Význam slova "nac" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. načahovať

// načiahnuť sa natiahnuť sa (význ. 3), vystrieť sa: n. sa za pohárom;

nedok. načahovať sa

načakať sa dok. stráviť veľa času čakaním: n. sa na vlak, čo som sa ťa n-l!

nacápať -e -u dok. hovor. expr.

1. nahádzať, naklásť: n. jedlo na tanier, n. farbu na obraz

2. nabiť, zbiť, vyplieskať: n. dieťa, n. niekomu na chrbát

načapovať dok. čapovaním naliať: n. pivo, za pohár vína

načarbať -e -ú dok. expr. neúhľadne (a rýchlo) napísať, načmárať, naškriabať: n. úlohu, podpis

načas prísl.

1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.

2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil

načase vetná prísl. je n. je príhodný čas, je vhodné, potrebné, treba: je n. začať, odísť

načasovať dok.

1. nastaviť vybuchnutie (výbušniny) na určený čas: n. bombu, nálož

2. hovor. rozvrhnúť na istý čas: n. vrcholnú výkonnosť športovca

načať -čne -čnú dok.

1. narušiť celistvosť niečoho odobratím časti: n. koláč, fľašu, úspory;
n-tý sud;

2. urobiť 1. fázu istej činnosti, začať: n. pletenie (svetra);

načechrať dok. expr. načuchrať: n. si vlasy;
n-ná vlna;

nedok. načechrávať -a

náčelníčka -y -čok ž.;

náčelnícky príd.

náčelník -a mn. -ci m.

1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu

2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;

nacengať sa dok. hovor. expr. opiť sa: n-ný hosť

načerpať dok.

1. čerpaním odobrať (tekutinu), nabrať: n. vodu (-y) zo studne

2. získať, nadobudnúť: n. nové sily, nových síl, odvahu, poučenie

načertiť sa -rť/-i! dok. expr. nahnevať sa, nazlostiť sa

načerveniť dok. natrieť načerveno: n. si líca

načerveno, pís. i na červeno prísl. na červenú farbu, dočervena: zafarbiť n.

načesať -še -šú dok.

1. hovor. česaním upraviť do (bohatého) účesu: n. si vlasy

2. česaním (česačkou) získať, nahromadiť: n. ľanu

nach -u m. kniž. purpur: kniežací n.;
n. líc;

nedok. nachádzať -a, nachodiť

// nájsť sa

1. ocitnúť sa: n. sa v kritickej situácii

2. vyskytnúť sa: n-u sa takí, čo uveria

● n. sa na ulici byť bez domova al. bez práce;
obyč. pejor. tí sa našli sú rovnakí, rozumejú si (v zlom);

nedok. nachádzať sa, nachodiť sa²: kde sa n-a bod? kde leží?

nachladnúť -e -ú -dol dok. prechladnúť: dieťa je n-té

nachmeliť sa -ľ! dok. hovor. expr. opiť sa: je n-ený

nachodiť sa¹ dok. veľa času stráviť chodením: n. sa po obchodoch, n-l sa k nám

nachovať dok. nakŕmiť, nasýtiť: n. deti, hydinu

nachovo prísl.

nachový príd.: n-é rúcho;

nachrumkavo, pís. i na chrumkavo prísl. na chrumkavý spôsob, chrumkavo: upiecť n.

nachýliť -i -ľ! dok. trocha nakloniť, nahnúť: n. hlavu, stĺp;

náchylnosť -i ž.

náchylný príd.

1. kt. má sklon na niečo (obyč. neželateľné), náklonný: n. na choroby, n. podliehať zlu

2. náklonný (význ. 2), ochotný: je n. súhlasiť, n. na kompromis;

nedok. nachyľovať

// nachýliť sa: n. sa nad stôl, dopredu, n-ený stožiar;

nedok. nachyľovať sa

nachystať dok. pripraviť (význ. 1, 2), prichystať, nahotoviť: n. obed, dreva, n. si veci do školy

nachytať dok.

1. chytaním získať isté množstvo: n. vodu (-y);
n. ryby, rýb, mačka si n-la myši nalapala

2. hovor. (lesťou ap.) zvábiť, zlákať, nalákať: n-li ho na sľuby

3. hovor. expr. prichytiť, pristihnúť, chytiť: n. žiaka pri odpisovaní

// nachytať sa

1. v istom množstve uviaznuť na povrchu, prilipnúť: prach sa n-á na šaty

2. hovor. dať sa zvábiť, nalákať (lesťou ap.), naletieť: n. sa na pekné reči, nedať sa nikomu n. oklamať

nachytro prísl. narýchlo: n. pripraviť jedlo, hľadať n. výhovorku

nácia -ie ž.

1. zastaráv. al. expr. národ (význ. 1)

2. hovor. expr. národ (význ. 4), spoločnosť: študentská, bohémska n.

načiahnuť -e -u -hol dok. (o pohybe ruky) vystrieť dopredu al. hore, natiahnuť: n. ruku (za niečím);

načiarať -a dok. expr. rýchle al. neúhľadne napísať, nakresliť, načarbať, načmárať: n. skicu, obraz

nacicať sa -ia dok. cicaním sa nasýtiť: prasiatko sa n-lo;

nacieliť -i -ľ! dok. namieriť (význ. 1): n. pušku (na niekoho), n-l a strelil

nedok. načierať -a

// načrieť sa (obyč. o tekutine) dostať sa niekam, nabrať sa: voda sa n-la do topánok;

nedok. načierať sa

načierniť -i dok. natrieť načierno: n. si tvár, n. topánky

načierno prísl.

1. pís. i na čierno na čiernu farbu, dočierna: zafarbiť n.

2. bez oprávnenia: predávať, stavať n.;
cestovať n. bez zaplatenia

nacigániť -i dok. hovor. narozprávať cigánstva: n-l o ňom, naňho kadečo

načim vetná prísl. v min. a bud. so sponou treba: (ne)n. sa znepokojovať;
má všetko, čo mu n.;
bolo ti to n.? bude n. ohlásiť sa vopred

nedok. načínať -a

náčinie -ia s. hromad. nástroje, pomôcky na prácu al. inú činnosť: stolárske n. náradie;
tel. predmety, s kt. sa cvičí (napr. lopta): zostavy s n-ím

nacionálie -ií ž. mn. osobné údaje (vek, bydlisko ap.): uviesť svoje n.

nacionalista -u m. stúpenec nacionalizmu;

nacionalistický príd.;

nacionalisticky prísl.

nacionalistka -y -tiek ž.;

nacionalizmus -mu m.

1. ideológia jednostranne zdôrazňujúca význ. národa ako spoloč. jednotky; politika založená na takejto ideológii

2. v star. chápaní vlastenectvo;

nacionálne prísl.

nacionálny príd.

1. týkajúci sa národa ako spoloč. celku, jeho záujmov a ako nositeľa št. moci, národný: n-a svojbytnosť

2. vlastenecký, národný: silné n-e povedomie

3. národnostný (význ. 2, 3): n-e požiadavky, n. útlak;

nacista -u m. stúpenec nacizmu;

nacistický príd.: n-á ideológia

načistiť -sť/-i! dok. očistiť isté (väčšie) množstvo: n. zemiakov, ovocia

nacistka -y -tiek ž.;

načisto prísl.

1. pís. i na čisto do čistej podoby, dočista: vyumývať n.;
prepísať (koncept) n. v definitívnej úprave

2. hovor. celkom, vonkoncom, dočista: n. zabudol, n. šedivý

načistom, pís. i na čistom prísl. iba v spoj. byť si n. naisto niečo vedieť, mať jasno: nebol si n., čo urobiť

nacizmus -mu m. ideológia, politika a prax nem. fašistického hnutia, nacionálny socializmus;

načmárať -a dok. expr. nedbanlivo napísať, načarbať, naškriabať: n. podpis, úlohu

načo zám. opyt. príslov.

1. expr. i načože vyj. otázku zameranú na a) cieľ, účel: n. sú mu peniaze? b) príčinu deja, prečo: n. sa ponáhľať?

2. uvádza vzťaž. vetu predmetovú a príčinnú: vie, n. prišiel;
naľakal sa, n. mu to vraví

načrieť -črie -črú dok.

1. načerpať (obyč. tekutiny), nabrať: n. vody, n. z orechov

2. siahnuť do niečoho s cieľom nabrať; začrieť: n. rukou do studničky, n. do polievky;

● n. hlboko do vrecka veľa vydať, minúť;

náčrt -u m.

1. (predbežné) stručné rozvrhnutie postupu, stručné podanie: n. prednášky;
n. dejín literatúry prehľad

2. náčrtok, skica: n. mapy, obrazu

načrtať dok. načrtnúť: n. kontúry, plán;

nedok. načrtávať -a skicovať

nedok. načrtávať -a

náčrtník -a m. zastaráv. skicár

načrtnúť -e -ú -tol dok.

1. v zákl. črtách nakresliť, napísať, naskicovať: n. portrét

2. stručne podať, opísať: n. plán zájazdu;
n. si prednášku urobiť koncept;

náčrtok -tku m. kresba v zákl. črtách, nákres, náčrt, skica: n. obrazu, plánu

nactiutŕhač -a m. pejor. kto ubližuje na cti, kto osočuje;

nactiutŕhačský príd.: n-é klebety;

nactiutŕhačsky prísl.;

nactiutŕhačstvo -a s.

nactiutŕhanie -ia s. ubližovanie na cti, osočovanie: žalovať za n.

načuchrať -e -ú dok. našuchoriť, natriasť: n. si vlasy;
text. n. vlnu, bavlnu čuchraním upraviť;

nedok. načuchrávať -a

// načuchrať sa (o vtákoch) našuchoriť si perie;

nedok. načuchrávať sa

náčuv -u m. ped. študijná účasť budúcich učiteľov na vyučovaní

načúvací príd. určený na načúvanie, počúvanie: n. prístroj (pre slabo počujúcich)

načúvať -a nedok. počúvať: n-a jeho slovám, n. za dvermi;
lek. n-nie sluchová vyšetrovacia metóda

nacvičiť dok.

1. cvičením naučiť: n. s deťmi tanec, n. hru

2. i nacvičiť sa, nacvičiť si cvičením si osvojiť, naučiť sa: žiaci n-li ľudový tanec, n. sa úlohu, n. si pohyby;

nácvičný príd. určený na nacvičovanie, nacvičenie: n-é hodiny, miestnosti

nedok. nacvičovať

nacvičovateľ -a mn. -ia m. kto nacvičuje;

nacvičovateľka -y -liek ž.

nácvik -u m. nacvičovanie: n. tanca, výslovnosti;

nácvikový príd.: n. postup

napínací príd. určený na napínanie: n. rám;
tech. n-ia páka, skrutka

prepínací príd. určený na prepínanie: p. gombík, p-ia páka;
p-ie zariadenie

pripínací príd.

1. ktorým sa niečo pripína: p. klinček

2. ktorý sa dá pripínať: p. golier

rozpínací príd. odb. umožňujúci rozpínanie: r-ia schopnosť

spínací príd. určený na spínanie: s. špendlík, s-ia sústava;
s-ie hodiny vybavené spínačom

upínací príd. slúžiaci na upnutie, upínanie: u-ia pomôcka, u-ie zariadenie

vypínací príd. určený na vypínanie: v. gombík, v. systém

zaklínací príd. určený na zaklínanie: z-ia formula

zapínací príd. slúžiaci na zapínanie (význ. 1): z-ia dierka;
z. sveter so zapínaním