obchod

    2. vymeniteľný: v. kotúč

  • výmenok -nku m. v min. zmluva, ktorou si roľník zaistil zaopatrenie po odchode na odpočinok: žiť, byť na v-u

  • výmer -u m. vymeranie (význ. 2); doklad o tom: v. trestu, povinností;
    dostať, predložiť v.

  • výmera -y -mer ž. veľkosť, rozloha určená meraním: plošná v. pozemku, pôdy, v. bytu

  • výmoľ -a m. (vodou) vymleté miesto: hlboký v., v-e na ceste;

  • výmoľový príd.

  • výmurovka -y -viek ž. murované obloženie (vnútornej plochy): tehlová v., v. vysokej pece

  • výmysel -slu m. niečo vymyslené, nepravdivé: priezračné v-y, to je (holý) v., neverí jeho v-om

    od v-u sveta veľa rozličného

  • výmyselníčka -y -čok ž.

  • výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

  • výňatok -tku m. časť vybratá z textu, hud. skladby ap., úryvok: v-y z básne, z opery

  • výnimka -y -miek ž.

    1. odchýlka od normy, od platného pravidla, normálneho priebehu ap.: zriedkavá v., urobiť v-u

    2. osoba, vec takto posudzovaná: všetci, všetko, okrem malých v-iek;
    česť v-ám! ospravedlnenie pri negatívnom hodnotení

    v. potvrdzuje pravidlo;

  • výnimočne prísl.;

  • výnimočnosť -i ž.

  • výnimočný príd. kt. sa javí ako výnimka, nevšedný, neobyčajný, mimoriadny, zvláštny: v. zjav, prípad;
    v-é postavenie osobitné;
    v. stav v kt. sa rušia al. obmedzujú isté občianske slobody;

  • výnos -u m.

    1. úradne zverejnené rozhodnutie: v. ministerstva, súdu

    2. zisk (význ. 2), výťažok: vysoké (hektárové) v-y;

  • výnosne prísl.;

  • výnosnosť -i ž.

  • výnosný príd. k 2: v-á pôda, v. podnik;

  • výpad -u m.

    1. náhly, prudký pohyb dopredu: v. v šerme

    2. náhly útok (vojska): nečakaný v. jazdy

    3. ostrý (slovný) útok, napadnutie (v tlači) ap.: v-y opozície;

  • výpadok -dku m. náhly pokles v produkovaní niečoho: v. v dodávke energie, prúdu, v. vo výrobe

  • výpadovka -y -viek ž. hovor. výpadová cesta

  • výpadový príd.

    1. k 1, 2: v-á noha;
    v-é stanovište

    2. v-á cesta (diaľková) cesta vedúca radiálne z centra mesta von, výpadovka

  • výpalné s. publ. poplatok násilne vyžadovaný od majiteľa podniku, prevádzkarne, obchodu ap. za vnútenú ochranu pod hrozbou ich zničenia (vypálenia)

  • výpalníčka -y -čok ž.;

  • výpalnícky príd.: v. spôsob, klan;

  • výpalníctvo -a s. činnosť výpalníkov

  • výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

  • výpar -u obyč. mn. výpary -ov m. zmes plynov, zápachov ap., kt. vzniká vyparovaním: kuchynské v-y, v-y benzínu, bahenné v-y

  • výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

  • výpek -u m.

    1. pečenie (význ. 1): v. chleba

    2. vypečená šťava: v. z mäsa

  • výpestok -tka/-tku m. vypestovaná (šľachtená) rastlina

  • výpis -u m. (doslovne vypísaná) časť (úr.) textu: v. z uznesenia, z registra trestov

  • výpisok -sku m. vypísaný úryvok textu: v-y z časopisu, robiť si v-y

  • výplach -u m. vypláchnutie, vyplachovanie: v. čriev;

  • výplachový príd.: v-á voda

  • výplata -y -lat ž.

