Význam slova "rób" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

opak. robievať -a

// robiť sa

1. diať sa, stávať sa (význ. 2, 3): čo sa to dnes vonku robí?

2. vznikať, utvárať sa: pod očami sa mi r-ia kruhy;
na oblohe sa r-ia mraky

3. tváriť sa, predstierať: r. sa hlúpym, dôležitým;
r-í sa, že spí

● čo sa mu r-í? a) čo mu je? b) ako si to predstavuje?

opak. robievať sa

robiť nedok.

1. konať, vykonávať prácu, pracovať; byť zamestnaný: ťažko, tvrdo, namáhavo r.;
r. v továrni, na poli, v bani;
r. za dvoch veľa

2. konať, vykonávať istú činnosť, zaoberať sa niečím: r. výlety, r. skúšku, doktorát;
r. mierovú politiku;
r. (si) svoju povinnosť;
r. niečo dobre, zle;
r. niečo bez rozumu;
čo tu r-š? i fraz. kontaktová formula

3. pripravovať z materiálu, zhotovovať, vyrábať, tvoriť: r. cesto, maltu, koláče

4. používa sa ako formálne sloveso a tvorí význ. celok s pripojeným podst. m. (v A): r. plány plánovať, r. krik kričať, r. žarty žartovať, r. poriadok a) upratovať b) urovnávať spor, r. dlhy požičiavať si peniaze, r. okolky, expr. fóry vykrúcať sa;
r. prieky vzpierať sa, r. si nádeje dúfať

5. meniť na niečo, dodávať isté vlastnosti: šaty ju r-ia štíhlou

6. spôsobovať, zapríčiňovať: r. niekomu radosť, žiaľ, ťažkosti

7. hovor. zastávať funkciu, postavenie, úlohu: r. tajomníka, r. spojku

8. za(ob)chádzať: r-í s ľuďmi, čo chce

9. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru, rovnať sa: koľko r-í účet?

● r. hlavou rozmýšľať;
nedá sa nič r. niet východiska;
expr. r. ako kôň veľmi usilovne;
r. divy dosahovať neobyčajné výsledky;
r. smutnú, vážnu, kyslú tvár tváriť sa smutno, vážne, kyslo;
r. drahoty zdráhať sa;
r. niekomu kázeň karhať ho;
r. česť niekomu, niečomu dobre reprezentovať;
r. si z niekoho dobrý deň uťahovať si;
r. si z niečoho ťažkú hlavu trápiť sa;
nevie, čo má r. s peniazmi má ich veľa;
nerob si z toho nič preto sa netráp;
r. zlú krv vyvolávať nespokojnosť;
r. niekomu advokáta zastávať ho;
r. pána správať sa ako pán;

robot -a mn. -i m. živ. umelý človek, automat podobný človeku;

robot -a D -u L -e mn. -y m. neživ. (prí)stroj vykonávajúci zložité operácie podľa určeného programu: elektrónkový r.;
kuchynský r. viacúčelový prístroj použ. v domácnosti

robota -y -bôt ž.

1. teles. práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, tvrdá r.;
expr. konská r. veľmi ťažká;
špinavá r. v nečistom prostredí i pren. expr. nečestné konanie;
dať sa, pustiť sa do r-y;
mať mnoho r-y

2. zamestnanie, práca: chodiť do r-y;
hľadať si r-u;
nastúpiť do r-y;
vyhodiť niekoho z r-y

3. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r.

4. hovor. obyč. mn. sezónne špičkové práce na poliach: jarné, jesenné r-y

5. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti

● expr.: je do r-y ako oheň je pracovitý;
r. mu smrdí je lenivý;
r. nie je zajac, aby ušla s prácou sa netreba ponáhľať;
od r-y kone dochnú v práci sa netreba preťažovať;
mať niekoho v r-e ohovárať ho;
r. mu ide od ruky pracuje šikovne, rýchlo;
mať → plné ruky r-y;
dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť;
trhať sa v r-e veľmi húževnato robiť

robotika -y ž. tech. odbor, kt. sa zaoberá konštruovaním a zavádzaním robotov do výr.

robotizácia -ie ž. zavádzanie robotov do výr.

robotnica -e -níc ž. neplodná samička včiel (zbierajúca nektár a peľ) al. mravcov

robotníčka -y -čok ž.;

robotnícky príd. i prísl.: r-a strana, r-e hnutie;

robotníctvo -a s. hromad. robotníci

robotník -a mn. -ci m.

1. človek fyzicky pracujúci vo výr.: továrenský, stavebný r.;
lesný, sezónny r.;
strana r-ov

2. hovor. (fyzicky) pracujúci človek vôbec: statočný, naslovovzatý r.;

robotný príd.

1. pracovitý: r. človek

2. hovor. pracovný: r-é šaty, r. deň

robotovať nedok. hist. za feud. povinne bez mzdy pracovať na panskom

robustne prísl.: r. stavaná žena;

robustnosť -i ž.

robustný príd.

1. veľký, objemný čo do rozmerov, mohutný, mocný: r. muž, r-á postava, r-é dlane, r. nos

2. kniž. ťažko ovládateľný, živelný, nesputnaný: r. temperament;

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

ťažbár -a m. pracovník v ťažbe

údržbár -a m. kto sa stará o údržbu;