Význam slova "muď" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

MUDr. skr. medicinae universae doctor (akademický titul doktor všeobecného lekárstva pís. pred menom)

mudráčka -y -čok ž.;

mudrácky príd. i prísl.;

mudráctvo -a -tiev s. mudrovanie

mudrák -a mn. -ci m. expr. kto rád mudruje, mudrlant: dedinskí m-i;

mudrc -a m.

1. veľmi múdry človek, filozof: starovekí m-i;
rozprávať ako m.

2. expr., obyč. iron. mudrák, mudrlant: voľačo už len vymysli, ty m.!

múdrieť -ie -ejú nedok. stávať sa múdrejším, múdrym: rokmi m-l

mudrlant -a m. expr. mudrák;

mudrlantka -y -tiek ž.;

mudrlantský príd.;

mudrlantstvo -a -tiev s. mudrovanie

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov;
→ zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.;
iron. nechaj si svoje m-i!

● expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

mudrovať nedok. často iron. hĺbať, premýšľať (obyč. samoúčelne, jalovo): m. o živote;
prázdne m-nie

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach;
op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba;
m-a rada, reč, m. postoj

● m. ako Šalamún veľmi;
nie som z toho m. nerozumiem tomu;
m-ejší ustúpi;
ráno je m-ejšie ako večer;

mudžahíd -a m. národnooslobodzovací bojovník v moslimských krajinách

mučenica -e -níc ž.;

mučenícky príd.: m-a smrť;

mučeníctvo -a s. mučenícka smrť;

mučeník -a mn. -ci m. kto je umučený za vieru al. nejakú ideu, martýr: kresťanskí m-i, m. revolúcie;

mučiareň -rne ž. miestnosť na mučenie: stredoveká m., m-e gestapa

mučidlo -a -diel s. nástroj na mučenie

mučiť nedok.

1. spôsobovať bolesti ubližovaním na tele, týrať, trýzniť: m. väzňa, m. hladom niekoho

2. expr. sužovať, zožierať, trápiť, moriť: m-í ho neistota

// mučiť sa expr. trápiť sa, trpieť, sužovať sa, súžiť sa: m. sa pochybnosťami

mučiteľ -a mn. -ia m. kto mučí niekoho, trýzniteľ;

mučiteľka -y -liek ž.

mučivo prísl.

mučivý príd. spôsobujúci teles. al. duš. muky, trýznivý: m. hlad, m. sen, žiaľ, m-á neistota;

mušací, muší príd.: m. bzukot;
šport. m-ia váha najnižšia váhová kategória v boxe a zápasení;

mušacinec -nca m. muší trus

mušelín -u m. jemná polopriesvitná tkanina;

mušelínový príd.: m. závoj

mušisko -a -šísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

muška -y -šiek ž.

1. zdrob. k mucha

2. rozlič. drobný okrídlený hmyz: svätojánska m.;
ryb. umelá návnada podobná tomuto hmyzu

3. časť mieridiel

● m-y mu ožili ožil;
mať dobrú m-u dobre cieliť;
mať niekoho na m-e, brať, vziať si niekoho na m-u sústreďovať, sústrediť pozornosť na niekoho

muškát -u m.

1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom

2. druh voňavého hrozna; víno z neho

3. muškátový oriešok;

muškátovník -a m. tropický strom, bot. Myristica

muškátový príd.: m. oriešok voňavé korenie zo semena muškátovníka;
m. kvet korenie z oranžového obalu tohto semena

mušketa -y -kiet ž. hist. puška s podpernou vidlicou a zámkou na zápalnú šnúru

mušketier -a m. hist.

1. strelec vyzbrojený pôv. mušketou

2. člen kráľovskej jazdeckej gardy vo Francúzsku;

mušketiersky príd.

mušľa -e -šieľ/-šlí ž.

1. lastúra, ulita

2. niečo podobné mušli: ušná m.;
m. mikrofónu;

mušlička -y -čiek ž. zdrob.

mušľovitý príd. kt. má podobu mušle

mušľový príd.;

mušt -u m. nevykvasená ovocná (najmä hroznová) šťava

mustra, muštra -y -tier ž. zastar. al. expr. vzor, vzorka: vziať si m-u z niečoho

muštrovať nedok. hovor.

1. majstrovať: vždy čosi m-je

2. expr. naprávať, dirigovať: čo ma tu m-te?

muž -a mn. -i/-ovia m.

1. dospelý človek muž. pohlavia, chlap: slobodný, ženatý m., úspešný, mladý m.;
hovor. žabí m. potápač

2. nositeľ typických (kladných) muž. vlastností, chlap: buď (konečne) m-om! to je slovo m-a

3. jednotlivec vo vzťahu ku skupine (v armáde): pri obrane padlo desať m-ov

4. manžel: vziať si niekoho za m-a, mať dobrého m-a

● sú ako jeden m. jednotní;
slovo robí m-a;

mužatka -y -tiek ž. žena majúca muž. vlastnosti al. záľuby

mužíček -čka mn. -ovia m. zdrob. k 1, hypok. k 4

II. mužský m. zastaráv. muž, chlap

mužícky príd.

mužík¹ -a mn. -ovia/-ci m. zdrob. k 1;

mužík² -a mn. -ci m. sedliak v cárskom Rusku: ruský m.;

mužne prísl.;

mužnieť -ie -ejú nedok. stávať sa mužnejším, mužným: dospieval a m-l

mužnosť -i ž.

mužný príd. majúci výrazné (kladné) vlastnosti muža, chlapský: m. výzor, hlas;
m. čin;
m-é roky vyznačujúce sa najväčšou aktivitou muža;
m. šport tvrdý;

mužskosť -i ž.;

mužský

I. príd. k 1, 2: m. hlas, m-é pohlavie, m. oblek, m. zbor;
gram. m. rod;
to je m-á robota chlapská

● m-á ruka pevné vedenie;

mužsky prísl.;

mužstvo -a -tiev s.

1. skupina jednotlivcov (mužov) so spoločným poslaním; v šport. hrách družstvo: v bani pracuje záchranné m.;
hokejové, národné m.

2. podst. vlastnosti muža, mužskosť: prejav m-a

3. iba jedn. mužný vek