Význam slova "v" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

v¹ [i vé] neskl.

1. spoluhláska a písmeno

2. v skr. a zn.: v. r. vlastnou rukou;
V a) zn. pre objem telesa b) zn. pre volt c) zn. prvku vanádium d) rím. číslica 5

v², vo predl.

A. s L vyj.

1. miesto, vnútri ktorého sa niečo deje, prostredie al. všeob. priestorový význ.: sedieť v aute;
pohyb vo voľnej prírode;
mať slzy v očiach;
obraz v ráme;
ostalo mu to v pamäti

2. oblasť prac. al. iného záujmu: pracovať v priemysle, súťaž v orbe, majstrovstvá vo futbale

3. čas priebehu deja, počas, cez, za: vo dne, v zime, v živote, v školskom roku, (zahynul) v prvej svetovej vojne, v tomto momente

4. stav: motor je v chode, byť v nebezpečenstve, ostať v hanbe, (ne)mať veci v poriadku

5. spôsob, mieru, prostriedok al. prostredníctvo: dĺžka v metroch, odmena v naturáliách, stáť v pozore;
v plnom rozsahu

6. sprievodné okolnosti: v núdzi poznáš priateľa

7. zreteľ, vzhľadom na, pokiaľ ide o: zmeny vo vývine, vynikať v učení, byť verný v láske

8. väzbu pri slovesách a menách: vyznať sa v problémoch, sklamať sa v priateľovi, záľuba v športe

B. s A vyj.

1. časový údaj: v nedeľu, vo štvrtok, v deň svadby, (ešte) v to isté leto

2. miesto al. smer deja, na; do: oziaba ho v ruky, hľadí v tú stranu;
poet. poberať sa v šíru diaľ

3. účinok, výsledok: sneženie prechádza v dážď

4. väzbu pri slovesách a menách: dúfať v to najlepšie, viera vo víťazstvo

C. je súčasťou predl. výrazov a druhotných predl.: v porovnaní, v súvislosti s, vo vzťahu, v pomere k, v závislosti od, (zrážky) vo forme (snehu), v rámci (osláv), v priebehu, v čase (žatvy), v prípade (požiaru)

v dôsledku predl. s G kniž. vyj. príčinu: v d. toho (sa pokus nepodaril) preto ...

v duchu predl. s G kniž. vyj. spôsob, v zmysle, podľa: návrh v d. schválených princípov;
postupovať v d. zákonnosti

v mene predl. s G vyj. zástupnícky vzťah: v mene zákona;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v priebehu predl. s G počas: v p. rokovania

v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík

v prospech predl. s G vyj. cieľový vzťah: zahraničná služba v p. štátu;

v rámci predl. s G: v r. úsporných opatrení;
v r. daných možností

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

v úlohe predl. s G vyj. funkciu, zaradenie: vystupoval v ú-e hostiteľa ako hostiteľ

v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

v záujme predl. s G kniž. vyj. cieľový vzťah: konať v z. verejného poriadku;

v závislosti od predl. s G vyj. podmienku: v z. od vývoja udalostí

v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

v zmysle predl. s G kniž. vyj. spôsob, podľa: v z. zákona;

v znamení predl. s G kniž. vyj. spôsob: zhromaždenie sa nieslo v z. podpory národných záujmov

v. r. skr. vlastnou rukou

v. v. skr. (najmä v min.) vo výslužbe

vábec -bca m. poľov. prostriedok na vábenie zveri, vábnička

opak. vábievať -a

vábiť -i nedok. lákať (význ. 1), priťahovať: v. záujemcov, v. rečami, pohľadom;
poľov. v. zver zvukovými prostriedkami lákať na dostrel;

vábivo prísl.: v. vyzerať;

vábivosť -i ž.

vábivý príd. vábiaci, lákavý, príťažlivý, zvodný: v-é zvuky;
v-á žena;

vábne prísl.;

vábnička -y -čiek ž. vábec

vábnosť -i ž.

vábny príd. vábivý, lákavý: v-a predstava;

vačica -e -číc ž.

1. malý amer. cicavec s hustou kožušinou, zool. Didelphis

2. kožušina z tohto zvieraťa: golier z v-e

váčik -a, váčok -čka m. zdrob.

vačka -y -čiek ž. tech. oválna súčasť mechanizmu umožňujúca zmeniť otáčavý pohyb na kývavý al. posuvný vratný;

vačkový¹ príd.: v. hriadeľ

vačkový² príd.

vačok -čku m.

