Synonymá slova "muď" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 89 výsledkov (1 strana)
-
mudrácky p. prázdny 2
prázdny 1. ktorý nie je ničím naplnený; v ktorom, na ktorom nič, nikto nie je (op. plný) • nenaplnený (obyč. o predmetoch, ktoré slúžia na napĺňanie): prázdny, nenaplnený pohár; nenaplnená váza, fľaša • hladný (o žalúdku) • čistý: čistý zošit (op. popísaný) • neskl. bianko (ktorý ešte nie je vyplnený): bianko formulár, zloženka • holý: holé steny • jalový • hluchý: jalový, hluchý klas; hluché miesta • pustý • spustnutý • opustený • osihotený • osamelý • osamotený • osirelý • osirený • osirotený (bez ľudí, bez života): pustý, spustnutý dom; opustený, osihotený kraj; osamelá ulica; osamotené, osirelé, osirené, osirotené polia • neobývaný • vyľudnený • ľudoprázdny: neobývaná, vyľudnená, ľudoprázdna dedina • dutý • vyhĺbený (vnútri prázdny): valec je vnútri dutý; dutý, vyhĺbený peň
2. bez vnútornej hodnoty, bez obsahu • bezobsažný • neobsažný: prázdne, bezobsažné, neobsažné frázy • bezmyšlienkový • bezmyšlienkovitý (nemajúci myšlienkovú, obsahovú hodnotu): bezmyšlienkové dielo • klišéovitý • frázovitý • frázistický • floskulovitý • floskulový (majúci charakter klišé, frázy, floskuly): klišéovité, frázovité vety; floskulovité výrazy, slová • iron.: mudrácky • mudrlantský • rozumkársky • rozumársky (tváriaci sa, pôsobiaci múdro, pritom prázdny; o rečiach) • neplodný • neužitočný • planý • lacný • pejor. jalový (neprinášajúci výsledok, úžitok; op. plodný, užitočný): neplodná, neužitočná debata; plané, lacné, jalové sľuby • pren. mŕtvy: mŕtva forma • pustý • nenaplnený • bezcieľny • ničotný (bez náplne, zmyslu): jej život bol pustý, nenaplnený, bezcieľny • márny • bezvýsledný • nezmyselný • zbytočný • daromný • kniž. lichý (nikam nevedúci, nič neprinášajúci): márne, bezvýsledné úsilie; hodinu viedli nezmyselné, zbytočné reči; uvádzať liché dôvody • neskl. expr. nanič • expr.: tupý • otupený (o pohľade) • pren. pejor. dutý: dutá hlava
p. aj akademický 2
3. p. voľný 2 4. p. tupý 4
mudráctvo často iron. jalové rozmýšľanie, špekulovanie • mudrovanie: zapodievať sa prázdnym mudráctvom, mudrovaním • hovor. pejor. mudrovačka
mudrák expr. kto rád mudruje al. kto jalovo rozmýšľa • expr.: mudrlant • mudrc: dedka pokladali za známeho mudráka, mudrca • expr.: rozumkár • filozof • mysliteľ: dedinský filozof, mysliteľ • expr., obyč. iron. lúmen (kto vyniká bystrosťou): nie je nijaký lúmen • hovor. špekulant
mudrc 1. p. mysliteľ 1 2. p. mudrák
mysliteľ 1. človek hlboko a tvorivo premýšľajúci o dôležitých otázkach • mudrc • veľduch (človek ako nositeľ múdrosti): mudrci, veľduchovia poznajúci pravdu • osvietenec • filozof: osvietenci ľudstva; starovekí filozofi
p. aj génius
2. p. mudrák
osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjav • individualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúre • postava • kniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch doby • autorita • hovor.: kapacita • kaliber • expr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzike • fenomén: hudobný fenomén • mudrc • osvietenec • kniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva
2. p. človek 1
mudrkovať p. premýšľať
premýšľať zaoberať sa niečím v myšlienkach z rozličných strán, dôkladne v mysli posudzovať všetky okolnosti • uvažovať • rozmýšľať: dlho premýšľal, uvažoval, rozmýšľal o obchodnej ponuke; premýšľať, uvažovať nad zmyslom života • rozvažovať • zvažovať (hodnotiť veci porovnávaním): zvažuje, čo je výhodnejšie • domýšľať: projekt domýšľa do dôsledkov • zamýšľať sa (premýšľať a zároveň hodnotiť): zamýšľať sa nad svojimi omylmi • expr.: hútať • prehutovať • pohutovať • rozhutovať: húta, prehutuje, rozhutuje, čo kúpi deťom na Vianoce • kniž. dumať: celé hodiny dumá, ako by spor vyriešil • expr. rozdumovať • často iron. mudrovať • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne rozdumovať, mudrovať nad rozliatym mliekom; Načo toľko špiritizuješ? • rozumovať • expr. rozumkovať • expr. zried. mudrkovať (obyč. zbytočne a samoúčelne) • hovor.: špekulovať • kumštovať (šikovne, s fígľom): Nad čím špekuluješ, kumštuješ? • hovor. expr.: morfondírovať • morfondovať: je to iba plané morfondírovanie • premietať: všetci ticho (v duši) premietali, aký bol nebožtíkov život • filozofovať (filozoficky premýšľať) • hĺbať • rozjímať • meditovať • kniž. kontemplovať (intenzívne, sústredene a hlboko premýšľať): rád hĺba, rozjíma v tichu samoty; meditovať, rozjímať o Bohu; večerné kontemplovanie • kombinovať (premýšľať o rozličných možnostiach riešenia): kombinuje, ako sa dostať z nepríjemnej situácie
mudrlant p. mudrák
mudrlantský p. prázdny 2
bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlo • svižko • svižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestu • vrtko • rezko • hybko: vrtko, rezko kráčal za otcom • bodro • čulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej ploche • pružne • zľahka: pružne, zľahka zoskočiť z voza • expr. šibko: šibko liezť po skalách • expr.: dupkom • hupkom • hupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy
porov. aj bystrý 1
2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovo • pohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciu • bystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcich • dôvtipne • ostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázky • dômyselne: dômyselne konať na prospech podniku • duchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnosti • vnímavo: vnímavo sledovať výklad • rozumne • múdro • inteligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľať • hovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy
porov. aj bystrý 2
múdro uplatňujúc rozum, vedomosti, rozvahu; pôsobiac takto (op. sprosto, hlúpo) • rozumne: v každej situácii koná múdro, rozumne • bystro: bystro odpovedal na otázky • vzdelane • osvietene: keď bolo treba, vedel hovoriť vzdelane, osvietene • šalamúnsky • hovor. expr. fiškálsky: múdro, šalamúnsky, fiškálsky rozriešil každý spor • expr. vševedúcky (všetko vediac): vždy sa tvári tak vševedúcky
porov. aj múdry
mudrovačka, mudrovanie p. mudráctvo
mudrovať p. premýšľať, myslieť 1
myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práci • expr. hútať: hútal o priateľoch • premýšľať • rozmýšľať • zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problému • expr.: rozdumovať • rozhutovať • prehutovať • kniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle života • hovor. expr. páliť: dobre mu to páli • hĺbať • filozofovať • rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láske • často expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovanie • pejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješ • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli deti • mať na zreteli • mať na pamäti • pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätali • kniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysli • expr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlave • mieriť • zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochotu • rozumieť • chápať • mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inak • kniž. ponímať: ponímal to inak • predpokladať • počítať • rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá
3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať • pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísť • mieniť • mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať dom • chcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničí • kalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí
4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si • mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravdu • usudzovať • zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobre • expr. hútať (si) • expr. zried. hútkať (si) • kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš? • domnievať sa • mať domnienku • byť v domnienke • nazdať sa • nazdávať sa • predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sa • kraj. mívať (si) (Kukučín) • obmýšľať sa (Šoltésová) • poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)
bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchly • rezký • svižný • svižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempo • prudký (obyč. o vodnom toku) • obratný • vrtký • živý • pohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťa • ľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatru • nespráv. čiperný
2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavý • chápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiak • učenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvorenie • citlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľ • vtipný • dôvtipný • premýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlava • inteligentný • zried.: bystrohlavý • bystroumný • ostrovtipný • kniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievča • pohotový • duchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomný • predvídavý • prezieravý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politik • šikovný • chytrý • múdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybu • prenikavý • ostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrak • pren.: blýskavý • iskrivý: blýskavý, iskrivý um
p. aj múdry, jemný 5
hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanier • hovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihom • bezodný • bezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachta • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbý • hĺby (Hviezdoslav, Vajanský)
2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silný • mocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojem • veľký • bezhraničný • bezodný • bezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútku • intenzívny • expr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplný • absolútny • pren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tma • expr.: hlbočizný • hlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)
3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľný • múdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahy • dokonalý • dôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerov • obsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienka • vážny • seriózny • opravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý
4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízky • spodný • pren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlas • tmavý • temný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatový • bručivý • basový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočizný • hlbokánsky • prehlboký • prihlboký (príliš hlboký)
múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý
p. aj vzdelaný, bystrý 2
predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom • prezieravý: predvídavá, prezieravá osoba • kniž. prozreteľný: prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký) • múdry • rozumný • rozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodár • expr.: veštecký • jasnovidecký • prorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč
p. aj prezieravý
prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavý • obozretný: prezieravý, obozretný politik • kniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krok • kniž.: jasnovidný • jasnozraký • jasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na veci • bystrý • kniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahy • múdry • rozumný • rozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politika • zastar. rozšafný: rozšafný gazda
rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážny • uvážlivý • súdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človek • logický (založený na logike): uviesť logický dôvod • múdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situácii • inteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvor • triezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovanie • jasný: jasná myseľ • zdravý: zdravé názory • zried. rozsudný (Hviezdoslav) • poet. jasnoumný (Hviezdoslav)
rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivý • zried. rozvážlivý • kniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krok • prezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodár • rozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna reč • triezvy • chladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom
vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesor • kultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanie • vysokovzdelaný • zastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín) • erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovník • študovaný (ktorý študoval): deti má študované • školený • vyškolený: školený, vyškolený personál • zastaráv. školovaný: školovaní občania • múdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladík • sčítaný • načítaný • rozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študent • vyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčír • gramotný
beztak hovor. 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • aj tak • i tak: poďme domov, beztak, aj tak už nič neurobíme; nechaj ho, beztak, i tak si urobí po svojom • ani tak (iba v záporných vetách): vráťte sa, beztak, ani tak už tam nič neuvidíte
2. dopĺňa výpoveď a modifikuje pripojený výraz s cieľom podať isté vysvetlenie • aj tak • i tak • tak či tak: ty mu beztak, aj tak dobre neporadíš; odíďte, lebo mu beztak, i tak iba zavadziate; beztak, tak či tak mu nik neuverí • jednako • jednak: ale vy mu jednak(o) nepomôžete • hovor. beztoho: Za chlapcom sa nerozbehol, beztak, beztoho by ho nebol dobehol. • fraz.: napriek tomu • napriek všetkému • napriek tomu všetkému
3. p. predsa 2
bľačať 1. vydávať zvuky ako ovca, teľa, krava a pod. • bliakať • bľakotať • bučať: dobytok idúci na pašu bľačí, bliaka, bučí • mečať • mékať • mekotať (obyč. o koze, ovci) • ručať • mučať • expr. búkať (o rožnom statku) • expr.: vybľakovať • vybľakúvať (stále, hojne, s prestávkami)
2. p. spievať 1 3. p. kričať 1
mučať p. múkať
múkať (o niektorých zvieratách), vydávať charakteristické zvuky • mučať • bučať: múkanie, bučanie dobytka • ručať • ryčať: kravy ručia; jelene, ťavy ryčia
blázniť (sa), blaznieť (sa) expr. nerozumne, mimo normy sa správať al. sa tak prejavovať; prejavovať túžbu (obyč. ľúbostnú) za niekým, niečím • expr.: šalieť (sa) • šialiť sa • pochabieť sa • pochabiť sa: blaznie (sa), šalie (sa), pochabí sa od radosti; blázni sa, pochabí sa za chlapcami; počasie sa blázni, šalie, pochabie • expr.: besnieť (sa) • divieť • besniť (sa) (veľmi sa blázniť) • expr.: jašiť sa • jančiť sa • treštiť: jašiť sa za dievčencami; treštia za ideálmi slobody • tratiť rozum • mať vrtochy • expr. pochybovať na rozume/na rozum: Čo tratíš rozum?; na starosť má vrtochy • hovor. expr. rapľovať (o človeku al. mechanizme): stroj rapľuje • vystrájať • šantiť • vyvádzať • divočieť (blaznieť sa pri hre, zábave) • fraz. nezmestiť sa do kože • samopašiť (sa) (správať sa samopašne, nespútane, bujaro a pod.) • subšt. blbnúť • expr. neos.: šibe mu • švitorí mu (stráca rozum) • fraz. pejor. kvapká mu na karbid (je nenormálny)
cvičiť 1. opakovať niečo s cieľom nadobudnúť zručnosť, schopnosť, vedomosť • nacvičovať • precvičovať: cvičí, nacvičuje, precvičuje streľbu do cieľa, prednes básne; cvičí hru na husliach • trénovať (najmä pri športových výkonoch): trénuje skok do diaľky • učiť sa • zdokonaľovať sa: musíme sa učiť trpezlivosti, musíme sa zdokonaľovať v sebaovládaní, musíme cvičiť svoje sebaovládanie
2. viesť niekoho k získaniu zručnosti, schopnosti, vedomosti • nacvičovať • precvičovať: cvičiť, nacvičovať pieseň so spevákmi • drezírovať (tvrdo pritom zaobchádzať) • trénovať (pri športe): drezíruje, trénuje, cvičí so zverencami každý pohyb • učiť • vychovávať: učia, cvičia nás zachovať poriadok • hovor. muštrovať: matka stále cvičí, učí, muštruje svoje deti
majstrovať hovor. 1. ručne zhotovovať, vykonávať amatérsky nejakú ručnú prácu • hovor. expr. muštrovať: stále čosi majstruje, muštruje; muštroval nový rebrík • hovor. porábať: Čože to porábaš? • expr. kutiť: kutí okolo domu • zastar. kremesliť: kremeslí čosi v šope • skladať • zostavovať • montovať (z častí do celku): skladá, montuje police
2. p. napomínať
muštrovať 1. p. majstrovať 1 2. p. cvičiť 2, porov. vychovať
obzerať upierať zrak, pohľad na niečo (obyč. z viacerých stránok) • prezerať • pozerať (sa) • prehliadať • kniž. obhliadať: obzerať, prezerať, prehliadať, obhliadať terén, pozemok; so záujmom obzerá exponáty, pozerá (sa) na exponáty • hovor.: obkukávať • obkúkať • obkukovať • okukovať • okukávať • okúkať: deti o(b)kukávajú, o(b)kukujú hračky; zvedavo o(b)kúkať hosťa • expr. obzízať: ženy nás zvedavo obzízali • expr. zried. oškuľovať: oškuľuje môj výtvor • expr. obmrkávať (letmo obzerať): obmrkáva si dom • premeriavať • merať • odmeriavať • skúmať • preskúmavať (dôkladne, obyč. nie priateľsky): všetkých premeriava, meria, skúma nedôverčivým pohľadom • hovor. zastaráv.: muštrovať • vizitovať • vizitírovať: znaleckým okom muštruje jeho oblek; vizitovať, vizitírovať pacienta • práv. ohliadať (úradne obzerať mŕtvolu)
robiť 1. vykonávať istú prácu, obyč. telesnú • pracovať (častejšie duševne): robí, pracuje s radosťou; vedecky pracovať • byť zamestnaný • mať zamestnanie (vykonávať prácu ako zamestnanie): je zamestnaný v akciovej spoločnosti • hovor. expr. zarezávať (robiť niečo naplno): zarezával na stavbe • expr.: drieť • drhnúť • hrdlačiť • moriť sa • mordovať sa • lopotiť • lopotiť sa • chlopotiť sa • klopotiť sa • mozoliť • otročiť • nádenníčiť • plahočiť sa • hrdlovať • hlušiť • robotiť • robotovať (ťažko, namáhavo robiť) • hovor. expr.: koňovať • potiť sa • šťaviť sa (ťažko pracovať): koňoval, potil sa, šťavil sa v bani dvadsať rokov • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho) • zastar. zrábať • subšt.: makať • fachať • hovor. porábať • expr.: robkať • šemotiť (robiť drobné práce): Čože porábate?; čosi robkal, šemotil v dielni • šuchtať sa • ťahať sa • expr.: smoliť • potiť (pomaly, namáhavo robiť): šuchtal sa s úlohami; potil referát • expr.: lepiť • látať • vyrábať • dávať dokopy • pejor. zliepať (neobratne al. povrchne robiť): lepil, vyrábal články; zliepal správu • expr.: sekať • súkať (rýchlo a povrchne): súkal verš za veršom • babrať sa • expr.: piplať sa • šiplať sa • prplať sa • paprať sa (nešikovne, zdĺhavo robiť): trochu sa babral, prplal v drevárni • pejor. kašľať sa • niž. hovor.: ondiať sa • ondieť sa • vulg. srať sa (veľmi pomaly robiť)
2. zaoberať sa istou činnosťou • konať • vykonávať: skúšky robil na výbornú; konal, vykonával svoju povinnosť • arch. činiť: činil dobré skutky • podnikať (aktívne organizovať): podnikal výlety, návštevy divadiel • uskutočňovať • realizovať (robiť skutkom): uskutočňuje, čo má v pláne
3. pripravovať z materiálu • zhotovovať: robil, zhotovoval nový model stroja • zostrojovať • konštruovať (pomocou stroja): v továrni zostrojovali zložité súčiastky • produkovať • vyrábať • dorábať (robiť vo veľkom množstve): v Modre robia, dorábajú dobré víno • montovať (robiť z častí celok) • hovor.: majstrovať • muštrovať • porábať (obyč. ručne): majstroval police • tvoriť • utvárať (zaoberať sa niečím v myšlienkach): tvorila si nereálne plány
4. byť príčinou niečoho • spôsobovať • zapríčiňovať: robíš mi radosť; svojím správaním zapríčiňuje veľa škody
5. hovor. (o cene) dosahovať istú mieru • rovnať sa: Koľko robí účet?; náklady sa rovnajú miliónom • kniž. činiť: výdavky činia tisíc korún
6. p. pokračovať 1
čudovať sa pociťovať a prejavovať prekvapenie, údiv • diviť sa • byť prekvapený: diváci sa čudujú, divia, sú prekvapení, že sa predstavenie ešte nezačalo • žasnúť • byť ohromený (čudovať sa vo veľkej miere): žasli sme nad výkonmi športovcov • expr.: vyvaľovať oči • otvárať oči • híkať • ochkať • achkať: čudujem sa toľkej odvahe, otváram oči nad toľkou odvahou; čuduje sa, híka, achká nad toľkou krásou • prekvapuje ma (iba v 3. os.): čudujem sa tomu, prekvapuje ma to • fraz. expr. oči mu vyliezajú z jamiek/jamôk (pri veľkom prekvapení)
diktátor neobmedzený, násilnícky vládca: krvavý diktátor • tyran: revolta proti tyranovi • samovládca • krutovládca • absolutista • despota: samozvaný despota • utláčateľ • utlačovateľ: boj proti utláčateľom • ukrutník • mučiteľ • trýzniteľ • zotročovateľ (kto zotročuje): zotročovateľ národov • pren. kat • pejor. katan • kniž. cézar • pejor. džingischán
mučiteľ kto druhému spôsobuje telesné al. duševné utrpenie • trýzniteľ: mučiteľ, trýzniteľ ženského srdca • pejor. katan: po chvíľke týrania jeho katani odišli • kat • trápič • zried. trápiteľ
družstvo 1. organizácia na spoločnú, obyč. ekonomickú činnosť: potravinárske, bytové družstvo • zastaráv. kooperatív • hovor. zastar. konzum (nákupné a spotrebné družstvo)
2. organizovaná skupina jednotlivcov, obyč. v športe • mužstvo: futbalové družstvo, mužstvo; reprezentačné mužstvo vyhralo • tím • kolektív (športový): hokejový tím Švédska prehral; náš kolektív bol úspešný • subšt. mančaft
mužstvo skupina osôb s jednotným poslaním • subšt. mančaft: záchranné mužstvo prišlo včas; môj mančaft vám pomôže • družstvo (v športe): volejbalové mužstvo, družstvo, volejbalový mančaft
skupina 1. viac jednotlivcov al. vecí spolu: skupina žiakov, skupina stromov • hovor. grupa: po ceste ide skupina, grupa jazdcov • kolóna • konvoj (skupina v rade, obyč. vozidiel): dlhá kolóna automobilov • húf • expr.: hromada • kopa • kŕdeľ (neusporiadaná skupina): húf, hromada, kopa divákov • odb. čeľaď (skupina príbuzných jedincov)
2. viac jednotlivcov spojených spoločnými záujmami, spoločnou činnosťou, spoločným cieľom • kolektív: skupina, kolektív autorov slovníka; uviesť kolektív atlétov • rad: patriť do radov bojovníkov za demokraciu • tím, pís. i team (skupina ľudí so spoločnou úlohou): tím vedcov • družina (organizovaná skupina ľudí spätých spoločnou prácou, spoločnými záujmami): Štúrova družina • trieda • vrstva (skupina ľudí so spoločnými znakmi): spoločenské triedy, vrstvy • združenie: združenie priateľov umenia • strana: zhromaždenie sa rozdelilo na dve strany • celok: reprezentačný celok • mužstvo (skupina jednotlivcov so spoločným poslaním): záchranné mužstvo • družstvo (organizovaná skupina v športe, v boji a pod.): družstvo parašutistov • kruh (skupina blízkych ľudí): kruh milovníkov poézie • krúžok (záujmová skupina): divadelný krúžok • stav: učiteľský stav • frakcia (skupina v politickej strane, ktorá sa odlišuje od jej línie): parlamentná frakcia • hŕba: ľudia sa zhŕkli do hŕby • klan (pevne uzavretá skupina): vojenský klan • mafia (tajná teroristická skupina) • štáb (skupina spolupracovníkov pri istej akcii): filmový štáb • peletón • pelotón (skupina pretekárov v cyklistických pretekoch): byť na čele peletónu • hovor. partia: partia murárov, kartárov • subšt. parta • hovor. garda (skupina rovesníkov spojená spoločnými záujmami): mladá spisovateľská garda • kapela (hudobná skupina) • hovor. expr. kompánia: veselá kompánia výletníkov • expr. črieda (neusporiadaná skupina ľudí): črieda detí • pejor. stádo (väčšia neusporiadaná skupina ľudí) • kniž. plejáda (skupina ľudí z istého okruhu činnosti): plejáda vynikajúcich maliarov • pejor.: banda • grupa • perepúť: politické grupy • pejor. kasta (skupina ľudí izolujúca sa v spoločnosti na základe povolania, majetku a pod.): kasta umelcov • subšt. mančaft
p. aj spoločnosť 2
gustírovať si hovor. vopred sa tešiť na niečo (obyč. na jedlo) • robiť si chuť/chute • hovor. gustovať si: gustíruje si, robí si chut(e), že si v jazere zapláva • fraz. expr.: sliny mu tečú • sliny sa mu zbiehajú (má veľkú chuť na jedlo): sliny mu tečú na dobrú večeru; sliny sa mu zbiehajú na pečienku
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
chlap 1. dospelá osoba mužského pohlavia • muž: pekný chlap, muž • pán: program pre pánov • expr. chlapík: urastený chlapík • expr. chlapina (silný, urastený chlap): vysoký chlapina • expr. chlapák • hovor. chlapec: naši chlapci vyhrali • človek: bol to starší človek • zastaráv. mužský
2. nositeľ typických kladných mužských vlastností • muž: stal sa z neho chlap, muž • expr.: chlapík • chlapák: odvážny chlapík • hovor. expr. pašák: To sú pašáci!
3. p. manžel
manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • muž • hovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapa • fam. môj: spýtam sa môjho • hovor. expr. starý • fam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otec • ocko • ocino • tato • tatko • tatíčko • tata • oci • tati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportuje • hovor. svoj: neopustí toho svojho
muž 1. p. chlap 1, 2 2. p. manžel
mužský1 príznačný pre muža (op. ženský) • chlapský: mužská, chlapská záležitosť; mužské, chlapské uvažovanie • mužný • tvrdý: mužný, tvrdý šport • pánsky: pánske oblečenie • neženský: má mužské, neženské pohyby
mužský2 p. chlap 1
ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taška • nízky • malý • muší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhe • páperový (ľahký ako páper): padá páperový sneh • vzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkanina • nadýchaný • nadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatách • kyprý • pórovitý • riedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betón • tenký • jemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabát • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchý • prostý • nekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrod • pohodlný • bezstarostný • pren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzácia • pokojný • tichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavný • nenáročný • salónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladba • hladký • nerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh choroby • hravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážku • expr.: ľahučký • ľahunký • ľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)
3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • mierny • slabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malý • nepatrný • zried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotyk • neprízvučný • nedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba
4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétny • nemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlá • nekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava
5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvo • spotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel
6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný
muší p. ľahký 1
lastúra škrupinovitá schránka mäkkýšov • mušľa: zbierať pri mori lastúry, mušle • ulita: ulita s prekrásnym prírodným vzorom • škľabka • korýtko: príliv vyplavil škľabky, korýtka • zastar. škebľa
mušľa p. lastúra
škrupina 1. vápenatá schránka niektorých mäkkýšov: škrupina sépie • ulita: slimačia ulita • lastúra • mušľa: zbierať mušle • hovor. korýtko
2. p. šupa1
martýrium 1. tragická smrť, ktorej predchádza dlhé trýznenie • martýrstvo • mučeníctvo: martýrium, mučeníctvo svätých
2. p. muky
mučeníctvo p. martýrium 1
muky veľká duševná al. telesná bolesť • trápenie • utrpenie • útrapy • trýzeň: ešte nevedel, aké muky, utrpenie, útrapy ho čakajú; muky, trýzeň koncentrákov • kniž.: mučeníctvo • martýrium • martýrstvo (veľké muky): mnohí svätci podstúpili mučeníctvo, martýrium • súženie • poet. súžba: súžba lásky
moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiť • súžiť • sužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomia • krušiť • umárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umárala • expr.: zožierať • žrať • hrýzť • zhrýzať • spaľovať • kniž.: užierať • zžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomie • deptať • expr.: gniaviť • dusiť • dláviť: depce, gniavi ho neistota • expr.: mučiť • ubíjať • nivočiť • zabíjať: choroba ho ubíja, nivočí • hovor. expr. mordovať • nár. vädiť
mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týrať • trýzniť: mučili, týrali ho bitím • trápiť • moriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladom • expr. katovať • hovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete
2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkami • moriť • súžiť • sužovať: morí, sužuje ho pocit viny • trýzniť • týrať • žrať • zožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosť • expr.: zhrýzať • užierať • rozrývať • katovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušu • hovor. expr.: mordovať • križovať: mordoval, križoval syna hrešením
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiť • sužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužuje • znepokojovať • expr.: zožierať • žrať • užierať • hrýzť • zhrýzať • zjedať • ujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samota • expr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrie • skľučovať • zarmucovať • umárať • krušiť • bolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otca • deprimovať • tiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspech • zvierať (ťažko doliehať) • tlačiť • ťažiť • expr.: gniaviť • dláviť • moriť • kváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit viny • nivočiť • expr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočia • kniž.: zžierať • trudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilo • doliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavy • expr. omínať: omína ho svedomie • trýzniť • týrať • mučiť • katovať • bičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesť • expr.: tyranizovať • terorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinu • drviť: horúčka, zima ho drví • rozrývať • hlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútok • obťažovať • unúvať • ustávať • expr.: molestovať • križovať • hovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcami • hovor. expr. mordovať • hovor.: sekírovať • macerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťou • hovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať
týrať zámerne spôsobovať veľké bolesti telesným al. duševným mučením • trýzniť • mučiť: týrať, trýzniť väzňov; mučiť nevinných • lynčovať (telesne kruto a nezákonne ubližovať, obyč. až na smrť): lynčovať černochov • bičovať (týrať bičom): dal bičovať otroka
p. aj trápiť
mučeník človek umučený za nejakú myšlienku (a preto uctievaný) • martýr: mnohí svätí boli mučeníci, martýri • trpiteľ (kto veľmi trpí za istú ideu al. pre chorobu): mučeníci, trpitelia v koncentrákoch
mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť sa • trpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskou • súžiť sa • sužovať sa • moriť sa: súžil sa vo väzení • týrať sa • trýzniť sa • zožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspech • expr.: katovať sa • zhrýzať sa • užierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkami • hovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou
trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sa • sužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičov • robiť si starosti: robí si starosti so synom • znepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinu • zožierať sa • expr.: zhrýzať sa • hrýzť sa • zjedať sa • užierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevom • umárať sa • mrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrti • hovor.: mordovať sa • krenkovať sa • turbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkosti • kniž.: trudiť sa • zžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou syna • trýzniť sa • mučiť sa • týrať sa • katovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťou • ničiť sa • nivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číš • nár. expr. žuhriť sa (Hronský) • zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)
2. p. namáhať sa
mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť
mušacinec muší trus • mušinec
mušinec p. mušacinec
muškát rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch al. v oblokoch • pelargónia
muštra p. vzor 2, 4
vzor 1. kto je hoden al. čo je hodno nasledovania; kto al. čo predstavuje vlastnosti (obyč. kladné) celej skupiny: vzor dokonalého pracovníka; vzor otca • príklad: bol príkladom obetavosti • predobraz • obraz (ideálny vzor): je predobrazom ženy; budova je obrazom súčasnej architektúry • ideál (dokonalá podoba vyhovujúca predstavám): stelesňoval ideál altruistu • typ: pravý typ umelca • kniž.: prototyp • typus: je prototypom dobrého futbalistu • zastar. vzorec (Vajanský)
2. čo je určené, obyč. ako pomôcka na napodobňovanie: vzor na vyšívanie • predloha: kresliť podľa predlohy • šablóna (vzor na zhotovenie al. kontrolu rovnakých predmetov): maliarska šablóna, vyrábať podľa šablóny • ukážka (čo slúži ako vzor): ukážka kvality • zastar. al. expr.: mustra • muštra: používať niečo ako mustru, muštru
3. celkový vzhľad, tvar istého výrobku: vystavovať nové vzory áut • model • typ: najnovšie modely šiat; zlepšený typ chaty
4. ozdobný obrazec na tkaninách, skle a pod. • vzorka: koberec s pestrým vzorom; háčkovať zložitú vzorku • dezén (vzor na tkanine a pod.): zimný dezén na pneumatike • zastar. al. expr.: mustra • muštra: orientálna mustra, muštra • zastar. vzorec
mužnieť p. silnieť
silnieť stávať sa silnejším, silným, mocnejším, mocným (op. slabnúť) • mocnieť: zvuk silnie, mocnie; jeho vplyv na mládež silnie, mocnie • zosilnievať • zosilňovať sa: dážď zosilnieva, zosilňuje sa • mohutnieť (stávať sa veľmi silným, mohutným): hnev v otcovi mohutnie • narastať • rozmáhať sa (o intenzite, počte niečoho): nezhody v rodine narastajú, rozmáhajú sa • pevnieť • tužieť (stávať sa pevným, tuhým): svaly mu pevnejú, tužejú • mužnieť (stávať sa mužnejším, mužným): chlapec začína mužnieť • dužieť • dužnieť (stávať sa dúžim): stromčeky duž(n)ejú
p. aj tučnieť
mužný p. mužský1
smelý ktorý sa ničoho neľaká, ktorý sa vyznačuje smelosťou, odvahou; svedčiaci o tom (op. nesmelý) • odvážny: smelý, odvážny záchranca; smelé, odvážne skutky • nebojazlivý (op. bojazlivý): nebojazlivé zviera prišlo až k dverám domu • udatný • kniž. chrabrý (smelý v nebezpečenstve, ohrození): udatní, chrabrí bojovníci • junácky • hrdinský • bohatiersky (odvážny ako junák, hrdina, bohatier): junácki, hrdinskí mladí vojaci; bohatierske srdce • trúfanlivý • trúfalý • prismelý • priodvážny (príliš, neprimerane smelý): trúfalé, prismelé vystupovanie; trúfanlivé dievča • pren. kacírsky (odporujúci uznávanému názoru, odvážny na dané pomery): prísť s kacírskou myšlienkou • mužný • zastar. zmužilý • chlapský • odhodlaný (typický pre pravého muža): mužný, chlapský, odhodlaný čin • kniž.: nebojácny • neohrozený • zastar. odvážlivý • hovor. gurážny • expr. srdnatý • pren. expr. prometeovský • pren. expr. zastar. prometejský • expr. čertovský
škŕkať vydávať zvuky ako pri trhaní, prelievaní, trení a pod. (o zažívacích orgánoch) • škvŕkať • škvrčať • expr.: škrčať • kručať: neos. v žalúdku, v bruchu mu šk(v)ŕka, šk(v)rčí, kručí • expr.: čvrkať • čvŕkať • čvrlikať: neos. od hladu mu v črevách čvrká, čvŕka • fraz.: cigáni mu v bruchu/v žalúdku vyhrávajú • cigáni mu v bruchu/v žalúdku klince kujú
umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom veku • zastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma otec • kniž.: skonať • dokonať: skonať, dokonať po dlhom trápení • fraz. zjemn.: usnúť • zosnúť (naveky) • zaspať naveky/na večnosť • dodýchať • zavrieť/zatvoriť oči naveky • odísť navždy/naveky • usnúť večným spánkom • odísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinok • odísť/odobrať sa zo sveta • odísť pod lipu • pobrať sa do večnosti • rozlúčiť sa so svetom • naposledy vydýchnuť • vydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieť • dožiť • dobojovať • položiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžbou • fraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlasti • prekročiť prah života/večnosti • odísť do večných lovísk/lovíšť • opustiť svet navždy • fraz. arch.: odísť na pravdu Božiu • poručiť život Bohu • oddať/odovzdať dušu Bohu • Pánboh ho povolal/vzal (k sebe) • odbila jeho posledná/ostatná hodina • opustil nás navždy • už nie je medzi nami • už ho nič nebolí • už nie je medzi živými • už nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsť • pominúť sa (žiaľom/od žiaľu) • zájsť (od žiaľu) • dobiediť • dotrápiť sa • fraz. expr.: vypustiť dušu/ducha • zmiesť krky • zmiesť krpcami • striasť/zatrepať krpcami • ísť pod zem • zahryznúť do trávy • ísť počúvať, ako tráva rastie • ísť voňať fialky odspodku/zdola • ísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásť • dostať sa do lona Abrahámovho • zatvorila sa za ním zem • už je s ním amen • už mu je amen • už je tam • prišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapať • skrepírovať • zdochnúť • zgegnúť • zgebnúť • zgrgnúť • vyvaliť sa • fraz.: otrčiť kopytá • otrčiť päty • vypľuť dušu • vystrieť sa • vystrieť sa na doske • vyhrať si truhlu • byť hore bradou • natiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlo • zísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúť • zhynúť • prísť o život • stratiť život • zabiť sa • skončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami auta • padnúť (umrieť v boji) • skončiť so životom • skončiť život • usmrtiť sa • spáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovať • lek. slang. exnúť • pomrieť • poumierať • pozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)