Synonymá slova "pros" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 163 výsledkov (2 strán)

  • prosba p. žiadosť 1


    žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavkypožiadanie: urobil to na otcovo požiadanieprosba (úctivá žiadosť): prosba o odpusteniehist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu

    2. p. túžba


    prosebne vyjadrujúc prosbu, s prosením, s prosbou • hovor. prosky: prosebne, prosky zašeptal, aby sa vrátiliexpr.: modlikavožobravožobronivo: zdvihol modlikavo, žobravo svoj zrak


    prosebník kto za niekoho prosí • expr. orodovník: strýko bol môj prosebník, orodovníkexpr. modlikant (kto úpenlivo, naliehavo prosí): prišli za ním traja modlikanti


    žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkovprosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)


    ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokornýskrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmizastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka)expr.: poddanskýotrockýrabskýpejor.: sluhovskýlokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správaniekniž. devótnypejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanieúctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobníkprosebnýzried. poddaný


    prosebný svedčiaci o prosení • expr.: modlikavýžobravýžobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom

    p. aj ponížený


    domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivostinaliehaťvymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšeniehlásiť sauchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácužiadaťpožadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne zárukydotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projektexpr.: domŕzaťdolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať saexpr.: pýtkaťprosíkaťproskaťmodlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstvefraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu


    pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večerupožadovaťvyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečoprosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výletexpr.: žobraťžobroniťprosíkaťproskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korúnexpr. vystíhať (Jesenská)expr.: skuhraťdrankaťdrančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniazemámiťexpr. lúdiť (neodbytne) • vypytovaťvypytúvať (ustavične pýtať)

    2. p. prosiť 3. p. žobrať 1


    žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v školevyžadovaťdožadovať sadomáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho právadovolávať savolať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po sloboderobiť si nárokynárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhodychcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie?kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviskaexpr.: zaprisahaťzaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!

    2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomocvypytovaťvypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenieexpr., často pejor.: proskaťprosíkaťprosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kaťexpr. zried. žiadostiť (Figuli)naliehaťvymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu

    3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať sivyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravupýtať sisubšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie


    žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnufraz.: chodiť po žobraníchodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtanífraz.: chodiť z dom na domchodiť z dom do domuchodiť po dobrých ľuďochzastaráv. pýtať (Rázus)zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)

    2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniťproskaťprosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovaťexpr. pýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje právaexpr.: škamraťškemraťskuhraťdrankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniazefraz. expr.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučaťskuvíňaťkňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?


    prosíkať (sa) p. prosiť


    prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradilprosiť sadoprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovaťexpr.: žobraťžobroniťobyč. pejor.: prosíkať (sa)proskať (sa)prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márneexpr.: zariekaťzariekavať (Hviezdoslav)expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplnípýtkať (Rázus)expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patríexpr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenieexpr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankaťdrančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinuexpr. kolenkovaťfraz.: kľakať si na kolenákľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo)prihovárať saprivrávať saexpr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Bohavyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie


    voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodnoďalejvstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte!ánoprosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím


    prosiť sa, proskať (sa) p. prosiť


    prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisťštvaťduriť (zver) • stíhať: stíhať previnilcasledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dompreháňaťobháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovceobťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmivtierať sanatískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť

    2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazovterorizovaťzastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstvaproskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľovhovor. šikanovaťexpr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakovhovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakoviexpr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)


    proskribovať p. prenasledovať 2


    prosky p. prosebne


    blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospechdobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobrozdarosohúžitokdobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnostiexpr. choseň

    2. p. pôžitok, šťastie 1


    dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobréprospech: všeobecný prospechblaho: verejné blahodobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodeniepožehnanie: práca je preňho požehnanímláskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť


    prospech p. úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1


    úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osohprospech: verejný prospechzisk: to neprináša nijaký ziskzáujem: brániť svoje záujmyhovor. chosenchoseň: z mojej námahy mal chosen iný