    1. vyplácanie, vyplatenie (peňazí): v. mzdy, deň v-y, peniaze pripravené na v-u;
    v. podielov

    2. mzda, plat: minúť celú v-u

    3. expr. bitka (význ. 3): zaslúžil by si v-u;

  • výplatný príd. k 1, 2: v-á listina, v. deň;
    v-é vrecko

  • výplet -u m. pletením zhotovená výplň plochy: v. (tenisovej) rakety;
    operadlo, sedadlo s v-om

  • výplň -e ž.

    1. látka, kt. niečo vypĺňa: zvukotesná, laminátová v., v. operadiel

    2. vypĺňajúca časť plochy: sklená v. dvier

    3. náhradný prostriedok na vyplnenie, zaplnenie (textu, programu ap.), výplnok: zvuková v.;

  • výplnkový príd.: v. materiál;
    geom. v. uhol (k danému uhlu) rozdiel medzi priamym a daným uhlom

  • výplnok -nku m. prostriedok na vyplnenie niečoho, výplň: v-y medzier (v sadzbe);

  • výplňový príd.

  • výplod -u m. obyč. pejor. al. iron. výtvor: umelecký v.;
    v. (chorej) fantázie

  • výpočet -čtu m.

    1. vypočítavanie (význ. 1), vyratúvanie; jeho výsledok: v. cien, podklady na v-y;
    zistiť chybu vo v-och, študovať štatistické v-y

    2. odhad, predpoklad (možného zisku ap.): sklamať sa vo svojich v-och

    3. zoznam, súpis: v. priestupkov;

  • výpočtový príd. k 1: v-á technika súhrn mechanizovaných al. automatizovaných prostriedkov na uskutočňovanie výpočtov;
    v-é stredisko pracovisko, kde sa spracúvajú informácie na samočinnom počítači

  • výpomoc -i ž.

    1. príležitostná pomoc: susedská v., v. v domácnosti, prijatý na dočasnú v.

    2. fin. príspevok, podpora: sociálna v.

  • výpomocne prísl.

  • výpomocný príd. určený, prijatý na výpomoc: v-é sily;

  • výpon -u m. tel. stoj, pri kt. váha tela spočíva na prstoch napnutých nôh

  • výpoveď -e ž.

    1. slovné vyjadrenie, tvrdenie (obyč. pred súdom): svedecká v.;
    lingv. zákl. komunikatívna jednotka jazykového prejavu

    2. zrušenie práv. al. iného pomeru; písomnosť o tom: súdna v., dostať v.;
    doručiť v.

    robiť v. vypovedať2;

  • výpovedný príd.: v-á lehota, v-é dôvody

  • výpožička -y -čiek ž.

    1. (vy)požičanie: dátum v-y

    2. (vy)požičaná vec: urgovať vrátenie v-čiek

  • výpožičný príd. týkajúci sa požičiavania: v. lístok, v. čas

  • výprask -u m. expr. bitka (význ. 3), výplata: dostať (zaslúžený) v.;

  • výprava -y -rav ž.

    1. kolektívna cesta s istým zameraním; jej členovia, expedícia: horolezecká, polárna v., vojenská, trestná v.;
    táborisko v-y

    2. výtvar. znázornenie prostredia pri realizovaní (dram.) diela; súbor dekorácií k nemu: scénická v., filmová v.

  • výpravca -u mn. -ovia m. kto vypravuje vlaky;

  • výpravcovský príd.

  • výpravka -y -viek ž. návestná pomôcka výpravcu

  • výpravkyňa -e -kýň ž.;

  • výpravne1 prísl.;

    výpravne2 prísl.;

  • výpravnosť1 -i ž.

    výpravnosť2 -i ž.

  • výpravný1 príd. odb. epický: v-á báseň, próza;

    výpravný2 príd. kt. má bohatú výpravu (význ. 2): v. film;

  • výpredaj -a m. dopredaj zlacnených výrobkov (po sezóne): jesenný v. obuvi

  • výpust -u m. odb. otvor upravený na vypúšťanie (obsahu niečoho): v. vysokej pece, v. kanála, rybníka

Naposledy hľadané výrazy:

Technický slovník: master, hex, ��da, vrml, sab, include, pinä, and, aľe, show, as, , mať, ibcn, j
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV