Význam slova "hlav" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hlava -y hláv ž.

1. časť ľudského al. zvieracieho tela, kde sú oči: ľudská, konská, hadia h., bolí ho h., hučí mu v h-e;
je o h-u vyšší;
sťať h-u popraviť sťatím

2. sídlo rozumu, pamäti, myslenia, vôle; rozum, myseľ: počítať z h-y;
pracovať h-ou duševne;
mať dobrú h-u byť nadaný, bystrý

3. život, pren. človek: vypísať cenu na niečiu h-u za zadržanie niekoho;
ručiť svojou h-ou

4. človek ako jedinec: odb. spotreba na h-u

5. vedúca al. zodpovedná osoba: h. štátu, rodiny

6. vec podobná hlave: kapustná h., h. kolesa, skrutky;
mačacie h-y dlažbové kamene

7. kniž. kapitola (v knihe)

● expr. h. ako koleno lysá;
expr. beží, uteká ako bez h-y rýchlo, v rozrušení;
chrániť, opatrovať niekoho, niečo ako oko v h-e úzkostlivo;
expr. dubová, zadebnená h. hlupák;
expr. na h-u padnutý hlúpy;
mať → tvrdú h-u;
mať → jasnú h-u;
mať v h-e byť podnapitý;
krúti, točí sa mu h. má závrat;
h. sa mu ide rozskočiť silno ho bolí;
→ krútiť h-ou nad niečím;
→ vešať h-u;
h-u hore! maj(te) odvahu;
to si → vyhoď z h-y! robiť si → ťažkú h-u z niečoho;
→ stratiť h-u;
→ prerásť niekomu cez h-u;
mať niečoho vyše h-y priveľa;
nevie, kde mu h-a stojí má veľa roboty;
vziať si niečo do h-y zaumieniť si;
expr. vbiť, vtĺcť, nabiť niekomu niečo do h-y a) nanútiť názor b) naučiť;
expr. vybiť, vytĺcť niekomu niečo z h-y naliehavo vyhovoriť;
expr. otrepať, omlátiť, obúchať niečo niekomu o h-u dôrazne, zlostne pripomenúť;
umývať h-u niekomu hrešiť;
sypať si popol na h-u kajať sa;
expr. mať → maslo na h-e;
→ lámať si h-u s niečím, nad niečím;
nejde mu to do h-y nechápe to;
niečo mu → vŕta v h-e;
od h-y po päty celý; celkom;
niečo nemá ani h-u (-y), ani pätu (-y) nemá zmysel, je zmätené;
pchať, strkať h-u do piesku (ako pštros) nebrať na vedomie skutočnosť: nemať strechu nad h-ou, nemať kde h-u skloniť, zložiť nemať byt, domov;
strecha mu horí nad h-ou;
poraziť (nepriateľa) na h-u úplne;
(bola tam) h. na h-e ľudia sa tiesnili;
biť h.-nehlava bez rozmyslu;
expr. čo sa na h-u postaví, môže sa aj na h-u postaviť aj proti jeho vôli;
ani → vlas na h-e sa mu neskrivil;
ísť h-ou proti múru chcieť premôcť neprekonateľné (prekážky);
h-ou múr neprerazíš je zbytočné plytvať silami;
kto nemá v h-e, má v pätách zábudlivý si narobí zbytočnú robotu;
od h-y ryba smrdí nedostatky sú vo vedení;

hlaváč -a m.

1. obyč. pejor. človek s vysokým postavením

2. mn. N a A -e sladkovodná ryba s veľkou hlavou a zúženým telom, zool. Cottus

hlaváčik -a m. chránená jarná rastlina so žltými kvetmi, bot. Adonis vernalis

hlavaj -a m. expr. hlaváň

hlaváň -a m. expr. hlavatý človek, hlavaj;

hlavaňa -e ž.

hlavátka -y -tok ž. veľká sladkovodná ryba, zool. Hucho

hlavato, hlavate prísl.;

hlavatosť -i ž.

hlavatý príd. tvrdohlavý, neústupný, zaťatý, vzdorovitý: h-é dieťa;

hlaveň¹ -vne ž. rúra strelnej zbrane, cez kt. prechádza strela: delová h., h. pušky

hlaveň² -vne ž. horiaci al. tlejúci kus dreva

hlavica -e -víc ž. hrubšia al. rozšírená vrchná časť niekt. predmetov: h. stĺpa, piliera;
anat. kĺbová h.

hlavička -y -čiek ž.

1. zdrob. k 1, 6, expr. k 2: h. dieťaťa;
to je múdra h.! špendlíková h., h. klinca

2. hovor. pri futbale lopta odrazená hlavou

3. záhlavie (význ. 3): list s h-ou podniku

● udrieť, trafiť → klinec po h-e;

hlavičkovať nedok. hovor. hrať hlavou (vo futbale)

hlavičkový príd.: h. papier s vytlačenou hlavičkou;

hlavisko -a -vísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

hlávka -y -vok ž.

1. zdrob. k hlava 1, 6, expr. k hlava 2: detská h., h. zápalky;
múdra h.!

2. do gule spojené listy, okvetie ap. niekt. rastlín: h. šalátu, kapusty, ďateliny;
h. cesnaku;

hlávkový príd. k 2: h. šalát;

hlavná ž. hovor. hlavná čašníčka

hlavne

I. vetná prísl. hlavné je: h., že máme čo jesť

II. čast. najmä, predovšetkým: číta h. klasikov

hlavnica -e -níc ž. podložka pod hlavu (naplnená perím), vankúš, poduška, podhlavnica, podhlavník;

hlavnička -y -čiek ž. zdrob.

hlavný

I. príd.

1. najdôležitejší, základný; ústredný, op. vedľajší; pobočný: h. dôvod, činiteľ, h-á myšlienka (diela), h-é mesto;
h. závod;
h-á stanica;
h-á výhra najvyššia;
lingv. h-á veta gramaticky nezávislá od inej;
h. stan, h-é veliteľstvo;
h. rozhodca

2. hierarchicky najvyšší, vedúci: h-á redakcia, h. inžinier, kuchár

● mať h-é slovo rozhodujúci vplyv

II. hlavný m. hovor. hlavný čašník;

hlávočka -y -čiek ž. zdrob. k hlava 1, 2, 6;

hlavolam -u m. hádanka; zložitý problém: lúštiť h-y

hlavonožec -žca mn. N a A -e m. zool. živočích patriaci do triedy mäkkýšov, hlavonožce Cephalopoda

hlavový príd. k 1, 6: anat. h-á dutina;