    2. p. blaho 1


    zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký ziskúžitok: škody je viac ako úžitkuosoh: materiálny osohprospech: mať osobný prospech z niečoho

    2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskomvýťažok: výťažok hospodáreniavýnos: vysoké hektárové výnosypríjem: štátne príjmytržba (zisk z predaja): denná tržbadôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdykniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit


    prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanecvybíjanecvýmyselníklíškališiakpotmehúdhovor. expr.: fifikfifíkfiškusfiškálfigliarmigľancmigrifičpejor.: podnikavecšpekulantprospechárziskuchtivecziskožravec (Urban)obyč. pejor. chytrákhovor. pejor.: vypočítavecšikovník

    p. aj ziskuchtivec


    prospechár p. vypočítavec, ziskuchtivec, prefíkanec


    vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítaveczried. zištník (Jesenská)obyč. pejor.: prospecháršpekulant: politický špekulantpejor.: ziskuchtivecziskožravec (Urban)mamonárchamtivechrabivecžidžidákkniž. utilitarista

    p. aj ziskuchtivec, prefíkanec


    ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechárchamtivecmamonárhrabivecskývražníkžidžidákziskožravec (Urban)


    lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starecchtivýnenásytnýzažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmiziskuchtivýprospechárskyhmotárskyzištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudiaexpr. pachtivýpejor.: hrabivýmamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodníkpejor. vydridušskýúžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmárexpr. hladnýpren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkomzastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)

    2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháčexpr.: žgrlošskýdržgrošskýpejor.: skuhravýskývraživýskývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazdanár. expr. škrhľavý


    prospechársky p. sebecký, zištný, vypočítavý


    sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správaniebezohľadný: bezohľadný človekindividualistickýegocentrickýsamoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbymzištný (op. nezištný) • ziskuchtivýprospechárskyvypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudiazastar. presebný (Francisci)


    vypočítavý dbajúci len na vlastný úžitok • ziskuchtivýprospechársky: prejavil sa ako vypočítavý, ziskuchtivý, prospechársky egoistasebeckýegoistický: sebecký, egoistický človekzištný (op. nezištný): jeho konanie bolo vždy zištnérafinovanýexpr. prefíkanýľstivý (používajúci klamstvo, faloš, lesť na dosiahnutie vlastného úžitku): rafinovaná žena; prefíkaný, ľstivý advokátpejor.: špekulantskýšpekulatívny: špekulatívne dôvody


    zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienkypejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske cielekniž.: utilitárnyutilitársky: utilitárske záujmy, zreteleziskuchtivýziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútkychamtivýhrabivý: chamtiví, hrabiví boháčipejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodnícikniž. ziskulačnýzastar. ziskužiadostivýpejor.: ziskužravýziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľzried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomecchlebársky (Tajovský, Mráz)chlebičkársky (Kukučín)


    prospechárstvo p. vypočítavosť


    vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosťzištnosťchamtivosťľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťouexpr.: prefíkanosťprešibanosťhovor. expr. fiškálčinapejor.: špekulantstvoprospechárstvohrabivosťmamonárstvokniž.: utilitarizmusutilitárnosťutilitárstvo


    prosperita p. rozvoj


    rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvojarozmachrozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátuprosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závoduvzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovnevzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovnekniž. vzmach: vzmach priemyslukniž.: rozletrozpätievzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzletpoet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jaripoet. rozvin (Kukučín)zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)


    dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspechbyť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikanínapredovaťrobiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učenírozvíjať savzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáhaísťfungovaťhovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klapeprosperovaťprospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už rokyrozkvitaťprekvitaťkvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá

    2. p. vodiť sa 1


    kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškátyrozkvitaťvykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienkykniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)

    2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitaťrozkvitaťrozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sakniž. zastar. skvitaťprospievaťprosperovaťdariť sarozmáhať savzmáhať savzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha


    prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúťrozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitádariť sa (čomu): obchodu sa tu darírozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíjaprospievaťprosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperujekniž. zastar. skvitať (Škultéty)vzmáhať savzrastaťveľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá

    2. p. kvitnúť 1, 2


    prosperovať p. prospievať 2


    prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osohísť na osohbyť na úžitokísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitokosožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosožífraz.: byť k duhuísť k duhuexpr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žírislúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži!pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha

    2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperujevzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáharozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíjarozkvitaťprekvitaťkvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitnehýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbedariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach


    prosperujúci p. ziskový, výnosný


    výnosný ktorý dáva výnos • ziskový (op. stratový) • kniž. al. hovor. profitový (ktorý prináša zisk) • rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výrobahovor. expr. mastný: dostať mastné miestoprosperujúci: prosperujúci podnik


    ziskový ktorý prináša zisk • výnosnýrentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výrobaprosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosťvýhodnýkniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnaniepren. zlatonosný: zlatonosná profesia


    hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravyosožnosťprospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia

    2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnotymajetok: hromada peňazí a iného majetkukapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálomzastar. veličina

    3. p. cena 1 4. p. význam 2


    dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočnýpoctivýčestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakterbezúhonnýporiadnypočestnýmravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný životslušnývychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievčapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomupekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetnýušľachtilýkniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutokpridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)

    2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekársúcischopnýšikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovníkonakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženuhovor. expr. neúrečnýdokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matkaskvelýperfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéfprvotriednyelitnývýbornývynikajúciznamenitýšpičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedechovor. neskl.: prímafajnneskl. hovor. expr. superhovor. expr. báječnýsubšt.: bezvadný • bezva

    3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná prácavyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledokhodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihupeknýkrásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečnéhovor.: fajnovýfajnýhovor. neskl.: fajnpríma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večeravhodnýsúcihovor.: akurátnyneskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurátchutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodnýhojnýbohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rokvydarenýpodarenýkniž. zdarnýhovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, ziskneskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadbapresnýbezchybnýdokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluchabsolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé očivýbornýskvelýznamenitýšpičkovývynikajúciprvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umeniepohodlnýbezstarostnýexpr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječnýsenzačnýsupervýhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchodzávideniahodný: závideniahodné miestoužitočnýprospešnýosožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienkyexpr.: dobručkýdobručičkýdobrulinkýdobruškýsubšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský

    4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobráckykniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvárdobrosrdečnýdobroprajnýdobromyseľnýdobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osobaláskavývľúdnyprívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľadhovor. neskl.: fajnpríma: mať fajn, príma sestruhovor. expr.: báječnýsenzačnýsuperpeknýmilý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slovapozitívnykladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné silykniž. bohumilý: bohumilý človek, skutokexpr.: anjelskýboží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrýexpr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručkýdobruškýdobručičkýdobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi

    5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1


    prospešný p. užitočný


    užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožnýprospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vecdobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrýpotrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebnýna nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval


    výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočnýprospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpapriaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovniciosožný: osožný plándobrý: našiel som si dobré zamestnanie


    pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotnenapomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú veczastaráv. spomôcť: spomohli si samivypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol bratdopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkciifraz.: postaviť na nohypodať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú rukupodporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiáchhovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priateliaexpr. spasiť: tých pár korún nás nespasíhovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synoviasubšt. helfnúť: ak chceš, helfnem tihovor.: zratovaťzaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi?umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovaťasistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečohopren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)

    2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospelizapôsobiťzaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovaloosožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitokfraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu

    3. p. pripraviť 3, zbaviť1


    prospieť p. pomôcť 2, porov. prospievať 1


    osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osohísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží muslúžiťpomáhaťprospievaťbyť na úžitokísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok?byť cennýmať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutočníbyť platný: vaša pomoc nám nie je platnáexpr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žírifraz.: byť k duhuísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu


    slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v mestehovor.: čeľadníčiťpaholčiťparobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiťposluhovať: chodila posluhovať do domácnostizastar. sluhovať

    2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudípomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvupejor.: prisluhovaťslužbičkovaťslužobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnostipejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)

    3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžiapracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracujebyť v poriadku: zariadenie je v poriadku

    4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievaťosožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osožíexpr. žíriť: nová rodina mu žíri

    5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať savyužívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu

    6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtvehocelebrovať (slávnostnú omšu)


    predstojnica anat. predstojná žľaza • anat. prostata


    prostata p. predstojnica


    proste p. skrátka 2, teda 1


    skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

    2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


    teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • takslovomskrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúťjednoduchoprostoproste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenecnuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieťrazkonečne: buďte už raz, konečne tichopotomtakrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samokniž. ergo: ergo, zajtra sa stretnemezastar. tedy

    2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mamato jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovicenapríkladako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinuzastar. tedy

    3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a tedapretoa pretotaka tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť samanuž: išli iní, nuž išiel aj oni: prišla noc, i museli skončiťzastar. tedy

    4. p. no 3


    prostituovať sa p. slúžiť 2


    prostitútka žena oddávajúca sa prostitúcii • pobehlicakniž. neviestkakniž. hetéraexpr. radodajkakurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev) • hrub.: kurvaštetkašvandrašľapkacundrasubšt. filcka

    p. aj pobehlica


    iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

    2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

    3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


    naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

    2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

    3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

    4. p. napriek 1


    priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domovpriamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrcholspriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očíprosto: trafil ho prosto medzi očilineárne

    2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako sviecanarovnanevyrovnanevzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamenespriama: sedieť spriama

    3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobnebezprostredneosobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovednýzoči-vočihovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

    4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniupriamočiarospriama: treba na to ísť priamočiaro, spriamaotvorenenezaobalenedorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslíúprimnenezakrytezastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalokniž. explicitnekniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrenéprostofraz.: z mosta do prostabez obalupekne-krásnena plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

    5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5


    prosto 1. p. priamo 1, rovno 1 2. p. naproti 3 3. p. priamo 4, rovno 4, skrátka 2, teda 1 4. p. iba 2


    rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamoprosto: cesta viedla prosto ku kaštieľuneohnutonezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôtydorovnanarovno: dorovna, narovno vykopaná ryhaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystretovypätovypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystretovztýčenenarovnanevyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnanekolmo: palice trčia kolmo k nebuzvislozvisle: obraz je zavesený rovno, zvisloexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuškofraz. hore koncom

    3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovnehorizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doskadorovnanarovno: dorovna, narovno uložené potrubieexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamopriamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľuprosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťaexpr.: rovnučkorovnunkorovnulinkorovnuško

    5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamopresne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestejprávehovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

    6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamootvoreneúprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalonezaobalenenezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehaťprostodoprostadorovnafraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslíkniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

    7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneďihneďpriamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkémubezodkladnenaskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

    8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrncabezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfanesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

    9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamopriam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráčiprávehneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

    10. p. rovnako 1


    prostoduchosť p. prostota


    prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosťprirodzenosťnenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správaniaobyčajnosťskromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerovprostoduchosťprostodušnosťprostomyseľnosť: detská prostoduchosťnaivnosťnaivitadetinskosť: naivnosť, detinskosť otázky


    jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorecnenáročný (op. náročný): nenáročná gramatikazákladnýelementárnytriviálnyprimitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veciexpr. škôlkarskýškolskýpren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad

    p. aj pohodlný 2

    2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostýobyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá rečradovýkniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľudskromnýnenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá stravadiogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob životahovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová rečstrohýtriezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitnýsimplexný; prirodzenýcivilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednesprimitívnynedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračlovekaprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký


    naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľnýprostoduchýprostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázkydetinskýdetskýkniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný činpejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť

    p. aj dôverčivý; prostý 1

    2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolenýneučenýlaický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenieinsitný: výstava insitných maliarovnáturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár


    prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchýobyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojakkniž. pospolitýzastar. obecný: pospolitý, obecný ľudchudobnýplebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvodnekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanietriezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéruskromnýnenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná stravaprimitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivnýprostoduchýprostodušnýprostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názoryexpr.: prostučkýprostunkýprostulinkýjednoduchučký

