Význam slova "sač" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 1033 výsledkov (9 strán)
-
nedok. k 1 sácať -če -ču, socať -ia -ajú
-
šach1 -a mn. -ovia m. v min. titul panovníka v Perzii, v Iráne
šach2 -u m.
1. hra založená na premiestňovaní bielych a čiernych figúrok po šachovnici: hrať š.
2. iba jedn. napadnutie kráľa v tejto hre: dať š.
3. šachovnica so šachovými figúrkami: cestovný š.;
rozložiť š.● → držať niekoho v š-u;
-
sacharid -u m. chem. sacharidy org. zlúčeniny uhlíka, vodíka a kyslíka, glycidy, cukry;
-
sacharidový príd.
-
sacharín -u m. syntetické sladidlo: sladiť, konzervovať s-om;
-
sacharínový príd.: s-é tabletky
-
sacharózový príd.
-
šachista -u m. hráč šachu;
-
šachistka -y -tiek ž.
-
šachor -a m. vodná úžitková rastlina s podlhovastými listami, bot. Cyperus;
jej usušené listy a byľ: pokryť chalupu š-om; -
šachorina -y -rín ž. šachorový porast
-
šachorový príd.
-
šachovito, šachovite prísl. na spôsob šachovnice: š. sa rozostaviť
-
šachovitý príd. šachovnicový: š. vzor;
-
šachovnica -e -níc ž. štvorcová plocha so 64 dvojfarebnými políčkami použ. pri šachovej hre: stolík so š-ou;
figúrky na š-i i pren. osoby ovládané pri istej činnosti; -
šachovnicový príd. podobný šachovnici: š-á zástava
-
šachta -y šácht/šachiet ž.
1. zvislá, hlboko pod povrch vyhĺbená jama: hĺbiť, vykopať š-u;
ban. zvislá banská chodba2. hut. horná časť vys. pece
3. stav. vymurovaný zvislý otvor: vetracia, čistiaca, odtoková, výťahová š.;
-
šachtový príd.: š-á pec, š-é čerpadlo
-
sací príd., vhodnejšie nasávací: s-ie potrubie, vhodnejšie nasávacie
-
sáčik -a, sáčok -čka m. subšt. vrecko, vrecúško; sáčikový, sáčkový príd. vreckový, vrecúškový
-
sáčko -a -čok s. zdrob.
-
sáčkovať nedok. subšt. vreckovať
-
šacovať nedok. hovor. odhadom určovať cenu, hodnotu niečoho, niekoho, odhadovať, oceňovať: š. majetok;
š. spolupracovníkov -
báť sa bojí boja nedok.
1. mať pocit strachu, ohrozenia, ľakať sa; nemať odvahu: dieťa sa (ma) b-í;
b-í sa ostať sama;
neboj sa, nič sa ti nestane2. mať pocit strachu, že sa niečo (ne)stane, obávať sa: b-m sa, že sa nedožije zajtrajška;
b-m sa, či ťa nájdem doma3. mať obavu, starosť, úzkosť o niečo, na čom nám záleží, al. z niečoho, čo si neželáme, strachovať sa, obávať sa: b. sa o dieťa, o chorú matku;
b-m sa, že spadnem, aby som nespadol● kto sa b-í, nesmie do lesa/neobstojí
-
besnieť, besnieť sa -ie -ejú, besniť, besniť sa nedok. expr. zúriť (význ. 3), vyčíňať, vystrájať; šalieť: víchor b-ie;
vojna b-ela;
ľudia (sa) b-ili;
opozičná tlač b-í -
bežkovať, bežkovať sa nedok. hovor. behať, pohybovať sa na bežkách: išli (sa) b.
-
bicyklovať sa nedok. voziť sa na bicykli
-
bifľovať sa nedok. hovor. expr. mechanicky sa učiť naspamäť
-
blížiť sa -i nedok.