1. vrecko (význ. 2): dať si ruky do v-u;
expr. prekutať všetky v-y

2. útvar podobný vačku: v-y pod očami;
(hnisavý) zubný v.;
medový v. včely

● mať prázdny v. nemať peniaze;
načrieť, začrieť hlboko do v-u veľa platiť;
to ide z môjho v-u to platím ja;
expr. strčiť niekoho do v-u prevýšiť ho;

väčší-menší príd. hovor. viac al. menej veľký; raz menší, raz väčší: v. rozdiel, v. kus

väčšina -y ž. väčšia čiastka celku, op. menšina: v. obyvateľstva, nadpolovičná v., získať vo voľbách v-u;
publ. → mlčiaca v.;

väčšinou prísl. zväčša: večer v. odpočíva, boli tam v. mladí

väčšinový príd.

väčšmi

I. prísl. vo väčšej miere, viac, viacej: v. trpieť

II. spoj. priraď. v. – ako viac – ako, skôr – ako: tu môže v. stratiť ako získať

vada¹ -y vád ž. hovor. zvada, hádka

vada², správ. chyba, kaz, nedostatok, porucha: rečová, srdcová, telesná v., správ. rečová, srdcová, telesná chyba;
v-y dreva, materiálu, správ. kazy, chyby dreva, materiálu;
v. motora, správ. porucha motora;
vadný, správ. chybný, kazový, pokazený, poruchový, poškodený, nevyhovujúci: v. výrobok, správ. chybný výrobok, nevyhovujúci výrobok

vademékum, pôv. pís. vademecum -ka s. (lat.) knižný sprievodca, (vrecková) príručka: v. lekára

vadiť nedok., vhodnejšie prekážať; (o veci) zavadzať: to nev-í to nič (nerobí), nič to (zato);
nám to nev-í a) neprekáža, nezavadzia b) nám je to jedno

vadiť sa nedok. prudko si vymieňať názory, hádať sa, dohadovať sa: susedia sa v-ia;
v. sa pre každú maličkosť;
nevaď sa s ním toľko!

vädnúť -e -ú -dol nedok.

1. (o rastlinách) strácať sviežosť, uvädať: kvety v-ú, na poli všetko v-e

2. (o človeku) slabnúť, chradnúť

vagabund -a m. hovor. pejor.

1. tulák; vandrovník

2. ničomník, gauner (obyč. v nadávke)

vagína -y -gín ž. anat. pošva (význ. 3);

vaginálny príd.: v. otvor

vágne prísl.;

vágnosť -i ž.

vágny príd. kniž. nepresný, nejasný: v. pojem;

vagón -a m. žel. vozeň; jeho obsah: pristaviť, vykladať v-y;
v. uhlia, obilia;

vagónik -a m. zdrob.

vagónka -y -nok ž. továreň na výr. vozňov

vagónový príd.;

váha -y váh ž.

1. iba jedn. podľa staršieho chápania vlastnosť telesa daná gravitáciou; miera tejto vlastnosti; množstvo látky zistené vážením;
v odb. a úr. styku hmotnosť: čistá, hrubá v., priberať na v-e

2. iba jedn. významnosť (význ. 1), závažnosť: umelecká v. slova, pripisovať niečomu veľkú v-u

3. i váhy pomn. prístroj na váženie: kuchynské v-y, citlivé, presné, laboratórne v-y, automatická v., položiť tovar na v-u

4. i váhy pomn. čo pripomína váhy, váhu: v-a čerpadla, v-a, v-y na voze;
hovor. v-a druh rovnovážneho cviku: urobiť v-u

● brať, vziať, zobrať niečo na → ľahkú v-u;
byť → jazýčkom na v-ach, na v-e;

vahadlo -a -diel s. dvojramenná páka váh, studne, čerpadla;

vahadlový príd.: v-á studňa

váhať -a nedok. prejavovať nerozhodnosť, kolísať; otáľať, okolkovať: dlho v., nev. ani chvíľu;
v. s odpoveďou;
bez v-nia ihneď

váhavo prísl.;

váhavosť -i ž.

váhavý príd. kt. váha; svedčiaci o nerozhodnosti: v. človek;
v-é kroky;

váhovo prísl.: v. primeraný;

váhový príd.: v-á kategória hmotnostná;

vajatať nedok. kniž.

1. blížiť sa k pôrodu, rodiť: v. v bolestiach

2. váhať, tápať, kolísať: v. medzi odvahou a strachom

● expr. v-li hory, porodili myš (bolo) veľa rozruchu pre bezvýznamnú vec

vajce -a -jec s.

1. oválna zárodočná bunka niekt. živočíchov (najmä vtákov) obsahujúca bielok a žĺtok: vtačie, korytnačie v., znášať v-ia, sedieť na v-iach, z v-a sa vyliahlo mláďa;
(slepačie) v-ia bežná potravina;
v. namäkko, natvrdo, čerstvé, skazené v-ia

2. obyč. mn. časť muž. al. samčieho pohlavného ústroja cicavcov

● Kolumb(us)ovo v. vtipné riešenie zdanlivo ťažkej úlohy;
zaobchádzať s niekým ako s maľovaným v-om opatrne;
v. chce byť múdrejšie ako sliepka mladší poúča staršieho;

vajcorodosť -i ž.

vajcorodý príd.: zool. v-é cicavce ktorých mláďatá sa liahnu z vajec (ako pri vtákoch);

vajcovito, vajcovite prísl.: v. zaokrúhlený

vajcovitý príd. majúci tvar vajca: v-á lebka;

vajcový, vaječný príd.: v-á škrupina, v. žĺtok, bielok;

vajda -u mn. -ovia m. (róm.) vodca väčšej skupiny (kočovných) Cigánov

vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

vajíčko -a -čok s.

1. zdrob. k vajce: v-a sýkorky

2. vajce: veľkonočné v-a, uvariť v.

3. biol. žen. al. samičia zárodočná pohlavná bunka: oplodnené v.;
v-a hmyzu;
hovor. mravčie v. kukla mravca

4. vec podobná vajíčku: v. na čaj;

vajíčkovod -u m. anat., zool. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja

vajíčkový príd.

vak -u m.

1. vrecovitý obal na prenášanie vecí: cestovný v., kožený, plátenný v.

2. vec podobná vaku;
anat. časť organizmu, v kt. sú uložené iné orgány: pľúcny v.;

vakcína -y -cín ž. lek. očkovacia látka podporujúca tvorbu protilátok v organizme;

vakcínový príd.

vakovať nedok. hovor. omietať: v. múry, v. dom

vakovka -y -viek ž. hovor. omietka: čerstvá v.

vakový príd.;

vákuovaný príd. z kt. je odstránený vzduch; upravený pomocou vákua: v. betón;
v-á šunka vo vákuovanom obale

vákuový príd.: v. filter;
v-á metalurgia konaná vo vákuových peciach

vákuum -ua D a L -uu s. fyz. priestor, v kt. (takmer) nie sú plyny al. pary;

val -u m. (umelý) násyp, obyč. s obrannou funkciou;

valach -a mn. -si m. pastier oviec

● expr. najesť sa, zjesť ako v. veľa;

valach -a mn. N a A -y m. vykastrovaný žrebec

valal -u m. nár. dedina: zemplínske v-y;

valalský príd.

váľanda -y -ľand ž. jednoduché čalúnené lôžko;

váľandový príd.: v-é matrace

valaška -y -šiek ž. sekera s dlhým poriskom, kt. používajú valasi;

valaškový príd.: v. tanec;

valaský, valašský príd.: v. pes;

valasky, valašsky prísl.;

valaštička -y -čiek ž. zdrob.

váľať -a nedok.

1. kotúľaním, prevracaním ap. premiestňovať (väčší predmet), valiť: v. sudy, kláty

2. takto spracúvať: v. cesto, chlieb

3. prevaľovať (význ. 1, 2), prekacovať; rúcať: v. kolky, víchor v-a stromy;
v. dom

4. expr. klásť (význ. 1), dávať: v. všetko na kopu;

● v. kroky kráčať dlhými krokmi;
v. duby, sudy, kotrmelce robiť premety

// váľať sa

1. prevracaním, prevaľovaním (zboka nabok) sa premiestňovať: deti sa v-jú v tráve, v snehu;
kamene sa v-jú dolu brehom valia

2. expr. povaľovať sa (význ. 1), leňošiť: v. sa (celý deň) v posteli

3. expr. (o veciach) bez úžitku, na nevhodnom mieste ap. sa povaľovať: knihy sa v-jú po kútoch, v prachu

4. prevaľovať sa, prekacovať sa, rúcať sa: plot, dom sa v-a

● expr. v. sa od smiechu veľmi sa smiať

valček -a m.

1. zdrob. k valec

2. pomôcka na maľovanie stien;

valčekový príd.: v-é ložisko valivé ložisko s valčekmi

valcha -y válch ž. stroj na valchovanie (textílií)

valchovať nedok. spracúvať vlnené tkaniny tlakom, teplom: v. súkno

valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

valčíkový príd.: v-á pieseň

valcovač -a m. robotník pracujúci pri valcovaní: v. plechov, v. ciest;

valcovací príd. určený na valcovanie: v. stroj;
v-ia trať

valcovačka -y -čiek ž. valcovací stroj

valcovačský príd.

valcovať nedok. valcom upravovať: v. železo, v. cestu, trávnik

valcovito, valcovite prísl.: v. zhrubnutý;

valcovitosť -i ž.

valcovitý príd. kt. má podobu valca: v-é teleso;