Význam slova "správ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sprava¹ prísl.

1. z pravej strany, op. zľava: príchod s., prvý (muž) s.

2. smerom od politicky pravého názoru, op. zľava: tlak s.

● s.-zľava, s. i zľava zo všetkých strán

sprava² -y -ráv ž. hovor. nejaké zariadenie, náčinie, nástroj, prístroj: taká vŕtačka je užitočná s.

správa¹ -y -ráv ž.

1. oznámenie o niečom, zvesť; informácia, hlásenie; písomnosť s takýmto oznámením: dobrá, smutná s., telefonická s., dostať, poslať s-u, s-y sa šíria, s. o počasí;
ranné, večerné s-y Slovenského rozhlasu spravodajská relácia;
zostaviť úradnú, výročnú s-u, s. o pracovnej ceste, s. revíznej komisie

2. iba mn. správy časopis na oznamovanie (úr.) informácií, nariadení, opatrení ap.: S-y SAV;

správa² -y -ráv ž.

1. činnosť vedenia, riadenie, spravovanie: účasť na s-e majetku, podniku;
práv. nútená s. obyč. št. orgánom určené dočasné vedenie podniku al. inštitúcie

2. orgán, inštitúcia, osoby, kt. majú na starosti spravovanie, administratíva: štátna, verejná s.

3. spravovanie, starostlivosť; organizačná jednotka s takou náplňou: domová s.;

správanie -ia s. spôsob konania a vystupovania (v styku s ľuďmi): dieťa má dobré s., pravidlá spoločenského s-ia;
dostať dvojku zo s-ia (v škol. hodnotení)

správar -a m. publ. novinár, redaktor pripravujúci, čítajúci (v rozhlase, televízii) správy;

správarka -y -riek ž.

správať sa -a nedok.

1. počínať si istým spôsobom (v styku s ľuďmi), vystupovať: slušne, hrubo sa s.;
milo sa k nám s-a;
nevie sa s. spoločensky vystupovať

2. (o veciach, javoch) prejavovať sa, reagovať: cievka, ktorá sa s-a ako magnet

3. usmerňovať svoje konanie, spravovať sa, držať sa: s. sa podľa predpisov

správca -u mn. -ovia m.

1. kto má na starosti spravovanie (z hosp. stránky), vedúci: s. žiackeho domova;
s. veľkostatku;
s. domu, školy, s. fondu;
s. Matice slovenskej;
s. dane daňový úrad poverený správou daní;
s. počítačovej siete kto zabezpečuje jej fungovanie

2. hist. titul vys. úradníka (napr. zástupcu panovníka);

správca m. neživ. inform. program spravujúci niekt. počítačové systémy;

správcovský príd.: s-á agenda;

správcovstvo -a s. úrad, funkcia správcu

správička -y -čiek ž. zdrob., obyč. expr.

spravidla prísl. takmer pravidelne, zvyčajne, obvykle: z práce ide s. pešo

spraviť dok. urobiť (význ. 1 – 6): s. (si svoju) robotu, s. skúšku;
s. uzol, s. raňajky, s. chybu;
hovor. s. kariéru;
zo smetiska s-li park;
s. niekomu radosť, škodu, hanbu;
čo s-š s peniazmi? uvidíš, čo ti s-m, keď prídeš

□ s. dojem zapôsobiť

● s. niekomu po vôli vyhovieť;
s. niekomu → čiaru cez rozpočet;
s. bodku za niečím skončiť to;
s. chybný krok pomýliť sa;
expr.: s. s niekým, s niečím → krátky proces;
(ne)s. → dieru do sveta;
s. si dobrý deň z niekoho utiahnuť si;
s. → capa záhradníkom

// spraviť sa urobiť sa (význ. 1, 2): na dlani sa mu s-li mozole;
s. sa milým, pekným

● s. sa slepým, hluchým nereagovať

správkyňa -e -kyň ž. k 1;

správne

I. prísl.: s. sa vyjadrovať;
(veľmi, celkom) s.!

správnosť -i ž.: jazyková s. zhoda s normou;
za s. vyhotovenia (zodpovedá) formula na listinách;
mat. skúška s-i

II. správne čast. vyj. súhlas, dobre, tak je, áno

správny¹ príd. k 1, 2: s-a budova, agenda administratívna;
s-e konanie procesný postup orgánov št. správy;
s-a rada vedúci orgán účastinnej spoločnosti, banky ap.

správny² príd.

1. vystihujúci skutočnosť, zodpovedajúci skutočnosti, presný: s. výpočet

2. taký, aký má byť, zodpovedajúci potrebe, situácii, náležitý, riadny: s. postup, smer, s-a výživa;
s-a výslovnosť spisovná;
to je s-e!

● chytiť niečo za s. koniec dobre postupovať;

spravodaj, správ. spravodajca (živ. i neživ.)

spravodajca -u mn. -ovia m. živ. (vysunutý) redaktor, kt. podáva správy (o aktuálnych udalostiach) pre tlač, rozhlas, televíziu, korešpondent: zahraničný s., s. Slovenského rozhlasu;

spravodajca m. neživ. časopis na oznamovanie (úr.) správ, nariadení, opatrení ap.;

spravodajkyňa -e -kýň ž.;

spravodajsko-publicistický príd. zahŕňajúci spravodajstvo a publicistiku: s-á relácia

spravodajský príd.: s-á služba;
s-á agentúra;

spravodajsky prísl.;

spravodajstvo -a s. spravodajská činnosť; jej výsledok: politické, športové s.;
rozhlasové, televízne s.

spravodlivo prísl. k 1 – 3: s. rozhodnúť, vládnuť, s. sa rozhorčiť;

spravodlivosť -i ž.

1. k 1 – 3: s. sudcu, sociálna s.;
mať cit pre s.;
s. rozsudku, dožadovať sa s-i

2. kniž. (súdny) orgán zabezpečujúci právo: neujde s-i i pren. spravodlivej odplate

3. náb. vôľa človeka dať Bohu a blížnemu, čo im patrí

spravodlivý príd.

1. kt. objektívne hodnotí, rešpektuje právo iných; kto rešpektuje, zachováva právo;
náb. kto žije podľa Božieho zákona: s. sudca, učiteľ;
s. človek;
buď k nemu s.

2. zhodujúci sa so zásadami nestranného hodnotenia, práva: s. rozsudok, trest, boj za s-ú vec

3. podopretý dôvodmi, odôvodnený, oprávnený, správny, primeraný: s-á klasifikácia, s. hnev

4. hovor. expr. pravý (význ. 3), nefalšovaný, kvalitný: fľaša s-ej slivovice;
to je s-á pravda

● expr. → spať spánkom s-ých;

spravovať nedok. riadiť (význ. 1), viesť, usmerňovať: s. majetok, obec

// spravovať sa dať sa viesť niečím, riadiť sa: s. sa podľa svojich zásad, s. sa svojimi zásadami;
s. sa novým predpisom, právnym poriadkom