1. dostávať sa bližšie (v priestore, čase, kvantite), približovať sa: čln, dážď sa b-i;
b. sa k cieľu;
b. sa k miliónu;
b. sa k šesťdesiatke;
neos. b-lo sa k večeru2. byť v blízkosti, blízko: stanica, cieľ sa b-i;
Vianoce sa b-ia;
b-i sa polnoc čoskoro nastane3. byť niečomu blízky (vlastnosťami), približovať sa: novela sa rozmermi b-i románu;
b. sa pravde -
blyšťať sa -í -ia -šť/-i! nedok. ligotať sa, lesknúť sa, blýskať sa: voda sa b-í;
oči, zuby sa mu b-ia● nie je všetko zlato, čo sa b-í pekný výzor ešte nepredstavuje skutočné hodnoty
-
bračekovať sa nedok. hovor. oslovovať sa slovom braček;
bratať sa: stále sa b-jú -
bridiť sa nedok. protiviť sa, hnusiť sa, oškliviť sa: b-í sa mu jedlo, b-í sa mu počúvať to
-
brieždiť sa -i neos. nedok. svitať, rozvidnievať sa: vstávať pred b-ením, na b-ení;
-
bŕľať sa -a nedok. expr. prehrabávať sa, premŕvať sa, kutrať (sa): b. sa v priečinku, v spisoch
-
chamtiť, chamtiť sa nedok. pejor. hrabať pre seba, pachtiť (sa): ch. (sa) po peniazoch, za slávou
-
nedok. chápať sa
-
chichotať sa -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. smiať sa samopašným, vysoko znejúcim drobným smiechom (obyč. o ženách a deťoch): dievčence sa ch-li
-
opak. chladievať sa
-
chlapiť sa nedok.
1. držať sa chlapsky, usilovať sa: ch-l sa pri práci
2. vychvaľovať sa, vystatovať sa: darmo sa ch-í;
ch-li sa, že vyhrajú -
chlpatiť sa nedok. vytvárať na povrchu chlpy: ch-enie vlákna, papiera
-
chovať sa nedok., vhodnejšie správať sa; prejavovať sa, pôsobiť: ch. sa zle, neprístojne, prívetivo správať sa;
nevie sa ch. správať sa -
chúliť sa -i -ľ! nedok.
1. krčiť sa (význ. 3), túliť sa, pritláčať sa: ch. sa v kúte, vtáča sa ch-lo v dlani
-
chumeliť sa iba 3. os. nedok. husto, v chumľoch padať; valiť sa: sneh sa ch-í;
prach, hmla, dym sa ch-í;
neos. i chumeliť: vonku (sa) ch-í; -
chvastať sa -ce/-tá -cú/-tajú -ci/-taj! nedok. vychvaľovať sa, vystatovať sa, pýšiť sa: ch. sa postavením, úspechmi;
ch-l sa, že vyhrá; -
opak. chvastávať sa -a
-
chvieť sa chveje chvejú nedok.
1. jemne sa triasť; kmitať, vibrovať: hlas sa mu ch-e, ch-e sa od rozčúlenia;
ch-nie vzduchu2. obávať sa, báť sa: ch. sa o majetok, o svoju bezpečnosť
● ch. sa (od strachu, zimy) ako osika
-
opak. chystávať sa
-
nedok. chytať sa
-
clivieť sa -ie nedok. neos. so smútkom túžiť, cnieť sa: c-ie sa mu za rodinou
-
cnieť sa cnie sa nedok. neos. byť smutno, clivo: cnie sa mu za rodinou, po rodine;
necnie sa ti? -
dariť sa iba 3. os. nedok.
1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch -
nedok. k 1 – 3 dávať sa
// dať si hovor.
1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom
3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť
-
degenerovať, degenerovať sa nedok. i dok. podliehať, podľahnúť degenerácii: postihnuté bunky d-jú a odumrú;
d-ná morálka úpadková -
diať sa deje sa dejú sa iba 3. os. nedok. uskutočňovať sa, odohrávať sa, prebiehať: čo sa d-e vo svete? čosi sa s ním d-e;
d-e sa mu krivda robí sa● nech sa d-e čokoľvek v každom prípade
-
dívať sa -a nedok.
1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa
2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze
3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok
● → pozerať sa
-
diviť sa nedok. čudovať sa: d-í sa, že je neskoro;
vôbec sa mu ned-m;
niet sa čo d., že ...● div sa, čuduj sa svete ako vsuvka má význ. predstav(te) si!
-
dĺžiť sa -i nedok. stávať sa dlhším, dlhým, predlžovať sa, op. krátiť sa: dni sa na jar d-ia
-
dmúť sa -e -ú nedok. kniž. vzdúvať sa, vypínať sa, dvíhať sa: otcova hruď sa dme hrdosťou
-
nedok. k 2 dobíjať sa
-
dohadovať sa nedok.
1. hádať sa, škriepiť sa, vadiť sa, prieť sa: deti sa d-jú o hračku;
d. sa so susedou2. hádať (význ. 1), tušiť, domýšľať sa: nevie určite, len sa d-je
-
nedok. dohodovať sa
-
nedok. dohovárať sa -a
-
dohrnúť sa -ie -ú dok. expr. s hrmotom prísť, obyč. vo veľkom množstve: žiaci sa d-li na dvor;
d-l sa ako veľká voda -
nedok. dojednávať sa
-
dokmásať -še -šu dok. expr. dotrhať, došklbať: d. si šaty;
d-ný smrek -
dokrivkať, dokrivkať sa dok. expr. krívajúc prísť: d. (sa) k posteli
-
dokyvkať sa dok. expr. kývajúc sa prísť: starec sa d-l k domu
-
nedok. domáhať sa -a: d. sa svojho žiadať svoje
-
domnievať sa -a nedok. nazdávať sa, myslieť (si) (význ. 5), mieniť, predpokladať: mylne sa d-l, že ju poznal
-
domôcť sa -môže -môžu -môž! -mohol dok. s úsilím, s námahou dosiahnuť: d. sa uznania, výsledkov;
-
domotkať sa dok. expr. domotať sa (význ. 2), dotackať sa: unavený sa d-l domov
-
nedok. domýšľať sa, domýšľať si
-
nedok. donášať sa
// doniesť si nadobudnúť, získať vlastnosť, chorobu ap., priniesť si: vlastenectvo si d-l z domu;
z vojny si d-l ťažké zranenie utrpel; -
dopátrať sa -a dok. pátraním sa dozvedieť, zistiť: d. sa pravdy;
d. sa, v čom je podstata -
nedok. dopekať sa
-
dopísať -še -šu dok.
1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu;
už som d-l -
dopraskať, dopraskať sa dok. popraskať, popukať, dopukať: d-né steny
-
nedok. doprosovať sa
-
dopukať, dopukať sa dok. popraskať, popukať, dopraskať: ruky (sa) mi d-li, d-ná zem
-
nedok. dopúšťať sa
-
dopýtať sa -a dok. pýtaním sa dozvedieť: d. sa, kde niekto býva, d. sa niekoho na cestu;
-
nedok. dopytovať sa
-
dorichtovať sa dok. hovor. expr. doriadiť sa: na zábave sa d-l opil sa
-
dorozumieť sa -ie -ejú dok.
1. rečou docieliť dohodu, dohodnúť sa, dohovoriť sa: d-me sa s ním vo všetkom
2. dohovoriť sa (cudzím jazykom): už sa d-ie po anglicky;
-
nedok. dorozumievať sa -a
-
dorútiť sa -i dok. expr. prihnať sa, dohrnúť sa: d-la sa búrka
-
nedok. doškoľovať sa
-
nedok. k 1 – 4, 6, 7 dostávať sa
-
dostaviť sa dok.
1. prísť z (úr.) povinnosti: d-vte sa na miestny úrad
2. kniž. nastať, prísť: čoskoro sa d-li mrazy, následky choroby;
-
nedok. dostavovať sa
-
doštverať sa dok. expr. namáhavo prísť, dovliecť sa: d. sa s ťažkým nákladom
-
došúchať sa -a dok. expr. pomaly, namáhavo prísť: ranený sa d-l k lavici
-
doťahať sa dok. hovor. expr. unaviť sa, ustať, vyčerpať sa: je celý d-ný!
-
doťať sa -tne -tnú dok. hovor. expr. veľmi sa opiť: d-l sa, že ani nevstal
-
nedok. dotískať sa
-
dotknúť sa -e -ú -kol dok.
1. uskutočniť bezprostredné spojenie, zachytiť: d. sa niečieho pleca, stola rukou, d. sa palicou zeme
2. zmieniť sa, spomenúť: d. sa otázky
3. (nepríjemne) zasiahnuť: správa sa ho bolestne d-la
● jedla sa ani ned-l vôbec nejedol;
d-la sa žihľava plota pokladajú sa za vzdialenú rodinu; -
nedok. dotláčať sa
-
dotmoliť sa -ľ! dok. hovor. expr. dovliecť sa: nevládze sa d. k dverám
-
nedok. dotvárať sa
-
nedok. dotýkať sa -a
-
nedok. dovárať sa
-
nedok. dovierať sa: dvere sa nedovierajú
-
dovolať sa dok.
1. volaním dosiahnuť (cieľ): d. sa kamaráta, d. sa rady;
chce sa d. domov (telefónom)2. domôcť sa, docieliť, dosiahnuť: d. sa pravdy, spravodlivosti;
-
nedok. dovolávať sa -a
-
nedok. dovršovať sa
-
dovtípiť sa -i dok. prísť na niečo, domyslieť sa: d-l sa, ako sa to stalo
-
dožadovať sa nedok. naliehavo žiadať, domáhať sa: d. sa spravodlivosti, d. sa nápravy