Význam slova "súš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

súkenník -a mn. -ci m. v min. výrobca al. (podomový) predavač súkna;

súkmeňovec -vca m. kniž. príslušník kmeňa, národa vo vzťahu k ostatným príslušníkom;

súkno -a -ken/-kien s. hustá vlnená tkanina s hladkým povrchom; domácky vyrobená tkanina z ovčej vlny: jemné s.;
s. na kapce;

súknový, súkenný príd. urobený zo súkna: s-é nohavice (pri ľud. odeve);

súkolesie -ia s. sústava dvoch al. viacerých kolies nadväzujúcich v pohybe na seba: ozubené s.

súkromie -ia s.

1. osob., súkromné veci, osob., intímny život: miešať sa niekomu do s-ia

2. spôsob ľudského života mimo verejnosti; ústranie, samota: strážiť si svoje s.;
utiahnuť sa do s-ia

súkromne prísl.: s. hospodáriaci roľníci;
učiť sa s. angličtinu

súkromníčka -y -čok ž.;

súkromnícky príd.: s. vzťah

súkromník -a mn. -ci m. človek žijúci z vlastného kapitálu a výnosu majetku ap.; súkromný podnikateľ;

súkromnohospodársky príd. súvisiaci so súkromným hospodárstvom: s. systém

súkromnokapitalistický príd. súvisiaci so súkromným kapitalizmom, so súkromnými kapitalistami: s. sektor

súkromnovlastnícky príd. súvisiaci so súkromným vlastníctvom: s-a výroba, s-e vzťahy

súkromný príd.

1. súvisiaci s jednotlivcom; kt. je v majetku, starostlivosti jednotlivca: s-é záujmy, op. verejné;
s-é vlastníctvo, op. spoločné; spoločenské;
s. byt, podnik;
s. sektor;
s-á prax (lekárska);
práv. s-é právo

2. kt. prebieha s vylúčením verejnosti, osobný: s. rozhovor, život, s-á návšteva

3. týkajúci sa súkromia: to sú moje s-é starosti;

súkvetie -ia s. bot. súbor kvetov na 1 osi: strapcovité s.

súlad -u m.

1. vzájomná vyrovnanosť zložiek celku, súhra, harmónia, ladenie: s. farieb, tvarov

2. vzájomné porozumenie, zhoda, harmónia: rodinný s.

□ dať, uviesť do s-u zladiť;

súladne prísl.: s. sa dopĺňať;

súladnosť -i ž.

súladný príd. spĺňajúci požiadavky súladu: s-á postava, s-é usporiadanie;
s-é spolužitie;

súlož -e ž. pohlavný styk (muža a ženy)

súložiť nedok. konať súlož

súložnica -e -níc ž.

súložník -a mn. -ci m. kto súloží (obyč. mimo manželstva);

súmerne prísl.: s. riešená fasáda;

súmernosť -i ž.: geom. os s-i

súmerný príd.

1. majúci na obidvoch stranách stred. osi rovnaké a rovnako rozložené časti, symetrický: s. ornament;
geom. s. podľa osi

2. majúci vyvážene usporiadané časti, súladný, harmonický: s-á postava;
s-á tvár pravidelná;

súmestie -ia s. dve al. viacej geograficky blízkych miest spojených úzkymi hosp., kult. a inými vzťahmi: projekt s-ia Banská Bystrica -Zvolen

súmračný príd.

1. k súmrak: s-é šero

2. poet. tmavý, temný: s. deň

súmrak -u m. šero na rozhraní dňa a noci, stmievanie, mrkanie: večerný, zimný s.;
na s-u po západe slnka;

súosovosť -i ž. spojenie na spoločnej osi

súosový príd. odb. majúci spoločnú os, koaxiálny: s. hriadeľ;

súostrovie -ia s. skupina ostrovov: Havajské s.

súperiť nedok. bojovať s niekým ako so súperom; súťažiť: s. s niekým v láske;
s. o prvenstvo

súperka -y -riek ž.

súpis -u m.

1. spisovanie, spísanie, výpočet, zápis: s. obyvateľstva, voličov, majetku

2. systematický písomný zoznam, katalóg: s. inventára, voličov

□ (u)robiť s. spisovať, spísať;

súpiska -y -siek ž. listina obsahujúca súpis: s. tovaru, pretekárov

súpisový, súpisný príd.: s-é (volebné) hárky

súprava -y -rav ž. súbor predmetov tvoriacich celok, garnitúra: tepláková, bielizňová s.;
čajová s. servis;
vlaková s. vozne s lokomotívou;

súpravička -y -čiek ž. zdrob.: detská s.

súra -y ž. expr.

1. veľké náhlenie, zhon; súrna robota: v s-e zabudol nechať odkaz

2. tiesnivá situácia, ťažkosti: pomáhať tomu, kto je v s-e

súradne prísl.;

súradnica -e -níc ž. odb. číslo, sústava čísel na určenie polohy bodu na priamke, v rovine al. v priestore: s. bodu;
zemepisné, výškové s-e;

súradnicový príd.: s-á os, sústava

súradnosť -i ž.

súradný príd. odb. majúci rovnaký st., rovnakú hodnotu: s-é pojmy;
s-é roviny;

súriť -i nedok.

1. naliehavo vyzývať, pobádať, poháňať, nútiť: s-i ho rýchlejšie kráčať, robota nás s-i;
čas s-i

2. naliehavo sa dožadovať niečoho, urgovať: podnik s-i dodávky

3. expr. ponáhľať sa (význ. 2), náhliť: mládenec s-i so ženbou

súrne prísl.: s. potrebovať niečo;

súrno vetná prísl., zried. i prísl.: je mu s. ponáhľa sa;

súrnosť -i ž.

súrny príd. kt. neznesie odklad, naliehavý, neodkladný: s-a robota, povinnosť;
pošt. s-a zásielka;

súrodenec -nca m. kto má s niekým spoločných rodičov al. jedného z nich: má dvoch s-ov, (ne)vlastný s.;

súrodenecký príd.: s. vzťah

súrodo prísl.;

súrodosť -i ž.

súrodý príd. kniž. rovnorodý, homogénny, op. nesúrodý: s-é prvky, s-á spoločnosť;

súručenstvo -a s. kniž. vedomie spolupatričnosti, spoločných záujmov: bratské s., s. národov

súťaž -e ž.

1. úsilie predstihnúť iných a dosiahnuť prvenstvo, súťaženie: vyzvať na s., obstáť v s-i (s priateľom)

2. takéto verejne organizované úsilie: volejbalová, literárna s.;
anonymná s.;
vyhrať s.;
vypísať verejnú s. súbeh, konkurz;
nečestná s. porušenie pravidiel podnikania poškodzujúce konkurenčné podniky al. spotrebiteľa;

súťaženie -ia s. súťaž: organizovať športové s.

súťažiaca ž.

súťažiaci

I. príd. kt. súťaží: s-e kolektívy

II. súťažiaci m. účastník súťaže: rozdiely medzi s-mi;

súťažiť nedok. zúčastňovať sa na súťaži; súperiť: s. o ceny;
s. o titul osobnosť roka;
štáty hospodársky s-ia

súťažiteľ -a mn. -ia m. kto sa zúčastňuje na (výberovej, hospodárskej) súťaži;

súťažiteľka -y -liek ž.;

súťažiteľský príd.

súťaživosť -i ž. ochota súťažiť, súťaženie; súperenie: zdravá s. športujúcej mládeže

súťažný príd.: s-á prehliadka, výstava, s. poriadok

sútok -u m. miesto, kde sa toky zlievajú, stok: s. Dunaja a Váhu;

sútokový príd.: odb. s-á šachta

súvaha -y -vah ž. súhrnné číselné zhodnotenie použitia hosp. prostriedkov k istému dátumu, bilancia;

súvahový príd.: s. účet

súveký príd. kniž. súdobý: Hviezdoslavov vzťah k s-ej sociálnej problematike

súvetie -ia s. spojenie dvoch al. viacerých viet tvoriace významový aj formálny celok, zložená veta: priraďovacie, podraďovacie s., jednoduché, zložené s.;

súvetný príd.

súvis -u m. vzájomný (vnútorný) vzťah, spojitosť, súvislosť (vecí, javov): hľadať, nájsť s. s udalosťami;
rozprávať bez s-u

□ mať s. súvisieť;
dávať, uvádzať do s-u;

súvisieť -í -ia nedok. byť vo vzájomnom vzťahu, mať súvis: príčina a následok s-ia, úzko s. s niečím;
fakty (spolu) nes-ia

súvislo, súvisle prísl.: s. rozprávať;

súvislosť -i ž.

1. k súvislý: s. čiary

2. súvis, spojitosť, zviazanosť, spätosť: priama, príčinná, významová s.;
hľadať, nájsť s. medzi javmi;
v iných s-iach;

súvislý príd.

1. tvoriaci celok, neprerušený, jednoliaty: s-á čiara, s. rad domov

2. majúci vnútorný zmysel, plynulý, neprerušený: s-á veta, reč, s. text;

súvzťažne prísl.;

súvzťažnosť -i ž.: s. formy a obsahu

súvzťažný príd. kt. je vo vzájomnom vzťahu s niečím, odpovedajúci si, korelačný: s-é pojmy, dvojice;

súžba -y -žob ž. poet. súženie, sužoba: ľudské s-y

súženie -ia s. teles. i duš. utrpenie, veľké trápenie, súžba; starosti, ťažkosti: prežívať radosť i s.

