Synonymá slova "pros" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 163 výsledkov (2 strán)
-
prosba p. žiadosť 1
žiadosť 1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada • požiadavka (naliehavá žiadosť): predniesť svoje žiadosti, požiadavky • požiadanie: urobil to na otcovo požiadanie • prosba (úctivá žiadosť): prosba o odpustenie • hist. prosbopis (úradná písomná žiadosť) • petícia (písomná žiadosť občanov): podať petíciu
2. p. túžba
prosebne vyjadrujúc prosbu, s prosením, s prosbou • hovor. prosky: prosebne, prosky zašeptal, aby sa vrátili • expr.: modlikavo • žobravo • žobronivo: zdvihol modlikavo, žobravo svoj zrak
prosebník kto za niekoho prosí • expr. orodovník: strýko bol môj prosebník, orodovník • expr. modlikant (kto úpenlivo, naliehavo prosí): prišli za ním traja modlikanti
žiadateľ kto niečo žiada • nárokovateľ (oprávnený žiadateľ): žiadatelia o návrat pôdy; nárokovatelia na reštitúcie majetkov • prosebník (úctivý, ponížený žiadateľ) • vymáhateľ (nástojčivý žiadateľ)
ponížený správajúci sa pokorne, prejavujúci prílišnú úctivosť, podriadenosť; svedčiaci o tom • pokorný • skrúšený: ponížená, pokorná prosba; odriekali modlitby poníženými, pokornými, skrúšenými hlasmi • zastar. unížený (Kukučín, S. Chalupka) • expr.: poddanský • otrocký • rabský • pejor.: sluhovský • lokajský: poddanská, otrocká poslušnosť; sluhovské, lokajské správanie • kniž. devótny • pejor. servilný (prehnane, vtieravo ponížený): devótny, servilný tón; devótne, servilné pritakávanie • úctivý (obyč. v zastar. al. ironickom pozdrave): ponížená, úctivá poklona; úctivý služobník • prosebný • zried. poddaný
prosebný svedčiaci o prosení • expr.: modlikavý • žobravý • žobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom
p. aj ponížený
domáhať sa s úsilím chcieť niečo dosiahnuť • dožadovať sa: domáhať sa, dožadovať sa spravodlivosti • naliehať • vymáhať: naliehal, aby ho povýšili; vymáhal povýšenie • hlásiť sa • uchádzať sa: hlásila sa o svoje práva; uchádzať sa o prácu • žiadať • požadovať (výrazne sa domáhať): žiadať právne záruky • dotierať (dotieravo sa domáhať) • hovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na riaditeľa, aby zmenil projekt • expr.: domŕzať • dolípať (neodbytne sa domáhať) • doprosovať sa • expr.: pýtkať • prosíkať • proskať • modlikať (domáhať sa prosbami): doprosoval sa až na ministerstve • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu
pýtať 1. obracať sa na niekoho so žiadosťou, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • žiadať: pýtať, žiadať peniaze na dar; odsúdený pýta, žiada milosť; pýtať si, žiadať si od mamy večeru • požadovať • vyžadovať (nástojčivo): robotníci požadujú, vyžadujú vyššie mzdy; požadovať súhlas na niečo • prosiť (zdvorilo, úctivo pýtať): chlapec si prosí od rodičov peniaze na výlet • expr.: žobrať • žobroniť • prosíkať • proskať (úpenlivo pýtať): žobral, žobronil ešte o pár korún • expr. vystíhať (Jesenská) • expr.: skuhrať • drankať • drančať (nástojčivo pýtať): skuhre, dranká od dedka peniaze • mámiť • expr. lúdiť (neodbytne) • vypytovať • vypytúvať (ustavične pýtať)
2. p. prosiť 3. p. žobrať 1
žiadať 1. predkladať nejakú žiadosť (ústne al. písomne, úradne al. súkromne), uplatňovať nárok na niečo • požadovať: žiadame, požadujeme splnenie podmienok; žiadať, požadovať disciplínu v škole • vyžadovať • dožadovať sa • domáhať sa (nástojčivo žiadať): vyžadujú od nás, aby sa škody napravili; domáhajú sa svojho práva • dovolávať sa • volať (naliehavo, úpenlivo žiadať): dovolávať sa pomoci, slobody, volať o pomoc, volať po slobode • robiť si nároky • nárokovať si: robí si nároky na odmenu; nárokuje si výhody • chcieť (vyjadrovať želanie, túžbu, aby sa niečo uskutočnilo): chcem od teba sľub; Možno od nás chcieť toľké odriekanie? • kniž. postulovať (stavať požiadavku): postulujeme uplatnenie nášho stanoviska • expr.: zaprisahať • zaprisahávať (nástojčivo žiadať): Zaprisahám, zaprisahávam ťa, neprezraď ma!
