Význam slova "han" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 26 výsledkov (1 strana)

  • hana -y hán ž. zneváženie, potupenie, pohanenie: váľať, kydať na niekoho h-u;
    človek bez h-y bezúhonný

    rytier bez bázne a h-y

  • hanba

    I. -y ž.

    1. stav pohanenia, pocit zneuctenia: robiť niekomu h-u, žiť v h-e, utŕžiť h-u;
    (fuj,) h. (ti)! výraz odsúdenia

    2. pocit studu, hanblivosť: červenať sa od h-y, nemať h-u (-y)

    3. hovor. zjemn. pohlavné orgány: zakrývať si h-u

    expr.: neporiadny, lenivý, až h. veľmi;
    h. a posmech! taká h.! výrazy odsúdenia;
    na h-u (sveta) na posmech (verejnosti);
    h. sem, h. tam, h.-neh. bez ohľadu na potupu;
    ostať v h-e;
    skoro sa prepadol, zhorel od h-y veľmi sa hanbil

    II. vetná prísl.: h. pomyslieť, spomínať;
    je h., že ... je zahanbujúce

  • hanbiť sa nedok.

    1. mať pocit hanby, studu: h. sa za svoje činy, za neporiadok;
    h-m sa za teba;
    h-i sa! h-te sa! môžeš sa h.! výrazy rozhorčenia, odsudzovania

    2. byť hanblivý, okúňavý: h-í sa pred ženami;
    vezmi si, neh-i sa!

    kto sa h-í, má prázdne gamby nevýbojný je v nevýhode

  • hanblivo prísl.;

  • hanblivosť -i ž.

  • hanblivý príd. kt. sa hanbí, ostýchavý, okúňavý; svedčiaci o tom: h-é dieťa;
    h. úsmev;

  • handra -y -dier/-dár ž.

    1. kus tkaniny použ. obyč. na čistenie: h. na dlážku; cediť cez h-u

    2. hovor. pejor. nekvalitná tkanina: nekúp si hocijakú h-u

    3. hovor. expr. obyč. mn. oblek, šaty: potrebujem dáku h-u na seba;
    pejor. chodí v h-ách v zodratých šatách

    4. pejor. slaboch, vecheť (často v nadávke): ten chlap je h.

    expr.: svaly ako h-y ochabnuté;
    zaobchádzať s niekým ako s (so špinavou) h-ou ponižovať niekoho;

  • handrár -a m.

    1. (v min.) kto kupčil s handrami

    2. pejor. trhan, niktoš (nadávka)

  • handrbulčina -y ž. hovor. pejor. nezrozumiteľná, cudzími jazykovými prvkami premiešaná reč

  • handrička -y -čiek ž. zdrob. k 1 – 3

  • handrkovať nedok. hovor. pejor. rozprávať cudzím (obyč. nem.) jazykom al. nezrozumiteľne

    // handrkovať sa

    1. rozprávať sa cudzím jazykom al. nezrozumiteľne: h-jú sa po nemecky

    2. dohadovať sa, jednať sa: h. sa o každú korunu;
    prestaň sa h.!

  • handrový príd. k 1, 2: h. pokrovec, h-á bábika z handier;

  • hanebne prísl.: h. oklamať;
    h. skrachovať;

  • hanebnosť -i ž.

    1. iba jedn. k hanebný (význ. 1, 2)

    2. hanebný čin: dopúšťať sa h-í

  • hanebný príd.

    1. hodný odsúdenia, zlý, podlý, nehanebný: h. vrah, čin

    2. prinášajúci hanbu, potupný: h-á porážka;

  • hangár -a/-u L -i mn. -e m. budova na úschovu lietadiel

  • haniť nedok. pohŕdavo, znevažujúco sa vyjadrovať o niekom, niečom, tupiť, op. chváliť: h. ľudí, tovar

    kto najviac h-í, najskôr kúpi

  • hánka -y -nok ž. vyčnievajúci kĺb na prste: opuchnuté h-y, poklepať h-mi na stôl

  • hanlivo prísl.

  • hanlivý príd. haniaci, potupný, urážlivý: h-é nadávky;
    lingv. h-é slovo pejoratívne;

  • hanobiť nedok. hrubo znevažovať, tupiť, urážať, špiniť: h. protivníka, pamiatku niekoho

  • hanobiteľ -a mn. -ia m. kto niekoho, niečo hanobí;

  • hanobiteľka -y -liek ž.

  • hanoblivý príd. hanobný, hanlivý: h. článok, h-é slová

  • hanobný príd. kt. hanobí, tupiaci, hanlivý: h. spis hanopis

  • hanopis -u m. lit. hanobný spis, pamflet

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV