Význam slova "v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 4205 výsledkov (36 strán)

  • v1 [i vé] neskl.

    1. spoluhláska a písmeno

    2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
    V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

    v2, vo predl.

    A. s L vyj.

    1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
    pohyb vo voľnej prírode;
    mať slzy v očiach;
    obraz v ráme;
    ostalo mu to v pamäti

    2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

    3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

    4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

    5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
    v plnom rozsahu

    6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

    7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

    8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

    B. s A vyj.

    1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

    2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
    poet. poberať sa v šíru diaľ

    3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

    4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

    C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

  • v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

  • v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
    postupovať v d. zákonnosti

  • v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

  • v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

  • v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

  • v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

  • v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

  • v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

  • v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
    v r. daných možností

  • v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

  • v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

  • v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

  • v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

  • v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

  • v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

  • v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ

  • v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

  • v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;

  • v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

  • v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

  • v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;

  • v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov

  • v. r. skr. vlastnou rukou

  • v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe

  • vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

  • opak. vábievať -a

  • vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
    poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

  • vábivo prísl.: v. vyzerať;

  • vábivosť -i ž.

  • vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
    v-á žena;

  • vábne prísl.;

  • vábnička -y -čiek ž. vábec

  • vábnosť -i ž.

  • vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

  • vačica -e -číc ž.

    1. malý amer. cicavec s hustou kožušinou, zool. Didelphis

    2. kožušina z tohto zvieraťa: golier z v-e

  • váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

  • vačka -y -čiek ž. tech. oválna súčasť mechanizmu umožňujúca zmeniť otáčavý pohyb na kývavý al. posuvný vratný;

  • vačkový1 príd.: v. hriadeľ

    vačkový2 príd.

  • vačok -čku m.

    1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u;
    expr. prekutať všetky v-y

    2. útvar podobný vačku: v-y pod očami;
    (hnisavý) zubný v.;
    medový v. včely

    mať prázdny v. nemať peniaze;
    načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť;
    to ide z môjho v-u to platím ja;
    expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;

  • väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

  • väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
    publ. → mlčiaca v.;

  • väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

  • väčšinový príd.

  • väčšmi

    I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

    II. spoj. priraď. v. – ako viacako, skôrako: tu môže v. stratiť ako získať

  • vada1 -y vád ž. hovor. zvada, hádka

    vada2, správ. chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná v., správ. rečová, srdcová, telesná chyba;
    v-y dreva, materiálu, správ. kazy, chyby dreva, materiálu;
    v. motora, správ. porucha motora;
    vadný, správ. chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci: v. výrobok, správ. chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok

  • vademékum, pôv. pís. vademecum -ka s. (lat.) knižný sprievodca, (vrecková) príručka: v. lekára

  • vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato);
    nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno

  • vadiť sa nedok. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: susedia sa v-ia;
    v. sa pre každú maličkosť;
    nevaď sa s ním toľko!

  • vädnúť -e -ú -dol nedok.

    1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

    2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

  • vagabund -a m. hovor. pejor.

    1. tulák; vandrovník

    2. ničomník, gauner (obyč. v nadávke)

  • vagína -y -gín ž. anat. pošva (význ. 3);

  • vaginálny príd.: v. otvor

  • vágne prísl.;

  • vágnosť -i ž.

  • vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

  • vagón -a m. žel. vozeň; jeho obsah: pristaviť, vykladať v-y;
    v. uhlia, obilia;

  • vagónik -a m. zdrob.

  • vagónka -y -nok ž. továreň na výr. vozňov

  • vagónový príd.;

  • váha -y váh ž.

    1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
    v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

    2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

    3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

    4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
    hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

    brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
    byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

  • vahadlo -a -diel s. dvojramenná páka váh, studne, čerpadla;

  • vahadlový príd.: v-á studňa

  • váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
    v. s odpoveďou;
    bez v-nia ihneď

  • váhavo prísl.;

  • váhavosť -i ž.

  • váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
    v-é kroky;

  • váhovo prísl.: v. primeraný;

  • váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

  • vajatať nedok. kniž.

    1. blížiť sa k pôrodu, rodiť: v. v bolestiach

    2. váhať, tápať, kolísať: v. medzi odvahou a strachom

    expr. v-li hory, porodili myš (bolo) veľa rozruchu pre bezvýznamnú vec

  • vajce -a -jec s.

    1. oválna zárodočná bunka niekt. živočíchov (najmä vtákov) obsahujúca bielok a žĺtok: vtačie, korytnačie v., znášať v-ia, sedieť na v-iach, z v-a sa vyliahlo mláďa;
    (slepačie) v-ia bežná potravina;
    v. namäkko, natvrdo, čerstvé, skazené v-ia

    2. obyč. mn. časť muž. al. samčieho pohlavného ústroja cicavcov

    Kolumb(us)ovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy;
    zaobchádzať s niekým ako s maľovaným v-om opatrne;
    v. chce byť múdrejšie ako sliepka mladší poúča staršieho;

  • vajcorodosť -i ž.

  • vajcorodý príd.: zool. v-é cicavce ktorých mláďatá sa liahnu z vajec (ako pri vtákoch);

  • vajcovito, vajcovite prísl.: v. zaokrúhlený

  • vajcovitý príd. majúci tvar vajca: v-á lebka;

  • vajcový, vaječný príd.: v-á škrupina, v. žĺtok, bielok;

  • vajda -u mn. -ovia m. (róm.) vodca väčšej skupiny (kočovných) Cigánov

  • vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

  • vajíčko -a -čok s.

    1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky

    2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.

    3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.;
    v-a hmyzu;
    hovor. mravčie v. kukla mravca

    4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;

  • vajíčkovod -u m. anat., zool. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja

  • vajíčkový príd.

  • vak -u m.

    1. vrecovitý obal na prenášanie vecí: cestovný v., kožený, plátenný v.

    2. vec podobná vaku;
    anat. časť organizmu, v kt. sú uložené iné orgány: pľúcny v.;

  • vakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok v organizme;

  • vakcínový príd.

  • vakovať nedok. hovor. omietať: v. múry, v. dom

  • vakovka -y -viek ž. hovor. omietka: čerstvá v.

  • vakový príd.;

  • vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
    v-á šunka vo vákuovanom obale

  • vákuový príd.: v. filter;
    v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

  • vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

  • val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

  • valach -a mn. -si m. pastier oviec

    expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

    valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

  • valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

  • valalský príd.

  • váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

  • váľandový príd.: v-é matrace

  • valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

  • valaškový príd.: v. tanec;

  • valaský, valašský príd.: v. pes;

    valasky, valašsky prísl.;

  • valaštička -y -čiek ž. zdrob.

  • váľať -a nedok.

    1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

    2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

    3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
    v. dom

    4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

    v. kroky kráčať dlhými krokmi;
    v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

    // váľať sa

    1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
    kamene sa v-jú dolu brehom valia

    2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

    3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

    4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

    expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

  • valček -a m.

    1. zdrob. k valec

    2. pomôcka na maľovanie stien;

  • valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

  • valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

  • valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

  • valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

  • valčíkový príd.: v-á pieseň

  • valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

  • valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
    v-ia trať

  • valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

  • valcovačský príd.

  • valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

  • valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

  • valcovitosť -i ž.

  • valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV