Význam slova "neã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

neúnosnosť -i ž.

neúnosný príd. okolnostiam neprimeraný, nadmerný: n-é požiadavky;
finančne n-é investície;

neúplne prísl.;

neúplnosť -i ž.

neúplný príd. ktorému niečo chýba, čiastočný, nekompletný: n. počet, n-é údaje;

neúprosne prísl.;

neúprosnosť -i ž.

neúprosný príd.

1. ktorého nemožno obmäkčiť, neoblomný: otec ostal n.

2. nezmeniteľný, neľútostný, krutý: n. osud, n-á smrť;

neúrečne prísl. neúrekom: n. vyrástol

neúrečný príd. hovor. expr. pekný, súci, vydarený: dieťa máte n-é, n-á úroda;

neúrekom hovor. expr.

I. prísl. hodne, značne: chlapec n. narástol

II. čísl. zákl. neurč. iba v mennom prís. a doplnku vyj. veľký počet, veľké množstvo: peňazí má n.

III. čast. veru, naozaj: roboty má n. dosť;
n. podarené deti!

neúroda -y -rod ž. (veľmi) malá, slabá úroda: postihla nás n.

neúspech -u m. nevydarený výsledok, nezdar: n. filmu, mať n. v práci, príčiny n-u

neúspešne prísl.;

neúspešnosť -i ž.

neúspešný príd. kt. nemá úspech; nevydarený: n. umelec;
n. pokus, n-á práca;

neústavný príd. kt. je v rozpore s ústavou, protiústavný: n. krok poslanca

neústrojne prísl. k 2: n. utvorený;

neústrojnosť -i ž.

neústrojný príd.

1. chem. anorganický: n-é látky

2. bez vzájomnej súvislosti, cudzorodý, neorganický: n-é zložky (v diele), n. slovný tvar;

neústupne prísl.;

neústupnosť -i ž.

neústupný príd. kt. odoláva nátlaku, nepoddajný, tvrdošijný, neoblomný; svedčiaci o tom: n. človek, dieťa je n-é;
n. postoj;

neuveriteľne prísl.: za n. krátky čas;

nevďačne prísl.: n. sa prejaviť;

neviditeľne prísl.;

nevoľne, nevoľno prísl. (o pocite) nepríjemne, zle: cíti sa medzi nimi n.;

nevyčerpateľne prísl.;

nevyliečiteľne prísl.: n. chorý;

nevypočítateľne prísl.;

nevysloviteľne prísl.

nevyspytateľne prísl.: n. sa správať;

nevysvetliteľne prísl.

než spoj. podraď. uvádza

1. porovnávaciu vetu (výraz) pri nerovnakosti (iba po 2. st. príd. al. prísl. a po slovách iný, opačný), ako: lepší n. ja; viac, n. treba;
je iný, n. sme my;
ako súčasť výrazov n. aby, n. keď, n. kým, n. ktorý, n. čo spojkové al. vzťaž. vety: príliš ťažké, n. aby to zvládol;
dostal iné, n. čo chcel

2. časovú vetu (často po prísl. skôr, prv, predtým): vrátia sa prv, n. odídete;
je súčasťou podraď. spoj. prv n., skôr n.;
prv n. odídeš, zavolaj

nezabudnuteľne prísl.;

nezadržateľne prísl.: n. pokračovať;

nezdolateľne prísl.

neženatý príd. kt. nemá manželku, slobodný

neženskosť -i ž.

neženský príd. kt. nie je charakteristický al. primeraný pre ženu: n-é tvary, správanie;

nežensky prísl.;

nežiaduci príd. kniž. neželaný, neželateľný, nechcený, nevítaný: n. jav, stav;
je n-e, aby ...

nežičlivec -vca m. nežičlivý človek, neprajník

nežičlivo prísl.: n. sa správať;

nežičlivosť -i ž.

nežičlivý príd.

1. kt. nežičí inému (niečo dobré), neprajný; svedčiaci o tom: n. človek;
n. postoj

2. nepriaznivý, ťažký, neprajný: n-é pomery;

neživo prísl.: n. pôsobiť

neživotnosť -i ž.

neživotný príd.: gram. n-é podstatné mená v muž. rode pomenovanie neživých predmetov, v mn. i živých tvorov (zvierat), op. životné;

neživý príd. kt. je bez života, nežijúci: n-á hmota;
n-á príroda anorganická;
n-é telo mŕtve;

nezmazateľne prísl.: n. sa vryť do pamäti

nezmeniteľne prísl.;

nezmieriteľne prísl.;

nežne prísl.;

neznesiteľne prísl.: n. odporný;

nezničiteľne prísl.;

nežnieť -ie -ejú nedok. stávať sa nežnejším, nežným

nežnosť -i ž.

1. k nežný, neha

2. prejav nežného citu;

nežnôstka -y -tok ž. zdrob. expr.: prejavovať si n-y

nežný príd.

1. výzorom jemný, útly: n-á tvár, ruka

2. plný citu, jemný, láskavý: n-é pohladenie, slovo

● expr. n-é pohlavie (o ženách);

obojručne prísl.

obštrukčne prísl.;

obťažne prísl.;

odlišne prísl.: o. chápať;

odvážne prísl.;

opačne prísl.: prišiť o.;
povedal to o. obrátene, naopak

opozične prísl.

organizačne prísl.

orientačne prísl.

osožne prísl.;

panovačne prísl.: správať sa p.;

patrične prísl.: p. sa správať

peňažne prísl.

plošne prísl.: p. znázorniť niečo;

pobožne prísl.;

pochlebovačne prísl.;

pochopiteľne

I. prísl.: povedal to p.

II. čast. pravdaže, prirodzene, samozrejme: to je, p., pravda

pochybovačne prísl.: p. pokrútiť hlavou;

počuteľne prísl.: ledva p. šeptať;

podmienečne prísl.: p. odsúdiť niekoho;

podružne prísl.;

poloposmešne prísl.

polotučne prísl. k 2: vysádzať titulok p.

polročne prísl.

populačne prísl.: p. silné ročníky

popularizačne prísl.

poslušne prísl.;

posmešne prísl.;

posmievačne prísl.;

potešiteľne prísl.

potuteľne prísl.;

poučne prísl.;

povoľne prísl.;

požadovačne prísl.;

pozdĺžne prísl.

pozične prísl.

požívačne prísl.;

pozvoľne prísl.;

prebytočne prísl.;

predbežne prísl.

preddevalvačne prísl.

predsviatočne prísl.

preukázateľne prísl.

prevažne prísl. zväčša, ponajviac

približne

I. prísl. nie celkom presne: p. odhadnúť niečo;

priebežne prísl.

priečne prísl.

priezračne prísl.;

prijateľne prísl.;

prílišne prísl.

prísažne prísl.

II. prísažný m. hist. člen obecnej al. mestskej rady

príslovečne prísl.

príznačne prísl.;

prízvučne prísl.;

projekčne prísl. projektovo

proklamačne, proklamatívne prísl.

proporčne, proporcionálne prísl.;

prospešne prísl.;

prostoducho, prostodušne prísl.;

prostomyseľne prísl.;