2. predkladať nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • pýtať: žiada, pýta od rodičov podporu; žiadajú, pýtajú ma o pomoc • vypytovať • vypytúvať (ustavične žiadať) • prosiť (úctivo, zdvorilo žiadať): prosiť o prepáčenie, o milosť, o vyhovenie, o strpenie • expr., často pejor.: proskať • prosíkať • prosinkať (ponížene žiadať): nebudem sa vám prosíkať, pros(in)kať • expr. zried. žiadostiť (Figuli) • naliehať • vymáhať (dôrazne žiadať): naliehajú na nás, aby… ; vymáhať si zľavu
3. nevyhnutne potrebovať (obyč. o veci) • žiadať si • vyžadovať (si): vina (si) žiada potrestanie; dom (si) už žiada, vyžaduje opravu • pýtať si • subšt. koledovať (si): priam si koledoval o to nešťastie
žobrať 1. zadovažovať si životné potreby prosením milodarov od iných • prosiť o almužnu: bol nútený žobrať, prosiť o almužnu • fraz.: chodiť po žobraní • chodiť po pýtaní: na konci života musel chodiť po žobraní, po pýtaní • fraz.: chodiť z dom na dom • chodiť z dom do domu • chodiť po dobrých ľuďoch • zastaráv. pýtať (Rázus) • zastar. kveštovať (pýtať milodary pre kláštor, pren. pýtať milodary vôbec)
2. expr. ponížene prosiť • expr.: žobroniť • proskať • prosíkať: žobrať, žobroniť o milosť; pros(í)kal, aby ho dali študovať • expr. pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo prosiť) • expr. orodovať (za niekoho, za niečo): neprišli sme modlikať, orodovať, ale žiadať svoje práva • expr.: škamrať • škemrať • skuhrať • drankať (nástojčivo pýtať): deti skuhrú o sladkosti; dranká od otca peniaze • fraz. expr.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) • expr.: skučať • skuvíňať • kňučať: Prečo toľko skučia, kňučia, žobrú?
prosíkať (sa) p. prosiť
prosiť zdvorilo, úctivo predkladať niekomu nejakú žiadosť, ktorej splnenie závisí od vôle žiadaného • zastaráv. pýtať: prosiť, pýtať niekoho o dovolenie, o prepáčenie, o pomoc; prosili ma, pýtali ma, aby som im poradil • prosiť sa • doprosovať sa (nástojčivo prosiť): nebudem sa nikomu prosiť, doprosovať • expr.: žobrať • žobroniť • obyč. pejor.: prosíkať (sa) • proskať (sa) • prosinkať (sa) (úpenlivo, ponížene prosiť): deti žobrali, žobronili od rodičov dovolenie; prosíka, prosinká ho, ale všetko je márne • expr.: zariekať • zariekavať (Hviezdoslav) • expr.: skuhrať (naliehavo, úpenlivo prosiť): skuhre, pokým sa mu prosba nesplní • pýtkať (Rázus) • expr. modlikať (úpenlivo, ponížene prosiť): nebudem predsa modlikať o to, čo mi patrí • expr. zried. žiadostiť (naliehavo prosiť): plače, žiadostí o odpustenie • expr. lúdiť (neodbytne) • expr.: drankať • drančať (nástojčivo prosiť): dranká, drančí ešte o pár korún na zmrzlinu • expr. kolenkovať • fraz.: kľakať si na kolená • kľačať na kolenách (pred niekým) (ponížene prosiť) • zried. kolenačkovať (Beňo) • prihovárať sa • privrávať sa • expr. al. náb. orodovať (prosiť o priazeň, podporu pre niekoho): prihovára sa, privráva sa u zamestnávateľa, aby absolventa prijali; orodovať za syna; kiež môj patrón oroduje za mňa u Boha • vyprosovať (prosením dosahovať): vyprosovať si u Pána Boha zdravie
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
prosiť sa, proskať (sa) p. prosiť
prenasledovať 1. vytrvalo ísť, bežať za niekým obyč. s úmyslom chytiť ho al. ustavične chodiť za niekým a nenechať ho na pokoji • naháňať: prenasledovať, naháňať zlodeja; lev prenasleduje, naháňa svoju korisť • štvať • duriť (zver) • stíhať: stíhať previnilca • sledovať (obyč. tajne): sledovali ženu až po dom • preháňať • obháňať (nenechať na pokoji): pes preháňa, obháňa ovce • obťažovať: obťažovať niekoho krok za krokom; obťažuje ma svojimi pohľadmi • vtierať sa • natískať sa (vnucovať svoju prítomnosť; o nepríjemných myšlienkach): prenasledujú ho, vtierajú sa mu, natískajú sa mu myšlienky na smrť
2. mocou, kritikou al. inými prostriedkami vystupovať proti niekomu • perzekvovať: komunisti perzekvovali kňazov • terorizovať • zastrašovať (uplatňovať teror): terorizovanie obyvateľstva • proskribovať (stavať niekoho mimo zákona; vyhlasovať za nebezpečného): proskribovanie spisovateľov • hovor. šikanovať • expr. preháňať: šikanovanie, preháňanie vojakov, žiakov • hovor. expr. sedieť na niekom (prenasledovať z osobnej antipatie): profesor sedí na žiakovi • expr. zametať (s niekým; nedôstojne preháňať) • fraz. expr. stúpať na päty (nespúšťať niekoho zo zreteľa a byť prísny voči nemu) • hrub. buzerovať (nástojčivo, so zlým úmyslom a pod. od niekoho vyžadovať obyč. niečo samoúčelné)
proskribovať p. prenasledovať 2
prosky p. prosebne
blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň
2. p. pôžitok, šťastie 1
dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť
prospech p. úžitok 1, zisk 1, dobro, blaho 1
úžitok 1. výsledok práce, úsilia, ktorý možno využiť pre svoju potrebu • osoh: mať z niečoho úžitok, hmotný osoh; byť na úžitok, na osoh • prospech: verejný prospech • zisk: to neprináša nijaký zisk • záujem: brániť svoje záujmy • hovor. chosen • choseň: z mojej námahy mal chosen iný
2. p. blaho 1
zisk 1. čo bolo nadobudnuté, získané: to neprináša nijaký zisk • úžitok: škody je viac ako úžitku • osoh: materiálny osoh • prospech: mať osobný prospech z niečoho
2. kladný výsledok podnikania, obchodu a pod.: predávať so ziskom • výťažok: výťažok hospodárenia • výnos: vysoké hektárové výnosy • príjem: štátne príjmy • tržba (zisk z predaja): denná tržba • dôchodok (pravidelný zisk): dôchodok vlastníka pôdy • kniž. al. hovor. profit: má z toho veľký profit
prefíkanec expr. prefíkaný človek • expr.: prešibanec • vybíjanec • výmyselník • líška • lišiak • potmehúd • hovor. expr.: fifik • fifík • fiškus • fiškál • figliar • migľanc • migrifič • pejor.: podnikavec • špekulant • prospechár • ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • obyč. pejor. chytrák • hovor. pejor.: vypočítavec • šikovník
p. aj ziskuchtivec
prospechár p. vypočítavec, ziskuchtivec, prefíkanec
vypočítavec hovor. vypočítavý človek: zištný vypočítavec • zried. zištník (Jesenská) • obyč. pejor.: prospechár • špekulant: politický špekulant • pejor.: ziskuchtivec • ziskožravec (Urban) • mamonár • chamtivec • hrabivec • žid • židák • kniž. utilitarista
p. aj ziskuchtivec, prefíkanec
ziskuchtivec pejor. človek bažiaci po zisku • pejor.: prospechár • chamtivec • mamonár • hrabivec • skývražník • žid • židák • ziskožravec (Urban)
lakomý 1. ktorému záleží iba na hromadení majetku, ktorý lipne na majetku • chamtivý: lakomý, chamtivý starec • chtivý • nenásytný • zažiadaný: chtivý, nenásytný panovník; byť zažiadaný za peniazmi • ziskuchtivý • prospechársky • hmotársky • zištný (ktorý chce získať hmotný prospech): ziskuchtivý, prospechársky podnikateľ; hmotárski, zištní ľudia • expr. pachtivý • pejor.: hrabivý • mamonársky (príliš túžiaci po majetku): pachtivý, hrabivý, mamonársky obchodník • pejor. vydridušský • úžernícky (bezohľadne idúci za ziskom): vydridušský, úžernícky krčmár • expr. hladný • pren. pažravý (ktorý nemá nikdy dosť): byť hladný, pažravý za majetkom • zastaráv. cudzobažný (bažiaci po cudzom) • expr. škrečkovský (ktorý zhŕňa ako škrečok)
2. ktorý sa nechce (po)deliť o svoj majetok (op. štedrý) • skúpy: lakomý, skúpy boháč • expr.: žgrlošský • držgrošský • pejor.: skuhravý • skývraživý • skývražný: žgrlošský, držgrošský statkár; skuhravý, skývraživý gazda • nár. expr. škrhľavý
prospechársky p. sebecký, zištný, vypočítavý
sebecký ktorý neberie ohľad na nikoho a na nič a sústreďuje sa iba na osobné záujmy, na vlastný prospech; svedčiaci o tom (op. nesebecký) • egoistický (op. altruistický): sebecké, egoistické požiadavky; sebecké, egoistické správanie • bezohľadný: bezohľadný človek • individualistický • egocentrický • samoľúby (zameraný na seba, na vlastné ja; svedčiaci o egocentrizme): egocentrická osobnosť, egocentrické sklony; byť samoľúbym • zištný (op. nezištný) • ziskuchtivý • prospechársky • vypočítavý (ktorý zo všetkého očakáva iba zisk pre seba; sebecký obyč. v materiálnom zmysle): zištný vzťah; sebecké, ziskuchtivé, prospechárske záujmy; vypočítaví ľudia • zastar. presebný (Francisci)
vypočítavý dbajúci len na vlastný úžitok • ziskuchtivý • prospechársky: prejavil sa ako vypočítavý, ziskuchtivý, prospechársky egoista • sebecký • egoistický: sebecký, egoistický človek • zištný (op. nezištný): jeho konanie bolo vždy zištné • rafinovaný • expr. prefíkaný • ľstivý (používajúci klamstvo, faloš, lesť na dosiahnutie vlastného úžitku): rafinovaná žena; prefíkaný, ľstivý advokát • pejor.: špekulantský • špekulatívny: špekulatívne dôvody
zištný majúci na zreteli iba zisk • vypočítavý: zištný, vypočítavý človek; zištné dôvody, myšlienky • pejor. prospechársky (túžiaci po prospechu; svedčiaci o tom): prospechársky súkromník; má prospechárske ciele • kniž.: utilitárny • utilitársky: utilitárske záujmy, zretele • ziskuchtivý • ziskubažný (túžiaci po zisku; svedčiaci o tom): ziskuchtivý, ziskubažný podnikateľ; ziskuchtivé pohnútky • chamtivý • hrabivý: chamtiví, hrabiví boháči • pejor. mamonársky (ženúci sa iba za bohatstvom): mamonárski obchodníci • kniž. ziskulačný • zastar. ziskužiadostivý • pejor.: ziskužravý • ziskožravý (nadmerne ziskuchtivý): ziskužravý majiteľ • zried. zlatobažný (túžiaci po zlate): zlatobažný lakomec • chlebársky (Tajovský, Mráz) • chlebičkársky (Kukučín)
prospechárstvo p. vypočítavosť
vypočítavosť dbanie na vlastný úžitok • ziskuchtivosť • zištnosť • chamtivosť • ľstivosť: bol známy svojou vypočítavosťou, ziskuchtivosťou, chamtivosťou • expr.: prefíkanosť • prešibanosť • hovor. expr. fiškálčina • pejor.: špekulantstvo • prospechárstvo • hrabivosť • mamonárstvo • kniž.: utilitarizmus • utilitárnosť • utilitárstvo
prosperita p. rozvoj
rozvoj postupný rast, rozširovanie, zosilňovanie, zdokonaľovanie niečoho, dospievanie do vyššieho štádia: rozvoj poľnohospodárstva, stavebníctva; rozvoj umenia, kultúry; zaistiť podmienky rozvoja • rozmach • rozkvet (prudký rozvoj): rozmach súkromného podnikania; hospodársky rozkvet štátu • prosperita (hospodársky rozvoj): prosperita závodu • vzostup (zvýšenie hodnoty, množstva; op. zostup): vzostup kultúrnej úrovne • vzrast (narastanie niečoho): vzrast životnej úrovne • kniž. vzmach: vzmach priemyslu • kniž.: rozlet • rozpätie • vzlet (o duševnej potencii človeka): rozlet myšlienok o voľnosti; rozpätie tvorivých síl; básnický vzlet • poet. rozpuk (plný rozvoj): rozpuk jari • poet. rozvin (Kukučín) • zastar. rozvitok: žena v rozvitku (J. Horák)
dariť sa 1. úspešne al. bez problémov sa vyvíjať • mať úspech • byť úspešný: práca sa mu darí, neos. darí sa mu v práci; má úspech, je úspešný v podnikaní • napredovať • robiť pokroky (kvalitatívne sa rozvíjať): napreduje, robí pokroky v učení • rozvíjať sa • vzmáhať sa: zahraničný obchod sa rozvíja, vzmáha • ísť • fungovať • hovor. klapať: nemčina mu ide; v podniku všetko funguje, klape • prosperovať • prospievať (obyč. hospodársky): firma prosperuje, prospieva už roky • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť (výrazne sa dariť v nejakej oblasti): kultúra tu kvitne, prekvitá
2. p. vodiť sa 1
kvitnúť 1. mať kvety, byť plný kvetov • prekvitať (veľmi intenzívne, naplno): na balkóne kvitnú, prekvitajú muškáty • rozkvitať • vykvitať (dostávať sa do kvetu): v lese rozkvitajú, vykvitajú prvé snežienky • kniž. skvitať: V údolí ruža skvitá. (Botto)
2. v danej oblasti dosahovať značné úspechy, prosperitu • prekvitať • rozkvitať • rozvíjať sa: umenie, veda kvitne, prekvitá, rozvíja sa • kniž. zastar. skvitať • prospievať • prosperovať • dariť sa • rozmáhať sa • vzmáhať sa • vzrastať (obyč. hospodársky): obchodu sa darí; podnik prospieva, prosperuje; rodina sa dobre vzmáha
prekvitať 1. úspešne prebiehať, mať intenzívne tempo, spád a pod. • kvitnúť • rozkvitať: remeslá v stredoveku prekvitali, kvitli; spoločnosť prekvitá, rozkvitá • dariť sa (čomu): obchodu sa tu darí • rozvíjať sa: naše priateľstvo sa dobre rozvíja • prospievať • prosperovať: dievča rastie a všestranne prospieva; súkromný podnik od jesene výborne prosperuje • kniž. zastar. skvitať (Škultéty) • vzmáhať sa • vzrastať • veľadiť sa (obyč. hospodársky): podnik sa vzmáha, vzrastá
2. p. kvitnúť 1, 2
prosperovať p. prospievať 2
prospievať 1. prinášať osoh, úžitok, mať cenu pre niekoho (op. škodiť) • byť na osoh • ísť na osoh • byť na úžitok • ísť na úžitok: zmena vzduchu deťom prospieva, je/ide im na osoh/na úžitok • osožiť: dovolenka by ti osožila; fajčenie zdraviu neosoží • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu • expr. žíriť (najmä zdravotne): kúpele jej idú k duhu; jedlo mu žíri • slúžiť: čerstvý vzduch mu (dobre) slúži; Nech vám môj dar slúži! • pomáhať (prinášať, spôsobovať zlepšenie): liečenie mu nepomáha
2. kladne, úspešne sa vyvíjať, dospievať k vyššej kvalite • prosperovať (obyč. hospodársky, materiálne): nový podnik prospieva, prosperuje • vzmáhať sa: obchod sa pomaly vzmáha • rozvíjať sa: ochotnícke divadlo sa sľubne rozvíja • rozkvitať • prekvitať • kvitnúť: vedecký život rozkvitá, prekvitá; obec prekvitá; úplatkárstvo tu kvitne • hýbať sa (prejavovať čulosť): hospodárstvo sa už hýbe • dariť sa: v podnikaní, v štúdiu sa mu darí; uhorky sa daria v ľahších pôdach
prosperujúci p. ziskový, výnosný
výnosný ktorý dáva výnos • ziskový (op. stratový) • kniž. al. hovor. profitový (ktorý prináša zisk) • rentabilný: výnosné, ziskové podnikanie; rentabilná výroba • hovor. expr. mastný: dostať mastné miesto • prosperujúci: prosperujúci podnik
ziskový ktorý prináša zisk • výnosný • rentabilný: ziskový podnik; výnosná, rentabilná výroba • prosperujúci: zisková, prosperujúca obchodná spoločnosť • výhodný • kniž. lukratívny: výhodné, lukratívne zamestnanie • pren. zlatonosný: zlatonosná profesia
hodnota 1. schopnosť poskytovať úžitok • úžitkovosť: kalorická hodnota, úžitkovosť stravy • osožnosť • prospešnosť: osožnosť, prospešnosť telesného cvičenia
2. niečo cenné, hodnotné: zachovať materiálne a kultúrne hodnoty • majetok: hromada peňazí a iného majetku • kapitál: dom je veľkou hodnotou, veľkým kapitálom • zastar. veličina
3. p. cena 1 4. p. význam 2
dobrý 1. spĺňajúci mravné normy (o človeku a jeho prejavoch; op. zlý) • statočný • poctivý • čestný: chce sa stať dobrým, statočným, poctivým človekom; je to dobrý, čestný charakter • bezúhonný • poriadny • počestný • mravný (op. nemravný): mať bezúhonnú povesť; žiť poriadny, počestný, mravný život • slušný • vychovaný (svedčiaci o dobrej výchove; op. neslušný, nevychovaný): človek slušných mravov; slušné správanie; slušné, vychované dievča • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): mať pozitívny, kladný prístup k niečomu • pekný (vyznačujúci sa mravnou krásou) • šľachetný • ušľachtilý • kniž. bohumilý: pekný charakter; pekný, šľachetný, ušľachtilý, bohumilý skutok • pridobrý (príliš dobrý) • expr. predobrý (veľmi dobrý)
2. spĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské a pod. požiadavky (o človeku; op. zlý) • kvalitný: dobrý, kvalitný odborník; dobrý, kvalitný lekár • súci • schopný • šikovný (prejavujúci schopnosť, šikovnosť): súci, schopný, šikovný remeselník, pracovník • onakvý (iba v 2. stupni): nájde si lepšiu, onakvejšiu ženu • hovor. expr. neúrečný • dokonalý (ktorý má všetky náležité vlastnosti): dokonalý manžel, dokonalá matka • skvelý • perfektný: skvelý, perfektný učiteľ, šéf • prvotriedny • elitný • výborný • vynikajúci • znamenitý • špičkový (veľmi dobrý, najlepší): prvotriedni, elitní žiaci školy; výborní, vynikajúci, znamenití rodičia; špičkový vedec • hovor. neskl.: príma • fajn • neskl. hovor. expr. super • hovor. expr. báječný • subšt.: bezvadný • bezva
3. ktorý má vlastnosti zodpovedajúce určitým požiadavkám, kritériám, nárokom, hodnotám a pod. (obyč. o veciach, javoch; op. zlý) • kvalitný (op. nekvalitný) • akostný: dobrý, kvalitný, akostný výrobok; kvalitná práca • vyhovujúci (op. nevyhovujúci): vyhovujúce miesto na sedenie, vyhovujúci výsledok • hodnotný (spĺňajúci požiadavky duchovnej, myšlienkovej hodnoty; op. nehodnotný, brakový): vidieť hodnotný film, čítať hodnotnú knihu • pekný • krásny: mať pekné známky na vysvedčení; počasie je pekné, krásne, slnečné • hovor.: fajnový • fajný • hovor. neskl.: fajn • príma: fajnová, fajná vôňa; fajn, príma večera • vhodný • súci • hovor.: akurátny • neskl. akurát (ktorý sa práve najlepšie hodí, ktorý sedí): vhodný, súci, akurátny darček pre oslávenca; šaty sú akurátne, akurát • chutný (o dobrom jedle, nápoji) • úrodný • hojný • bohatý (prinášajúci úrodu, hojnosť): úrodný, hojný, bohatý rok • vydarený • podarený • kniž. zdarný • hovor. expr. neúrečný: vydarená, podarená akcia, zábava; zdarný priebeh podujatia; neúrečný rast, zisk • neskl. hovor. expr. hej: bola to hej svadba • presný • bezchybný • dokonalý (zodpovedajúci kritériám presnosti, dokonalosti): presný, bezchybný výpočet, odhad; presný, bezchybný, dokonalý sluch • absolútny (o dobrom, dokonale vyvinutom sluchu) • zdravý (obyč. o dobre vyvinutých a fungujúcich telesných ústrojoch): mať zdravý žalúdok, zdravé oči • výborný • skvelý • znamenitý • špičkový • vynikajúci • prvotriedny (veľmi dobrý, veľmi kvalitný): výborné, skvelé okuliare; skvelý, znamenitý, vynikajúci príhovor; znamenitý, špičkový prístroj; vynikajúce, prvotriedne umenie • pohodlný • bezstarostný • expr. panský (o živote) • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • výhodný (op. nevýhodný): uzavrieť výhodný obchod • závideniahodný: závideniahodné miesto • užitočný • prospešný • osožný: užitočné, prospešné, osožné rady, pripomienky • expr.: dobručký • dobručičký • dobrulinký • dobrušký • subšt.: bezvadný • bezva • hovädský • hovadský • bohovský
4. šíriaci dobro, vyžarujúci dobro, presadzujúci dobro (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o tom (op. zlý) • dobrácky • kniž. dobrotivý: dobrí, dobrotiví ľudia; dobrá, dobrácka tvár • dobrosrdečný • dobroprajný • dobromyseľný • dobrodušný (svedčiaci o dobrej mysli, prajnosti): dobrosrdečná, dobroprajná osoba • láskavý • vľúdny • prívetivý: láskavá, vľúdna žena; mať vľúdny, prívetivý pohľad • hovor. neskl.: fajn • príma: mať fajn, príma sestru • hovor. expr.: báječný • senzačný • super • pekný • milý (o reči, slove): nemal pre nich pekného, milého slova • pozitívny • kladný (op. negatívny, záporný): pozitívny, kladný hrdina; pozitívne, kladné sily • kniž. bohumilý: bohumilý človek, skutok • expr.: anjelský • boží (o človeku, jeho povahe) • expr. predobrý • expr. zried. predobrotivý (veľmi dobrý) • pridobrý (príliš dobrý) • expr.: dobručký • dobrušký • dobručičký • dobrulinký subšt.: hovädský, hovadský, bezvadný, bezva • senzi
5. p. kladný 1 6. p. priaznivý 2, príjemný 7. p. veľký 1
prospešný p. užitočný
užitočný prinášajúci úžitok (op. neužitočný, škodlivý) • osožný • prospešný: užitočný, osožný hmyz (op. škodlivý); užitočná, osožná, prospešná vec • dobrý: dobrý plán; na špinavú robotu mu bol užitočný, dobrý • potrebný (op. zbytočný, nepotrebný): venuje sa užitočnejším, potrebnejším činnostiam; ešte som vám potrebná, ale čoskoro ma oželiete; chcem byť ešte potrebný • na nezaplatenie (veľmi užitočný) • lepší (iba v 2. stupni): bolo by užitočnejšie, lepšie, keby si trénoval
výhodný poskytujúci výhodu, prospech (op. nevýhodný) • užitočný • prospešný: uzavrieť výhodnú zmluvu; výhodná, užitočná, prospešná kúpa • priaznivý: výhodné, priaznivé postavenie figúrky na šachovnici • osožný: osožný plán • dobrý: našiel som si dobré zamestnanie
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
prospieť p. pomôcť 2, porov. prospievať 1
osožiť prinášať osoh, úžitok, prospech • byť na osoh • ísť na osoh: pohyb osoží zdraviu; pitie mu nie je, nejde na osoh, neosoží mu • slúžiť • pomáhať • prospievať • byť na úžitok • ísť na úžitok: Komu také riešenie veci slúži, pomáha, prospieva? Komu je to, komu to ide na úžitok? • byť cenný • mať cenu: pre nás je cenné, pre nás má cenu, ak sa kúpa uskutoční • byť platný: vaša pomoc nám nie je platná • expr. žíriť (ísť na úžitok, obyč. zdravotne): strava mu žíri • fraz.: byť k duhu • ísť k duhu (najmä zdravotne): pobyt pri mori šiel dieťaťu k duhu
slúžiť 1. pracovať ako sluha, slúžka (najmä v minulosti): slúžil dva roky u bohatého gazdu; slúžila u pánov v meste • hovor.: čeľadníčiť • paholčiť • parobčiť (pracovať ako čeľadník, paholok): nechcel viac čeľadníčiť, paholčiť, parobčiť • posluhovať: chodila posluhovať do domácnosti • zastar. sluhovať
2. vyvíjať činnosť v prospech niekoho • pracovať (pre niekoho, niečo): celý život slúžil vlasti, pracoval pre dobro ľudí • pomáhať (prispievať pomocou): pomáhať dobrou radou niekomu; objav pomáha, slúži ľudstvu • pejor.: prisluhovať • službičkovať • služobníčkovať (slepo niekomu slúžiť): ochotne prisluhuje, službičkuje vrchnosti • pejor. prostituovať sa (slúžiť niekomu proti svojmu presvedčeniu)
3. byť v chode, v obvyklej činnosti • fungovať: televízor ešte dobre slúži, funguje; nohy mu už neslúžia • pracovať: prístroj pracuje celý deň; srdce mu dobre pracuje • byť v poriadku: zariadenie je v poriadku
4. byť na úžitok, byť užitočný (zdravotne, psychicky) • prospievať • osožiť: pohyb na čerstvom vzduchu mu slúži, prospieva, osoží • expr. žíriť: nová rodina mu žíri
5. mať funkciu, byť používaný na niečo • používať sa • využívať sa: sklad slúži, používa sa ako byt; priehrada slúži, využíva sa na rekreáciu
6. vykonávať náboženské obrady • vysluhovať: slúžiť, vysluhovať omšu za mŕtveho • celebrovať (slávnostnú omšu)
predstojnica anat. predstojná žľaza • anat. prostata
prostata p. predstojnica
proste p. skrátka 2, teda 1
skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh
2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom
teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy
2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy
3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy
4. p. no 3
prostituovať sa p. slúžiť 2
prostitútka žena oddávajúca sa prostitúcii • pobehlica • kniž. neviestka • kniž. hetéra • expr. radodajka • kurtizána (ľahká žena z vyšších spoločenských vrstiev) • hrub.: kurva • štetka • švandra • šľapka • cundra • subšt. filcka
p. aj pobehlica
iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo
2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený
3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2
naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči
2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky
3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)
4. p. napriek 1
priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne
2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama
3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis
4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať
5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5
prosto 1. p. priamo 1, rovno 1 2. p. naproti 3 3. p. priamo 4, rovno 4, skrátka 2, teda 1 4. p. iba 2
rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom
3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško
5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún
6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch
7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť
8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane
9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo
10. p. rovnako 1
prostoduchosť p. prostota
prostota vlastnosť toho, čo je (al. kto je) prosté (prostý) • jednoduchosť • prirodzenosť • nenútenosť: prostota, jednoduchosť oblečenia; prostota, prirodzenosť, nenútenosť správania • obyčajnosť • skromnosť: obyčajnosť, skromnosť pomerov • prostoduchosť • prostodušnosť • prostomyseľnosť: detská prostoduchosť • naivnosť • naivita • detinskosť: naivnosť, detinskosť otázky
jednoduchý 1. ľahko, bez námahy riešiteľný, zvládnuteľný a pod. (op. zložitý) • ľahký (op. ťažký) • nekomplikovaný (op. komplikovaný): jednoduchá, ľahká hra; jednoduchý, ľahký, nekomplikovaný vzorec • nenáročný (op. náročný): nenáročná gramatika • základný • elementárny • triviálny • primitívny (samozrejmý pre svoju jednoduchosť): nevedieť základné, elementárne, triviálne veci • expr. škôlkarský • školský • pren. učebnicový: škôlkarské počty; školský, učebnicový príklad
p. aj pohodlný 2
2. ktorý žije, zmýšľa jednoducho (o človeku); svedčiaci o jednoduchosti; založený na jednoduchosti • prostý • obyčajný: prostý, obyčajný človek; prostá reč • radový • kniž. pospolitý (ktorý je súčasťou spoločenskej väčšiny, bez výnimočného postavenia): radový občan, pospolitý ľud • skromný • nenáročný (op. neskromný, náročný): skromné pomery; skromná, jednoduchá strava • diogenovský (akým sa vyznačoval staroveký grécky filozof Diogenes): diogenovský spôsob života • hovor. ľudový (nenáročnosťou, jednoduchosťou dostupný pre väčšinu; typický pre väčšinu ľudí): jednoduché, ľudové bývanie; ľudová reč • strohý • triezvy (bez ozdôb, prehnanej zložitosti): jednoduché, strohé, triezve tvary (op. zložité, komplikované) • kniž.: simplicitný • simplexný; prirodzený • civilný (jednoduchý v prejave; op. strojený, neprirodzený): prirodzený, civilný prednes • primitívny • nedokonalý (odrážajúci jednoduchosť na najnižšom stupni vývoja): primitívne jaskynné kresby; primitívne, nedokonalé nástroje pračloveka • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (vyznačujúci sa jednoduchým myslením; o človeku) • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
naivný 1. ktorý príliš zjednodušujúco a dôverčivo pristupuje ku skutočnosti, ktorý ju nevie reálne odhadnúť a zvážiť; svedčiaci o takomto prístupe (op. reálny, vecný, triezvy) • prostomyseľný • prostoduchý • prostodušný: nesmieš byť taký naivný, prostoduchý a každému uveriť; kládol nám prostomyseľné, prostodušné otázky • detinský • detský • kniž. infantilný (na úrovni dieťaťa): máš naivné, detinské predstavy o svete; vyznačoval sa detinskou, detskou prostotou; detinský, infantilný čin • pejor. hlúpy: naivná, hlúpa dôverčivosť
p. aj dôverčivý; prostý 1
2. ktorý tvorí al. je tvorený na základe prirodzeného talentu, bez osobitnej odbornej prípravy • neškolený • neučený • laický: naivné, neškolené, neučené maliarstvo; naivné, laické umenie • insitný: výstava insitných maliarov • náturistický (ktorý sa učil sám; ktorý vytvoril samouk): náturistický sochár
prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký
2. p. holý 4
prostoduchý, prostodušný p. naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2
holohlavý 1. ktorý má nepokrytú, obnaženú hlavu • kniž. prostovlasý: chodiť v zime bez čiapky, holohlavý, prostovlasý • kniž. zried. prostohlavý (Karvaš) • zried. holovlasý (Kukučín)
2. p. plešivý
prostohlavý p. holohlavý 1
prostomyseľnosť p. prostota
prostomyseľný p. naivný 1, prostý 1, jednoduchý 2
prostopaš p. samopaš
samopaš vlastnosť obyč. mladého človeka s nedostatkom výchovy, zodpovednosti, rozumu; čin takéhoto rázu • samopašnosť • samopašníctvo • neviazanosť • roztopašnosť • roztopaš • bujnosť: rozbiť oblok zo samopaše, samopašnosti, roztopašnosti • nezbednosť • nezbedníctvo • bláznivosť • bláznovstvo • pochabosť: bláznivosť, pochabosť jedináčika • uličníctvo • rozpustenosť • nezdarnosť • expr. roztatárenosť • pejor.: lotrovstvo • zbojníctvo • zbojstvo • laganstvo • galganstvo • lapajstvo • zurvalstvo • zastar.: prostopaš • prostopašníctvo (samopaš ako čin) • neprístojnosť • nezdoba • nezbeda • výčin • pestvo • expr.: čertovina • neplecha • nedobizeň • lotrovina • nešplecha • kúsok • šašovina • šaškovina • šašovstvo • šanta • šantovačka • parády • hovor. expr.: šarapata • garazda • rodeo • kniž. alotria • subšt. švanda • subšt. a vulg. sranda
prostopašník p. samopašník
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
neviazaný ktorý prekračuje istú prípustnú (spoločenskú) normu, ktorý nie je ovládaný sebakontrolou • nespútaný • neskrotný: neviazaná, nespútaná, neskrotná zábava • bezuzdný • nemierny (op. mierny): bezuzdná, nemierna veselosť • voľný • ľahtikársky (bez zábran, obmedzení): viesť voľný, ľahtikársky život • rozpustený • zastaráv. rozpustilý • expr. bohapustý: rozpustený smiech; bohapustý hnev • bujný • bujarý • rozbujnený: bujná fantázia; neviazané, bujaré vyčíňanie • samopašný • pochabý • roztopašný • zastar. prostopašný (príliš uvoľnený, obyč. v zábave): samopašné, roztopašné vystrájanie; pochabé prejavy šťastia • necudný • frivolný (prekračujúci mravnú normu): viesť neviazaný, necudný život; necudné, frivolné žarty • neobmedzený • zastaráv. nezriadený (prekračujúci prípustné spoločenské normy): neobmedzené prejavy sexu; žiť nezriadeným pohlavným životom
prostopašný p. neviazaný, bujný 2, samopašný
samopašný ktorý je prehnane veselý; ktorý rád vystrája, vyvádza a nerešpektuje pritom výchovné úsilie, spoločenské normy a pod.; svedčiaci o tom • roztopašný • zastar. prostopašný: pozornosť vzbudzovali samopašní, roztopašní mladíci; samopašné, roztopašné kúsky • nespútaný • neviazaný • rozpustený • rozmaznaný (veľmi uvoľnený, bez zábran, obmedzení a pod.): nespútaná, neviazaná zábava; rozpustené, rozmaznané deti • bujný • rozbujnený • rozbujdošený • rozbujdašený • rozšantený • rozšantovaný • rozsamopašený • bujarý • bujdošský • rujný (ťažko ovládateľný): bujná, rozbujdošená, rozšantená, bujará spoločnosť • expr.: rozbláznený • rozvirganý • hovor. expr. rozkokošený • expr. laškovný: rozbláznené, rozvirgané, rozkokošené dievčatá • bakchický • bakchantský • hýrivý (výstredne samopašný, pripomínajúci bakchanálie): bakchické, bakchantské orgie; hýrivé noci • huncútsky • lapajský • šantivý • nár. šantovlivý (hravo samopašný): huncútska, lapajská chasa; šantivé psíča • nezbedný • nezbednícky • neposlušný • nespratný: nezbedné, nezbednícke vnúča; neposlušní šarvanci; nespratné správanie • svojvoľný • zried. sebevoľný (ktorý vo svojej samopaši neberie na nikoho ohľad): výstredné správanie svojvoľného, sebevoľného dievčiska • recesistický • recesijný (samopašný s úmyslom provokovať, zosmiešňovať): išlo len o nevinnú recesistickú pouličnú maškarádu; recesijný prístup k niečomu • zastar. vospustný
prostoreký p. úprimný 1
úprimný 1. ktorý nezakrýva svoje myšlienky, ktorý sa nepretvaruje; ktorý koná priamo, otvorene (o človeku a jeho prejavoch; op. neúprimný, falošný) • priamy • otvorený • kniž. priamočiary • hovor. rovný: vážiť si úprimných, priamych, otvorených, priamočiarych, rovných ľudí; úprimná, priama, otvorená, rovná reč • prostoreký (hovoriaci pravdu neprezieravo, bez spoločenských ohľadov) • zried. prostovravný: prostoreké, prostovravné deti, staré ženy • pravdivý (ktorému možno uveriť, ktorý vyjadruje pravdu): úprimné, pravdivé vyznanie; pravdivá poézia • pravdovravný: pravdovravná osoba • srdečný • priateľský • vrúcny • kniž. vrelý (citovo úprimný): srdečný, priateľský úsmev; srdečný, priateľský stisk ruky; vrúcne, vrelé srdce; vrúcny, vrelý pohľad • expr. preúprimný (veľmi úprimný)
2. založený na úprimnosti, pravdivosti (op. falošný) • skutočný • ozajstný • opravdivý: veril iba úprimnému, skutočnému, ozajstnému priateľstvu; v tvári sa jej zračilo ozajstné, opravdivé dojatie • nefalšovaný • nepredstieraný: nefalšovaný, nepredstieraný cit; nepredstieraná radosť z kamarátovho úspechu • rýdzi • čistý • pravý
3. p. milý 1, 2
bezprostredný 1. ktorý nie je sprostredkovaný • priamy (op. nepriamy) • nesprostredkovaný • osobný: bezprostredný, priamy účastník bojov; mať bezprostredný, priamy, nesprostredkovaný, osobný kontakt s niekým; bezprostredná, osobná prítomnosť prezidenta • kniž. direktný
2. vyznačujúci sa veľkou priestorovou al. časovou blízkosťou, tesnosťou • blízky • najbližší: bezprostredné, blízke, najbližšie okolie • tesný: v bezprostrednej, tesnej blízkosti • priamy: priamy dotyk • momentálny: momentálny dojem, momentálna potreba
3. prejavujúci sa prirodzene, nenútene, priamo (o človeku); svedčiaci o tom • priamy • úprimný: bezprostredný, priamy, úprimný človek • prirodzený • nenútený • nestrojený: prirodzené, nenútené správanie; nenútený, nestrojený úsmev • uvoľnený (obyč. o správaní) • srdečný • zastar. prostosrdečný • domácky (ako doma): domácke ovzdušie
prostosrdečný p. bezprostredný 3
prostovlasý p. holohlavý 1