□ mať s. sužovať sa

súžiť -i nedok. spôsobovať súženie, trápiť, sužovať: s-i ho choroba, bieda

// súžiť sa mať súženie, sužovať sa, trápiť sa: s. sa pre milého

súžitie -ia s. kniž. spolužitie, spolunažívanie: s. muža so ženou, rodičov a detí

súzvučne prísl.;

súzvučnosť -i ž.

súzvučný príd.: s. akord, s-é hlasy;

súzvuk -u m. súčasné (harmonické) znenie niekoľkých tónov, zvukov, harmónia: s. hlasov, hudobných nástrojov;

sýkorčí príd.: s-ie vajíčka

sýkorka -y -riek ž. drobný spevavý vták s farebným perím, zool. Parus;

sýpka -y -pok ž. budova, miestnosť na uskladnenie vymláteného obilia a iných poľnohosp. výrobkov

sýrčina -y ž. sýrsky jazyk

sýrsky príd. k Sýrčan, Sýria: s. jazyk;

sýrsky prísl.

sýtič -a m. tech. mechanizmus na nasycovanie jednej látky druhou; pomocný karburátor na obohatenie zápalnej zmesi (pri štartovaní)

sýtiť -i nedok. kniž.

1. robiť sýtym, nasycovať, kŕmiť: s. hladné deti;

2. odb. nasycovať (význ. 3)

// sýtiť sa živiť sa, nasycovať sa: s. sa výživnou potravou;

sýtivosť -i ž.

1. schopnosť nasýtiť: s. mäsa

2. odb. schopnosť látok zlučovať sa s inými prvkami

sýto prísl.: s. sa najesť;
hlas znie s.;

sýtobelasý príd. belasý so sýtym odtienkom: s-á letná obloha

sýtočervený príd. červený so sýtym odtienkom: s-á ruža

sýtosť -i ž.: pocit s-i;
s. farieb

● do s-i (sa najesť, vynadívať) dosýta;
aby bol aj → vlk s., aj baran ostal celý

sýtozelený príd. zelený so sýtym odtienkom: s. trávnik

sýty príd.

1. kt. necíti hlad, (dobre) najedený, nasýtený, op. hladný, lačný: s. človek, pes;
mať s. žalúdok;

2. (o pokrmoch) sýtiaci, výdatný, výživný: s-e raňajky, s-a strava

3. veľmi zreteľný, výrazný, intenzívny, silný: s. odtienok farby, s-a vôňa;
s. hlas

● s. hladnému, lačnému neverí;

topás -u m. drahokam bledožltej farby;

trinásť, m. živ. i trinásti -ich čísl. zákl. vyj. číslo a počet 13: t. členov, t-i členovia (komisie, výboru)

v porovnaní s predl. s I vyj. zreteľ, oproti: v p. s vlaňajškom je prírastok väčší;

v spojení s predl. s I: riešiť úlohu v s. s programom vzdelávania

v spojitosti s predl. s I: v s. s nedávnymi udalosťami

v súhlase s predl. s I kniž.: v s-e s požiadavkami

v súlade s predl. s I podľa: (konať) v s-e s predpismi;

v súvise s predl. s I: v s-e s cestou do zahraničia

v súvislosti s predl. s I: v s-i s parlamentnými voľbami

v zhode s predl. s I kniž. vyj. spôsobový význ., podľa: zvýšiť výrobu v z-e s potrebami

vrásť vrastie vrastú vrástol dok.

1. rastom vniknúť: korene v-li do zeme

2. kniž. organicky, pevne sa včleniť: umelec v-ený do svojho prostredia

● stáť ako v-ený do zeme nehybne;

nedok. vyčísľovať

vyklásť -kladie -kladú dok. (postupne) vyložiť, povykladať: v. veci z košíka;

vypásť -pasie -pasú dok. spásť (význ. 1, 2): statok v-l trávu;
v. medzu;

vyrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom dosiahnuť výšku; rastom sa vyvinúť; narásť: chlapec za rok v-l o päť cm;
na medzi v-la tráva, zo semena v-ie strom

2. rastom dosiahnuť stav dospelosti al. stať sa niečím, nejakým: v-l na dedine, v-la nová generácia;
v-la na pekné dievča

3. rastom presiahnuť rozmery, funkciu odevu ap.: v. zo šiat, z topánok;
dieťa v-lo z plienok odrástlo

4. náhle vzniknúť, objaviť sa: za mestom v-lo sídlisko, v-li tu malé súkromné obchody

5. dosiahnuť vyššiu úroveň, zdokonaliť sa; rozrásť sa: odborne v., v. na dobrého podnikateľa;
družstvo v-lo na moderný závod

● akoby bol zo zeme v-l nečakane sa zjavil;
z toho sme už v-li to nás už prestalo zaujímať;
v. z detských topánok, nohavičiek dospieť;
v. ako huby po daždi vo veľkom množstve

nedok. vyúsťovať