Význam slova "ďobnúť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dok. ďobnúť -e -ú -bol

// ďobať sa udierať zobákom a tým sa dostávať von, vyďobávať sa, vykľúvať sa: kuriatka sa ď-ú z vajec

bohoslužobný príd.: b. jazyk použ. pri bohoslužbách, liturgický

dlžobný príd.: d. úpis

dražobný príd.: d-á miestnosť;
d. kupec výdražca

družobník -a mn. -ci m. hovor. družobný partner: d-i z partnerského mesta

družobný príd. k 2: d. ústav;
d. večer

obnôcka -y -cok ž. nočné pasenie koní: ísť na o-u

skúšobníctvo -a s. tech. odbor zaoberajúci sa overovaním vlastností materiálov a výrobkov

skúšobný príd. vzťahujúci sa na skúšku (význ. 1, 2, 5), na (pre)skúšanie: s. čas, s-á komisia;
s. ústav, s-á prevádzka;
s. program, výtlačok, s-á strela

● byť s-ým kameňom kritériom hodnotenia;

služobníčka -y -čok ž.;

služobnícky príd. i prísl.: s-e postavenie;
s. ponížený;

služobníctvo -a s. hromad. služobníci

služobník -a mn. -ci m. kto oddane slúži;
pejor. kto prisluhuje: s. spravodlivosti;
s-i režimu;
cirk. s. Boží kňaz;

služobný príd.: s. pomer, postup;
s-á cesta pracovná;
s-é roky;
s-á čeľaď;

ťažbový, ťažobný príd.: ť. priemysel;
ť. plán plán ťažby

túžobný príd. vyjadrujúci túžbu, naplnený túžbou; dychtivý, žiadostivý: t-é pohľady, t-é očakávanie;