Význam slova "pros" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 56 výsledkov (1 strana)
-
prosba -y -sieb ž. úctivá žiadosť: pokorná, vrúcna p., splniť niekomu p-u
□ mať k niekomu p-u prosiť;
-
prosebne prísl.
-
prosebníčka -y -čok ž.
-
prosebný príd.: p. list, p. pohľad;
-
prosektúra -y -túr ž. pitevňa (v nemocnici)
-
prosím čast.
1. používa sa ako uvádzací zdvorilostný prostriedok: p., choďte tadiaľto;
nastupovať, p.;
nerozumel som, p.?2. nadväzuje na situáciu a uvádza výraz s upozornením, výzvou ap.: a to nie je p. všetko;
ako je to p. možné? ako sa to, p. ťa, stalo? nikdy jej, p. vás, neverte;
pivo, p.! – zvolal hosť3. vyj. úctivý súhlas, prihlásenie sa ap. (v dialógu): neprišli by ste zajtra? – p.! otec! p.!
-
prosiť nedok.
1. i prosiť si úctivo, zdvorilo žiadať: p. priateľa o prepáčenie, o pomoc;
p-me návštevníkov, aby nefajčili;
p-ím si pohár vody;
smiem p.? vyzvanie do tanca;
p. za syna prihovárať sa zaňho2. (o zvieratách) vzpriamením vyjadrovať prosbu: náš pes vie p.
// prosiť sa dožadovať sa prosbou, nástojčivo žiadať: jej sa nikdy nebudem p.
-
proskribovať dok. i nedok. kniž. postaviť, stavať mimo zákona (pôv. v starom Ríme); verejne odsúdiť, odsudzovať: p. politických protivníkov;
p-né dielo -
proslovenský príd. sledujúci podporu Slovákov, Slovenska, op. protislovenský: p-á tlač, zaujať p-é stanovisko;
proslovensky prísl.: p. orientovaná inštitúcia
-
prosný, prosový príd.: p-á kaša
-
proso -a s.
1. obilnina s drobným guľkovitým žltým zrnom, bot. Panicum
2. plod tejto obilniny;
-
prospech -u m.
1. úžitok, zisk, osoh: osobný, verejný p.
2. výsledok práce žiaka v škole: mať dobrý, zlý p.
□ byť, slúžiť na p. prospievať (význ. 1);
-
prospechárka -y -rok ž.;
-
prospechársky príd. i prísl.;
-
prospechárstvo -a s.
-
prospechový príd.: p-é štipendium za dobrý prospech
-
prospekt -u m. informačný, propagačný leták: obchodný, turistický p.
-
prosperita -y ž. prosperovanie
-
prosperovať nedok. hospodársky sa rozvíjať, prospievať: družstvo, závod p-je
-
prospešne prísl.;
-
prospešnosť -i ž.
-
prospešný príd. užitočný (význ. 1), osožný: p-á rada;
fajčenie nie je nikomu p-é;
cvičenie je zdraviu p-é; -
prospieť -peje -pejú dok.
1. priniesť prospech, úžitok: po operácii ti p-e pokoj;
p-lo by mu, keby sa viacej učil2. dosiahnuť vyhovujúci prospech v škole: v matematike nep-l;
p. s vyznamenaním; -
nedok. prospievať -a
1. k 1, 2
2. prosperovať
-
prostata -y -tát ž. anat. predstojná žľaza, predstojnica
-
prostitúcia -ie ž. poskytovanie pohlavného styku za peniaze;
-
prostituovať sa nedok. i dok. odd(áv)ať sa prostitúcii;
-
prostitútka -y -tok ž. žena, kt. sa oddáva prostitúcii
-
prostné s. pomn. tel. cvičenie bez náradia a bez pomoci iného cvičenca
-
prosto, proste
I. prísl.
1. skromne, jednoducho, obyčajne, bežne: p. oblečená žena;
žiť p.2. iba prosto rovno, priamo: hodiť niekomu niečo p. do chrbta
II. čast. uvádza aktuálny výraz, jednoducho: človek tomu p. nerozumie;
opatrovala ho p. z ľudskosti -
prostoducho, prostodušne prísl.;
-
prostoduchosť, prostodušnosť -i ž.
-
prostoduchý, prostodušný príd. naivný, prostomyseľný: p-é dieťa;
-
prostomyseľne prísl.;
-
prostomyseľnosť -i ž.
-
prostomyseľný príd. naivný, prostoduchý, prostodušný: p-á otázka;
-
prostoreko prísl.;
-
prostorekosť -i ž.
-
prostoreký príd. prejavujúci úprimnosť, vraviaci pravdu bez spoloč. ohľadov: p-é dieťa;
-
prostota -y ž. jednoduchosť, prirodzenosť, nenútenosť: p. v správaní;
detská p. -
prostred predl. s G vyj.
1. umiestnenie v strede (priestoru) al. smerovanie dostredu, naprostred; uprostred, vprostred: stáť, postaviť sa p. ulice, dediny
2. čas v strede nejakého obdobia al. deja, uprostred, vprostred: p. leta, p. storočia, p. zábavy
-
prostredie -ia s. situácia, okolnosti, v kt. niekto žije, niečo sa deje: pracovné, rodinné, spoločenské p.;
vplyv p-ia na výchovu -
prostredne prísl. k 2: p. nadaný študent
-
prostredníctvo -a s. sprostredkovanie: prosiť niekoho o p.
-
prostredníctvom predl. s G vyj. sprostredkovanie, pomocou, za pomoci: byt som našiel p. známych;
hovoriť s cudzincom p. tlmočníka -
prostredník1 -a mn. -ci m. živ. sprostredkovateľ: p. medzi spornými stranami;
náb. jediný p. medzi Bohom a ľuďmi Ježiš Kristusprostredník2 -a mn. -y m. neživ. prostredný prst
-
prostredný príd.
1. kt. je v prostriedku (radu), stredný: p-á izba, p-é okno;
p-é dieťa2. majúci stred. mieru niečoho, priemerný, stredný: človek p-ej postavy, p. žiak;
-
prostreďový príd. týkajúci sa životného prostredia, životnoprostreďový, environmentálny
-
prostriedkom
I. prísl. cez prostriedok, stredom: ísť po sále p.
II. predl. s G vyj. smerovanie cez stred, cez prostriedok, stredom: cesta ide p. mesta
-
prostriedkový príd.
-
prostriedok -dku m.
1. miesto rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho, stred: p. cesty;
na p-u izby2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca, stred: p. roka, týždňa
3. vec, pomôcka, nástroj, zariadenie, opatrenie ap. na uskutočnenie niečoho: čistiace, pracie, ochranné p-y;
dopravné p-y;
ekon. výrobné p-y;
lingv. jazykové p-y;
p-y spoločenskej, masovej komunikácie (tlač, rozhlas, televízia, internet)4. mn. (finančné) prostriedky peniaze: byť bez p-ov
● cieľ, účel svätí, posväcuje p-y ospravedlňuje aj nesprávne konanie;
-
prostý príd.
1. skromný, jednoduchý, obyčajný: p. človek, p-é bývanie, p-á strava;
p. vojak bez hodnosti2. nie komplikovaný, jednoduchý, prirodzený: p. prístup, p-é vyjadrovanie
3. ku kt. nič nepristupuje, číry, holý: zbadať niečo p-m okom, p-á väčšina hlasov;