    2. p. holý 4


    prostoduchý, prostodušný p. naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2


    holohlavý 1. ktorý má nepokrytú, obnaženú hlavu • kniž. prostovlasý: chodiť v zime bez čiapky, holohlavý, prostovlasýkniž. zried. prostohlavý (Karvaš)zried. holovlasý (Kukučín)

    2. p. plešivý


    prostohlavý p. holohlavý 1


    prostomyseľnosť p. prostota


    prostomyseľný p. naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2


    prostopaš p. samopaš


    samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosťsamopašníctvoneviazanosťroztopašnosťroztopašbujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnostinezbednosťnezbedníctvobláznivosťbláznovstvopochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčikauličníctvorozpustenosťnezdarnosťexpr. roztatárenosťpejor.: lotrovstvozbojníctvozbojstvolaganstvogalganstvolapajstvozurvalstvozastar.: prostopašprostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosťnezdobanezbedavýčinpestvoexpr.: čertovinaneplechanedobizeňlotrovinanešplechakúsokšašovinašaškovinašašovstvošantašantovačkaparádyhovor. expr.: šarapatagarazdarodeokniž. alotriasubšt. švanda • subšt. a vulg. sranda


    prostopašník p. samopašník


    samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašníknezbedníkrozmaznanecrozpustenecnezdarníkuličníkexpr.: roztatáreneclotorzbojníklagangalgankoťuhačertovo futroneposedníklapajloptošhuncútpochábeľšašozurvaleczastar. prostopašník (Škultéty)pejor. znachorsubšt. štricák

    p. aj šibal


    bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetáciarozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burinahustýbohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasyprebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň

    2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarýrozjarenýrujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcovexpr.: rozbujdošenýbujdošskýhovor. expr. rozkokošenýzried.: rozbujdašenýrozbújanýrozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská)poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav)samopašnýroztopašnýzastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňaniebúrlivýbúrliváckyrozpustenýbezuzdnýnespútanýneviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosťbohatýnevyspytateľnýprebujnenýrozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantáziadivýdivokýživelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha

    p. aj divý 2


    neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútanýneskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábavabezuzdnýnemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosťvoľnýľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky životrozpustenýzastaráv. rozpustilýexpr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnevbujnýbujarýrozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňaniesamopašnýpochabýroztopašnýzastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastianecudnýfrivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žartyneobmedzenýzastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom


    prostopašný p. neviazaný, bujný 2, samopašný


    samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašnýzastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúskynespútanýneviazanýrozpustenýrozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané detibujnýrozbujnenýrozbujdošenýrozbujdašenýrozšantenýrozšantovanýrozsamopašenýbujarýbujdošskýrujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosťexpr.: rozbláznenýrozvirganýhovor. expr. rozkokošenýexpr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatábakchickýbakchantskýhýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé nocihuncútskylapajskýšantivýnár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíčanezbednýnezbedníckyneposlušnýnespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správaniesvojvoľnýzried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiskarecesistickýrecesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomuzastar. vospustný


    prostoreký p. úprimný 1


    úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamyotvorenýkniž. priamočiaryhovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná rečprostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženypravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poéziapravdovravný: pravdovravná osobasrdečnýpriateľskývrúcnykniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľadexpr. preúprimný (veľmi úprimný)

    2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočnýozajstnýopravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatienefalšovanýnepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechurýdzičistýpravý

    3. p. milý 1, 2


    bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovanýosobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidentakniž. direktný

    2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízkynajbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolietesný: v bezprostrednej, tesnej blízkostipriamy: priamy dotykmomentálny: momentálny dojem, momentálna potreba

    3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamyúprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človekprirodzenýnenútenýnestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmevuvoľnený (obyč. o správaní) • srdečnýzastar. prostosrdečnýdomácky (ako doma): domácke ovzdušie


    prostosrdečný p. bezprostredný 3


    prostovlasý p. holohlavý 1


Pozri výraz PROS v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV