Význam slova "pl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 475 výsledkov (4 strán)

  • plač -u m. slzami (a vzlykaním) prejavený pocit žiaľu, bolesti, nárek: usedavý p.;
    dieťa prišlo domov s p-om plačúc;
    je mi do p-u

  • pľac -u m. hovor. miesto: je tu dosť p-u

  • pláca -e ž. odmena za dohodnutú prácu; plat, mzda

    aká práca, taká p.

  • placenta -y -cent ž. anat. ústroj v maternici vyživujúci plod, plodový koláč;

  • placentový príd.

  • placet neskl. s. (lat.) kniž. súhlas, dovolenie

    dostať, dať p. na niečo

  • plachetnica -e -níc ž. loď(ka) poháňaná náporom vetra do napnutých plachiet: športová p., rybárska p.

  • placho prísl.: p. sa obzrieť, p. sa správať;

  • plachosť -i ž.

  • plachta -y -chiet/-chát ž. väčší kus plátna upravený najmä na prikrývanie al. nosenie rozlič. materiálov: čistá, biela p.;
    trávna p. na nosenie trávy;
    ľanová, posteľná p., lodné p-y zachytávajúce vietor na pohon lode;
    napnúť, spustiť (lodné) p-y, prikryť mŕtveho p-ou

    vziať niekomu → vietor z plachát;

  • plachtár -a m. šport. kto pestuje lietanie na vetroni;

  • plachtársky príd.: p-e preteky;

  • plachtárstvo -a s. plachtársky šport

  • plachtička -y -čiek, plachietka -y -tok ž. zdrob.

  • plachtiť -chť/-i! nedok.

    1. lietať na vetroni, pestovať plachtárstvo;

    2. plaviť sa na plachetnici

  • plachtovina -y ž. druh plátna použ. obyč. na výr. plachiet

  • plachtový príd.;

  • plachý príd.

    1. (o človeku) bojazlivý, nesmelý; svedčiaci o tom: p-é dievča;
    p. pohľad, p-á prosba

    2. (o zvieratách) plašiaci sa, ľakavý: p. kamzík, p-é vtáča

    3. expr. jemný, letmý: p. bozk, p. stisk ruky;

  • placka -y -ciek ž. ploský kus cesta; pagáč, posúch: vyvaľkať cesto na p-u;
    zemiakové p-y haruľa, (zemiaková) baba

  • plačka -y -čiek ž.

    1. hovor. plačlivá žena, plačlivé dievča

    2. žena, kt. plakávala pri pohrebe

  • pľačkanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanina: brodiť sa v p-i

  • pľačkanina -y -nín ž. expr. čľapkanica, pľačkanica

  • pľačkať sa nedok. expr. máčať sa, plahočiť sa, čľapkať sa: p. sa vo vode

  • plačko -a mn. -ovia m. plačlivý chlapec, plačlivé dieťa

  • plačky prísl. s plačom, plačúc: lúčiť sa p., chlapec prišiel za matkou p.

  • plačlivo prísl.: p. stonať;

  • plačlivosť -i ž.

  • plačlivý príd.

    1. zvukovo podobný plaču: p-é zvuky, tóny

    2. náchylný plakať, často plačúci: p-é dieťa;

  • plafón -u/-a m. hovor. strop, povala

  • plagát -a/-u m. vyvesené al. nalepené ver. oznámenie: pútavý p., lepiť p-y;
    veľkoplošný p. s veľkými rozmermi;

  • plagátik -a m. zdrob.

  • plagátovať nedok. i dok. oznamovať, oznámiť plagátom: p. koncert, prednášku

  • plagátový príd.: p-á tvorba;

  • plagiát -u m. napodobnenie al. doslovný odpis cudzieho diela bez udania predlohy; dielo, kt. takto vzniklo: vedecký p.;
    p. známeho obrazu

  • plagiátor -a m. pôvodca plagiátu;

  • plagiátorka -y -riek ž.;

  • plagiátorský príd.;

  • plagiátorstvo -a s.

  • plagizovať nedok. i dok. (u)robiť plagiát: p. maliara, básnika;
    p-ný spis

  • plahočiť sa nedok. expr.

    1. pľačkať sa, čliapkať sa: p. sa v potoku, vo vode

    2. vliecť sa, ťahať sa: p. sa niekam peši

    3. lopotiť (sa), hrdlačiť, drhnúť: p. sa na poli od svitu do mrku

  • plakať -če -čú nedok. slziť (obyč. so vzlykaním) od žiaľu, bolesti ap.: usedavo, horko p.;
    p. od bolesti;
    p. za nebohým, p. nad svojím nešťastím;

    nebudem za tým p. nebude mi za tým ľúto;
    tu (už) nepomôže ani p. nedá sa nič robiť;
    p. nad rozliatym mliekom ľutovať čin, keď je už neskoro;

  • plákať, pláchať -a nedok. prepieraním v čistej vode odstraňovať zvyšky pracieho prostriedku: p. bielizeň

  • opak. plakávať -a

  • plaketa -y -kiet ž. kovová tabuľka s reliéfom: pamätná p. Ľ. Štúra

  • plam -u m. poet. plameň

  • plameň -a m. horiaci stĺpec plynov: slabý p. sviečky, červené p-e ohňa, horieť, vzbĺknuť p-om;
    dom je v p-och horí;

    je ako p., tvár mu horí p-om a) má vys. teplotu b) červená sa;

  • plamenček -a, plamienok -nka m.

    1. zdrob.

    2. okrasná popínavá rastlina, bot. Clematis

  • plameniak -a mn. N a A -y m. stredomorský dlhonohý vodný vták s ružovým perím, zool. Phoenicopterus

  • plamenne prísl. k 2: p. obraňovať niečo

  • plamenný príd.

    1. horiaci, ohnivý: p-á žiara

    2. kniž. nadšený, vášnivý, zapálený: p-á výzva, p. protest;

  • plameňomet -u m. zbraň vrhajúca prúd horiacej látky;

  • plameňometný príd.

  • plameňový príd.;

  • plán -u m.

    1. predstava budúcnosti, zámer, úmysel: životný p., mať, uskutočniť svoje p-y, prekaziť niekomu p-y

    2. vopred určený rozvrh činnosti so zreteľom na vytýčený cieľ (najmä v min.): hospodársky, pracovný, mesačný p., splniť, prekročiť p.

    3. pôdorysné zachytenie terénu, stavby ap.: p. ulice, stavby

    4. odb. jedna zo stránok, zložiek celku: rytmický p. skladby, zvukový p. jazyka

    robiť p., mať v p-e plánovať

    kuť p-y;

    pláň -e ž. rozľahlá rovina: zasnežená p.

  • planéta -y -nét ž.

    1. nebeské teleso obiehajúce okolo Slnka, obežnica: Zem je p-ou Slnka

    2. (v min.) lístok s veštbou predávaný na jarmokoch, púťach

    narodiť sa pod šťastnou p-ou;

  • planetáriový príd.

  • planetárium -ia D a L -iu s. model hviezdneho neba na znázornenie pohybu hviezd a planét; budova s týmto modelom;

  • planetárny príd.: p-a sústava, p. pohyb

  • planétový príd.: tech. p-á prevodovka;

  • planieť -ie -ejú nedok. stávať sa horším, zhoršovať sa: počasie p-ie

  • plánik -a m. zdrob. k 3, expr. k 1, 2

  • planina -y -nín ž.

    1. nezalesnená vyššie položená plošina: náhorná p.

    2. expr. niečo (človek, jedlo ap.) plané, nehodnotné;

  • planinka -y -niek ž. zdrob. k 1

  • planírovať [-n-] nedok. hovor. upravovať terén do rovnej plochy, vyrovnávať: p. cestu (buldozérom)

  • plánka -y -nok ž.

    1. planý, divý, neštepený ovoc. strom

    2. plod takého stromu: trpké p-y

    expr. oči ako p-y veľké;

  • plánkový príd.;

  • planktón -u m. veľmi drobné živočíchy a rastliny vznášajúce sa vo vode: morský p.;

  • planktónový, planktonický príd.

  • plano prísl.

  • plánočka -y -čiek ž. zdrob.

  • planograf -a mn. -i m. pracovník v planografii;

  • planografia -ie ž. polygr. fotochemické rozmnožovanie plánov; závod na také rozmnožovanie;

  • planografický príd.

  • planografka -y -fiek ž.;

  • plánovač -a m. kto pripravuje plán;

  • plánovací príd.

    1. týkajúci sa plánovania: p. rok, p-ie obdobie

    2. zaoberajúci sa plánovaním: p-ia skupina, p-ie oddelenie

  • plánovačka -y -čiek ž.

  • plánovaný príd.

    1. kt. je v pláne, naplánovaný, zamýšľaný: p. výlet, p-á cesta, úroda, splniť p-é práce

    2. spravovaný plánom (význ. 2): p-é hospodárstvo socialistické

  • plánovať nedok.

    1. zamýšľať uskutočniť niečo: p. výlet, p-me ísť do divadla

    2. robiť, zostavovať plán (význ. 2): p. finančné prostriedky, efektívne p-nie

  • plánovito, plánovite prísl.: p. postupovať;

  • plánovitosť -i ž.

  • plánovitý príd. (vy)konaný podľa plánu (význ. 2): p. postup, p-á výroba, p-é hospodárstvo;

  • planta -y plánt ž. hovor. priesada: polievať p-y

  • plantať sa, pľantať sa -ce -cú nedok. expr.

    1. neobratne sa pohybovať, zavadzať: p. sa niekomu popod nohy

    2. chodiť, motať sa: p. sa po uliciach

    3. (obyč. o širokom oblečení) opálať sa: nohavice sa mu p-ú okolo lýtok

  • plantáž -e -í ž. veľká plocha pestovanej rastliny (obyč. v trópoch): kakaovníkové, bavlníkové p-e;

  • plantážnický príd.: p-é pestovanie rastlín;

  • plantážnictvo -a s.

  • plantážnik -a mn. -ci m. majiteľ plantáže;

  • plantážny, plantážový príd.

  • planúť -ie -ú nedok. kniž. blčať, plápolať: oheň p-ie;

  • planý príd.

    1. divý, neštepený: p-á jabloň plánka

    2. zlý (význ. 1): p. človek, mať p-ú ženu

    3. nevyhovujúci, nekvalitný, nedobrý: p-á cesta, p-é jedlo;
    p-é časy

    4. neužitočný, prázdny, jalový: p-é reči, p-é sľuby;
    p. poplach bezdôvodný;

  • plápolať nedok. kniž. blčať, planúť: oheň p-á;

  • plašiť nedok.

    1. naháňať strach, strašiť, ľakať, znepokojovať: p-l ho šuchot v kroví, p. ľudí streľbou

    2. odháňať: p. vrabce z maku

    // plašiť sa

    1. byť, stávať sa rozrušeným, nepokojným: kone sa p-li pri každom výstrele

    2. ľakať sa, pociťovať strach: zbytočne sa p.

  • plast -u m. syntetická látka, kt. sa tvaruje a tvárni teplom a tlakom: hračky z p-ov;

    plást -u m. doskovitý útvar, doskovitá vrstva: p-y kôry;
    včelí p. majúci po obidvoch stranách včelie bunky;

  • plášť -a m.

    1. (ľahký) dlhý kabát: balónový p., pracovný p., p. do dažďa

    2. odb. vonkajší obal niečoho: p. pneumatiky, p. hodiniek, olovený ochranný p.;
    zool. ochranný obal tela niekt. živočíchov;
    geom. plocha povrchu telesa: p. valca

    kam → vietor, tam p.;

  • plastelína -y -lín ž. druh modelovacej látky: farebná p.

  • pláštenka -y -niek ž. plášť, pelerína z tenkej, obyč. nepremokavej (plastickej) látky: igelitová p.

  • plastickosť -i ž.

  • plastický príd.

    1. priestorový al. vyvolávajúci dojem priestorovosti: p-á mapa, p. film, p. zvuk

    2. názorný, výstižný: p. opis, p-á charakteristika

    3. ľahko formovateľný, tvárny, poddajný: p-á modelovacia hlina;
    p-é látky vysokomolekulové látky spracúvateľné teplom al. tlakom

    4. lek. upravujúci chybné, poškodené ap. tkanivo: p-á operácia, p-á chirurgia;

    plasticky prísl.: p. zobraziť, vystihnúť niečo;

  • plastik -u m. plastická látka nahrádzajúca usne al. textil: kabelka z p-u;

    plástik -a m. zdrob.

  • pláštik -a m. zdrob.;

  • plastika -y -tík ž.

    1. plastické (trojrozmerné) výtvar. dielo: drevená p.;
    monumentálna, figurálna p.

    2. iba jedn. plastickosť: vystihnúť kresbou p-u tváre;
    p. tónov

    3. hovor. plastická operácia al. chirurgia

  • plastikový príd.: p-á karta

  • plastový príd.: p-é fólie

    plástový príd.;

  • plášťový príd.: tech. p. plech;

  • plat -u m. pravidelná peňaž. odmena za vykonávanú prácu: mesačný p.;
    mať dobrý p.;
    expr. žobrácky p. veľmi malý;

    plát -u m. niečo v podobe tenkého plochého útvaru: krájať mäso na p-y;

  • platan -a/-u m. mohutný cudzokrajný listnatý strom pestovaný v parkoch, bot. Platanus;

  • platanový príd.: p-á aleja

  • plátať -a nedok. zašívať, prišívať záplaty: p. roztrhané nohavice, p. deravé topánky;
    p. diery zašívať i pren. expr. naprávať chyby;

  • platba -y -tieb ž. platenie: p. daní, p. v hotovosti;

  • platca -u mn. -ovia m. platiteľ

  • plátenka -y -niek obyč. mn. ž. hovor. plátenná topánka

  • plátenko -a -niek, k 1 i plátence -nca -niec s. zdrob. expr.

  • plátenníčka -y -čok ž.;

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV