Synonymá slova "han" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 79 výsledkov (1 strana)

  • hana pohŕdavé, znevažujúce vyjadrovanie sa o niekom; uvalenie hanby na niekoho • pohanapotupa: vystaviť niekoho hane, pohane; zmyť hanu, potupuurážka (ublíženie na cti výrokom al. činom): surová urážkakniž. poškvrna: zbaviť sa poškvrnykniž. infámia (najmä na cti)


    urážka výrok, správanie, čin, ktorý sa dotýka niečej cti: urážka ľudskej dôstojnostihana: váľať na niekoho hanupohana: zbaviť sa pohanypoškvrna: zmyť poškvrnupotupa: vystaviť niekoho potupeponíženie: znášať poníženiezastar. uníženie (Vajanský)zastar. útržka (Vansová)


    hanba 1. stav al. pocit toho, kto je potupený, zneuctený, pohanený: urobiť niekomu hanbupotupa: je to pre nás potupablamáž: skončilo sa to blamážouzlé meno: urobiť rodine zlé meno

    2. trápny pocit, ktorý vznikol vykonaním niečoho nenáležitého al. potupením: mať pocit hanbyhanblivosť: červenať sa od hanblivostikniž. stud: konať bez studuostych: urobil to bez ostychu

    3. p. ohanbie


    ohanbie oblasť tela s vonkajšími pohlavnými orgánmi • hovor. zjemn. hanba: zakrývať si ohanbie, hanbu


    škandál verejný neprístojný, nemiestny výstup: vyvolať škandálpohoršenie: spôsobiť pohoršeniepobúrenievýtržnosť (porušenie verejného poriadku): pouličná výtržnosťhanba: To je hanba!


    hanbiť porov. pokoriť


    hanbiť sa mať pocit hanby, zahanbenia: hanbí sa, lebo klamalostýchať sa (mať pocit ostychu, zahanbenia; trocha sa hanbiť): ostýcha sa prijať jedločervenať sapýriť sa: môžu sa červenať za ten činzastaráv. ženírovať sa: ženírovala sa o tom hovoriťzastaráv. stiesňať sa (Tajovský)byť v rozpakoch/v pomykoverozpakovať saokúňať sa: pred verejnosťou bola v rozpakoch; rozpakovala sa, okúňala sa vyznať z citovpohanbievať sa (trocha sa hanbiť) • niž. hovor.: ondieť (sa)ondiať (sa)tentovať sa: Zoberte si, neondejte sa!


    ostýchať sa kniž. prejavovať ostych, hanblivosť, nesmelosť • pohanbievať sahanbiť sa (trocha): vo väčšej spoločnosti sa ostýcha; pohanbieva sa, hanbí sa priznaťbyť nesmelýbyť plachýbyť rozpačitý: dieťa je pred otcom nesmelé, plaché, rozpačitézastar. stiesňať sazastaráv. ženírovať sa: neženírovali sa prísť bez pozvaniaexpr.: ošívať saonačiť sanár. hákliť sa (pri vyhýbaní): ošíva sa povedať mu pravduokúňať saotáľaťokolkovať (prejavovať nerozhodnosť): okúňa sa prijať dar


    hanblivosť 1. nedostatok smelosti • nesmelosťostýchavosťostych: prekonať hanblivosť, ostychokúňavosťplachosť: plachosť jej prekážala nájsť si partnerakniž. prudéria (prepiata hanblivosť)

    2. p. hanba 2


    neistota nedostatok istoty: žiť v stálej neistotepochybapochybnosť: mať pochyby, pochybnosti o úspechutréma (neistota pred vystúpením na verejnosti): pociťovať trémuzmätoknepokoj (strata duševného pokoja): priviesť niekoho do zmätku; pociťovať nepokojrozpakypomykov (duševný stav prejavujúci sa nepokojom): premôcť rozpaky; prísť do pomykovanerozhodnosťostýchavosťhanblivosťrozpačitosť: trpieť nerozhodnosťou, ostýchavosťou, hanblivosťou


    hanblivý ktorý je málo smelý; ktorý sa vyznačuje hanblivosťou, plachosťou; svedčiaci o takej vlastnosti • ostýchavý: hanblivý, ostýchavý mládenec; ostýchavé úsmevy, slováokúňavýzdráhavý (hanblivo váhavý): okúňaví, zdráhaví návštevnícicudný (hanblivý, zdržanlivý v intímnom živote): cudné dievča, cudný pohľadkniž. prudérny (prepiato hanblivý): prudérni ľudiapricudný (príliš cudný) • plachýnesmelý (ktorý má málo sebaistoty): plachá, nesmelá osoba; plaché, nesmelé správanie


    plachý 1. ktorému chýba odvaha, ktorý sa ľahko vystraší; ktorý je neistý medzi ľuďmi (o človeku); svedčiaci o plachosti • bojazlivýnesmelý (op. smelý, odvážny): plaché, bojazlivé, nesmelé dievča; plachý, bojazlivý, nesmelý pohľadľakavýustrašenýustráchanýustrachovaný: ľakavé, ustrašené dieťa; ustráchaný, ustrachovaný hlashanblivýostýchavý: hanblivé, ostýchavé dotykyrozpačitý (nesmelý, a preto nerozhodný): plachý, rozpačitý pokus prehovoriť v spoločnostizakríknutýzahriaknutýutiahnutý (ktorý nemá sebavedomie): zakríknutý, zahriaknutý, utiahnutý školáčikuzavretýsamotársky (strániaci sa spoločnosti): bol uzavretým, samotárskym romantikomjemnýletmý (veľmi krátky, takmer nebadateľný): jemný, letmý bozkexpr.: plachučkýplachunkýpoet. zried. plašivý: plašivý zrak, plašivá myseľ (Sládkovič)

    2. ktorý sa ľahko vyplaší, ktorý uteká pred všetkým rušivým; strániaci sa človeka (o zvieratách; op. krotký) • bojazlivý: plachá, bojazlivá srnkaplašivýľakavý: plašivý, ľakavý kôňneskrotenýnedomestikovanýneprítulnýdivý (op. skrotený, domestikovaný, prítulný): neskrotené, nedomestikované, neprítulné, divé mačiatkaexpr.: plachučkýplachunký: plachučké vtáčatko

    3. p. krátky 1


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


    handel p. obchod 1


    obchod 1. akt výmeny tovaru, činnosť obchodovania • hovor., často pejor. kšeft: urobiť dobrý obchod, kšeftpejor.: čachremachle (pokútny obchod) • hovor. zastar. handelsubšt. biznis: zaoberať sa biznisomhovor. expr. džob (výhodný obchod): podarilo sa mu uskutočniť výhodný džobhovor. pejor. šmelina (protizákonný obchod obyč. s nedostatkovým tovarom): dal sa na šmelinu

    2. miestnosť, kde sa predáva • predajňa: v obchode, v predajni obsluhujú učnihovor. zastar. sklephovor. pejor. krám


    handicap p. nevýhoda


    nevýhoda nepriaznivá okolnosť: má to svoje nevýhodyhandicap: nízka postava je jeho handicapslabinaslabá stránka: slabá stránka týchto prístrojov je hlučnosťAchillova päta

    p. aj škoda, slabina


    handicapovaný p. postihnutý


    postihnutý nepriaznivo zasiahnutý, obyč. chorobou • defektný: telesne, duševne postihnutá, defektná mládežhovor. handicapovaný (ktorý je v nevýhode pre postihnutie): handicapovaný jedinecinvalidný (ktorý je v invalidite): invalidné dieťapoškodený (na zdraví) • poznačený


    handliar p. priekupník


    obchodník kto sa zaoberá obchodom • hovor. pejor. kšeftár: obchodník, kšeftár s drogamizastar. kupec (v minulosti): kupci tvorili bohatú vrstvu mestasubšt. biznismen • priekupníkhovor. pejor. handliar (kto kupčí s tovarom) • hovor. zastar. sklepár (majiteľ obchodu) • hovor. pejor. šmelinár (kto sa zaoberá šmelinou) • subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s valutami)


    priekupník kto kupuje tovar na ďalší predaj pre zisk a často nedovolene • špekulant: priekupník s ovocím, špekulant s devízamihovor. pejor.: kšeftáršmelinár: kšeftári, šmelinári s autamihovor. pejor. handliar (Zelinová)subšt. vekslák (kto nedovolene obchoduje s cudzími valutami) • subšt. šíber


    handliarčiť p. obchodovať


    obchodovať zaoberať sa výmenou tovaru (kúpou a predajom), byť obchodníkom • hovor. obchodníčiť: obchodovať so zahraničím; obchodníčil s drevomzastar. trhovať (obchodovať na trhu) • zried. jarmočiť (obchodovať na jarmoku) • hovor. pejor.: kramárčiťkramáriť (obchodovať v malom, predávať v kráme) • zastar.: frajmačiťfrajmočiť (pestovať výmenný obchod) • kupčiťzastar. handžáriť (Kálal)hovor. priekupníčiť (priekupnícky obchodovať) • hovor. pejor.: kšeftovaťkšeftárčiťkšeftáriťhandlovaťhandliarčiťhandliariť (obchodovať s veľkým ziskom) • hovor. pejor. čachrovať (obchodovať nestatočne, pokútne, špekulantsky) • hovor. pejor.: šmelináriťšmelinárčiťšmeliťkeťasiť (obchodovať nedovolene, načierno): šmelinár(č)i s cigaretamihovor. pejor. veksľovať (obchodovať s devízami) • subšt. veksláčiť


    handlovať p. obchodovať


    handlovať sa p. jednať sa 1


    jednať sa 1. dohovárať sa o cene pri kúpe al. pri predaji • hovor. handlovať sa: jednajú sa, handlujú sa ako na trhuhovor. handrkovať saexpr. naťahovať sa: handrkovala sa, naťahovala sa, aby jej tovar dali lacnejšiedohadovať sa (o cene) • zastar. trhovať sa (Timrava)vyjednávať (dohovárať sa s niekým o niečom)

    2. neos. jedná sa o niečo správ. ide o niečo

    3. neos. jedná sa správ. rokuje sa, hovorí sa, vraví sa, je reč o niečom


    handra 1. kus tkaniny používaný na utieranie, umývanie, leštenie a pod.: handra na dlážkuvecheť (na umývanie riadu): utierať stôl vechťomprachovka (na utieranie prachu) • hovor. expr. pľundra (Kukučín)zdrap (látky): ruka obviazaná dajakým zdrapompren. expr. onuca

    2. p. šaty 3. p. šatník 4. p. slaboch


    slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúťexpr.: mäkkýšmľandravecpejor.: zdochliakzdochlinavecheťexpr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín)pejor. onucazgrgoň (Urbánek)hniličkahovor. pejor. handrahrub.: sraľosráčposerosubšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec


    handrár p. trhan 1


    chudák 1. úbohý, poľutovaniahodný tvor: chudák, je veľmi chorýúbožiak: úbožiakovi treba pomôcťneborákneborký: neborák sused mal trápenienešťastníknešťastlivec (človek postihnutý nešťastím): topiaci sa nešťastníkexpr. bedár: bedár na nohyexpr. zmok

    2. chudobný človek: zobrala si chudákabedár: dedinskí bedáriexpr. žobrák: je to už žobrák, všetko mu vzaliexpr. hladošexpr.: trochártroškárhovor. pejor.: šiflikáršuflikárpejor.: trhanšklbanhandrár: trhani bez majetkupejor. všivák (nemajetný a podlý človek): biedni všivácipejor.: niktoš: nemá nič, je to niktošproletáriron. sedmoslivkárzastar.: chudobár (Kalinčiak)mizerák (J. Kráľ)biednik (Vansová)


    niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

    2. p. naničhodník


    trhan 1. pejor. otrhaný človek • pejor.: otrhanecšklbanošklbanechandrárhandroš (Rázus)tulákvandrák (často v nadávkach) • hovor. pejor. šupák

    2. p. chudák 2


    handrboliť p. hovoriť 1


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    handrkovať p. hovoriť 1


    hádať sa hnevlivo si vymieňať názory s nekritickým presadzovaním svojej mienky • dohadovať saškriepiť saprieť sa: susedia sa jednostaj hádajú, škriepia; chlapci sa hádajú, dohadujú, prú, ktorý z nich je šikovnejšízastaráv. potýkať sa: s každým sa hneď potýkalvadiť sa (ostro, prudko): vadia sa ako na trhuexpr.: hrýzť sažrať sa: hryzú sa, žerú sa pre majetoknár. chlpiť sa: chlpili sa o domhašteriť saexpr.: naťahovať saťahať sapejor. handrkovať sa (hádať sa pre malichernosti, bezvýznamné veci): hašteriť sa, naťahovať sa pre každú maličkosťkniž. zastar. rôzniť sa: rôzniť sa medzi sebou (Záborský)fraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým): nebudem sa už s ňou preto ťahať za prstypren. expr. kosiť saexpr. harkať sa (dobromyseľne): deti sa pri obede harkalimať sporsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň si niečo vymáhať): majú spor, svária sa o peniazepriečiť safraz. vymieňať si názorypolemizovať (ostro stavať proti sebe opačné názory) • subšt. cvancigovať sa (klásť odpor): Nepriečte sa už s nami!nár. prejedať sa (Timrava)nár. doprávať sa (Kukučín)nár.: dožúvať sadoháňať sadokarovať sa


    handrkovať sa p. hádať sa


    priečiť sa 1. vzbudzovať odpor, byť proti vôli • byť odpornýbyť protivnýprotiviť sa: fajčenie sa mi prieči, protiví, je mi odpornépríkriť sa (byť príkry) • nepáčiť sa (oslabené): také veci sa mi príkria, nepáčiahnusiť saoškliviť sabridiť sa (vzbudzovať silný, až fyziologický odpor): hnusia, ošklivia, bridia sa jej oplzlé rečimať odpor (proti niekomu, niečomu) • odpudzovať (niekoho): proti takému jedlu mám odpor, také jedlo ma odpudzujenár. hudiť sa

    2. byť v rozpore • odporovať: takýto postup sa prieči, odporuje zdravému rozumubyť protinezhodovať sa: je to proti môjmu presvedčeniu, nezhoduje sa to s mojím presvedčenímkolidovať (vzájomne si prekážať): schôdzky časovo kolidujú

    3. klásť odpor (v skutkoch al. v reči), stavať sa na odpor • odporovaťvzpierať saprotiviť savzdorovať: priečiť sa, odporovať, vzpierať sa požiadavkám niekoho; škoda bolo priečiť sa, vzpierať sa osudusubšt.: šprajcovať sa • štorcovať sa: darmo sa šprajcuješ, nič nedosiahnešzdráhať sa (váhavo sa priečiť): zdráha sa prijať úlohuhádať saškriepiť saprieť sa (v reči): hádajú sa, škriepia sa, prú sa, kto z nich má pravduvadiť sa (prudko) • dohadovať sa: vadia sa, dohadujú sa, ale nik nechce ustúpiťhašteriť sapejor. handrkovať sa (pre bezvýznamné veci) • naťahovať sa: naťahujú sa o dedičstvozastaráv. potýkať sasubšt. cvancigovať sa • nár. priekať sa (Vansová)fraz. expr. ťahať sa za prsty: ťahajú sa za prsty pre maličkosti


    vadiť sa prudko si vymieňať názory (často s hnevom) • hádať saškriepiť saprieť sa: vadili sa, hádali sa pre majetok; škriepili sa, preli sa o detailochsporiť sakniž. sváriť sa (zároveň niečo vymáhať): sporil sa so susedom o záhradudohadovať sadoberať saexpr. harkať sa (vadiť sa v malej miere): deti sa harkali o hračkypriečiť sa (zároveň klásť odpor): Čo sa priečiš?hašteriť sahovor. expr. handrkovať sa (vadiť sa pre malichernosti): hašterili sa pre hlúpostiexpr.: hrýzť sasekať sachlpiť sahovor. expr. žrať sapren. pejor. brechať/štekať na sebafraz. expr. ťahať sa za prsty (s niekým) • nár. prejedať sa (Timrava)


    handroš p. trhan 1


    šatník 1. zásoba šiat • hovor. zastaráv. garderóba: zmodernizovať si šatník, garderóbušatyšatstvohovor. expr.: handryháby

    2. p. skriňa


    šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šatyoblečenie: pohodlné oblečenieodev: nekrčivá úprava odevovoblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblekšatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstvaošatenie (Jesenský)zried. zašatenie (Hviezdoslav)toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaletaróba (dámske slávnostné šaty): večerná róbaúbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úborkostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmysmoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • galazastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gálazastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav)ústroj (Figuli)ustrojenie (Plávka)zaodev (Podjavorinská)zried. odenie (Felix)kniž.: odedzašata: ženská šata (Felix)háb (Čajak)rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúchohovor. expr.: hábyhandry: kúpiť si nové háby, handrykniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom hávehovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský)subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov

    p. aj šatník


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

    p. aj podlý, nehanebný

    2. p. potupný


    nedôstojný 1. ktorý je bez potrebnej dôstojnosti, vážnosti, vznešenosti al. primeranosti (op. dôstojný): nedôstojné vystupovanie rečníkanevhodnýnenáležitýneprimeranýnehodný (nezodpovedajúci istému postaveniu al. istej situácii; op. primeraný, vhodný): má vzhľadom na svoj vek nedôstojné, neprimerané správanie; viesť nevhodné, nenáležité reči; zvolili si nevhodného, neprimeraného nástupcu

    2. pokorením, znevážením, zosmiešnením a pod. spôsobujúci stratu ľudskej dôstojnosti, vážnosti (op. dôstojný) • ponižujúci: urazil ho svojou nedôslednou, ponižujúcou poznámkouhovor. expr. zhadzujúci: ocitol sa v nedôstojnom, zhadzujúcom postavenípotupnýhanebný (spôsobujúci potupu, hanbu): museli sa zmieriť s potupnou, hanebnou prehrou; získal to nedôstojným, hanebným spôsobom


    nehanebný 1. konajúci, vykonaný bez akejkoľvek hanby, bez psychických al. morálnych zábran • hanebný: nehanebné, hanebné klamstvoneprístojný (prekračujúci únosnú mieru): nehanebné, neprístojné vyčíňanie opilcovodsúdeniahodný (ktorý treba odsúdiť): odsúdeniahodný zradca; odsúdeniahodná zradaškaredýošklivýohyzdnýmrzký (s negatívnymi následkami): škaredý, ošklivý, mrzký činpodlýexpr.: špinavýhnusný (využívajúci nečestné postupy): nehanebný, podlý úskok; špinavá, hnusná ložbezočivýkniž. bezostyšnýhovor. drzý (vyznačujúci sa bezočivosťou, hrubosťou): vyvrátiť nehanebné, bezočivé obvinenie; bezočivý, bezostyšný, drzý klamárpejor. ohavnýhovor. pľuhavý: nehanebná, ohavná zrada; ohavný, pľuhavý skutokexpr.: bohaprázdnybohapustý

    p. aj zlý

    2. p. necudný


    podlý konajúci bez zmyslu pre čestnosť, charakternosť, mravnosť (o človeku); svedčiaci o tom • bezcharakterný (op. charakterný) • nečestný (op. čestný): podlý, bezcharakterný človek; podlé, bezcharakterné, nečestné konaniehanebnýnehanebný (hodný odsúdenia; zneucťujúci) • kniž. profánny: hanebný, nehanebný činnízky (mravne): nízke skutkykniž. perfídny: perfídna zákernosťničomnýničomníckynaničhodnýmrzký: ničomný, naničhodný lotor; mrzké úmyslyexpr. mizerný: mizerná, podlá dušapejor.: podliackyoplanskýpľuhavýhovor. pejor.: gaunerskýlumpáckyexpr. oslab. podlučký


    potupný ktorý spôsobuje potupu, urážku • hanebnýhanobnýhanlivýhanoblivý: potupný, hanebný, hanobný pamflet; musel počúvať potupné, hanlivé, hanoblivé urážkyhnusnýohavnýodporný: hnusná, ohavná, odporná zradaurážlivýurážajúci: znášal urážlivé, urážajúce obvineniaponižujúcipokorujúci (ktorý ponižuje, pokoruje): vydržal v ponižujúcej, pokorujúcej pozícii na kolenách; ponižujúci, pokorujúci trestnedôstojný: potupná, nedôstojná smrťkniž. infámny


    urážlivý 1. spôsobujúci urážku, obsahujúci urážku • urážajúci: urážlivý, urážajúci výrok; urážlivé, urážajúce správaniehanlivýhanebnýpotupný: ušli sa jej všetky hanlivé, hanebné, potupné mená

    porov. aj hanlivý

    2. ktorý sa ľahko urazí • nedotklivý: urážlivá, nedotklivá osoba, povaha


    zlý 1. nespĺňajúci mravné normy; svedčiaci o takej vlastnosti (op. dobrý) • planýnedobrý: zlý, planý, nedobrý človek, úmysel; zlý skutoknečestnýnestatočnýnespravodlivýbezcharakternýnecharakternýkniž. nekalý: nečestné, bezcharakterné správanie; nekalé úmyslynemorálnyamorálnynemravnýnehodný: nemorálny chlapzločinnýzločineckýzlodušskýpejor.: lotrovskýoplanský (hrubo sa previňujúci proti mravným normám): zločinný plán, lotrovská organizáciazried. zlodušný (Sládkovič)zlomyseľnýzloprajný (zameraný na šírenie zla, uprednostňujúci zlo pred dobrom): zlomyseľní, zloprajní ľudiadiabolskýdémonickýmefistovskýmefistofelovskýexpr. temný: diabolská, mefistovská tvár; démonické, temné silynenávistný: nenávistný pohľadneľudskýnehumánny (namierený proti ľudskosti; svedčiaci o neľudskosti) • nešľachetnýnepeknýmrzkýodpornýohavnýobludnýohyzdnýošklivýodsúdeniahodný: mrzký, odporný, odsúdeniahodný činmacošský: mať k dieťaťu macošský vzťahčierny: mať čierne svedomiepejor.: podliackypľuhavýkniž. perfídny: podliacke správaniepodlýhnusnýhanebnýnehanebnýničomnýnaničhodnýzastar. ničomnícky: podlý, hanebný človek; naničhodné, ničomnícke úmyslykrivý: nepovedal o ňom krivé slovonízky: nízky charakterexpr.: špinavýmizernýmizeráckymrchavýmrcha (neskl.) • hovor.: neférovýneférunfér (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; je to od teba neférové, unférskazenýpokazený (ktorý sa stal zlým): skazený charakter; pokazená mládežpejor.: spľuhavenýspľundravenýexpr. zapľuhavenýhovor. expr.: zopsutýzlumpáčenýzlumpovanýsubšt.: hovädský • hovadský

    2. nespĺňajúci odborné, pracovné, spoločenské al. iné požiadavky; nespĺňajúci požiadavky kvality, akosti (op. dobrý) • nedobrýnekvalitnýnesúci: zlý, nedobrý, nekvalitný odborník; zlá, nekvalitná stravaneschopnýnehodnotný: neschopný umelec, nehodnotný filmmrcha (neskl.) • mrchavýplanýnepodarenýnezdarný: planý, nezdarný syn; plané jedlo; mrchavá robota; nepodarená prednáškaslabýbiednychabýchatrnýmizerný: slabý remeselník; mizerný tovarexpr.: krátkyderavý (o zlej pamäti) • hovor.: mínusovýnulovýnafigu, pís. i na figuexpr.: nanič (neskl.) • nemožnýpejor.: pľuhavývšivavývulg. na hovno, pís. i nahovno: nulový, nemožný hráč; mínusový, nanič program; šéf je nafigu, na figuhavarijnýkritickýhovor.: katastrofálnydezolátnyhovor. expr.: hroznýstrašný (veľmi zlý): kritická, katastrofálna situácia; prístroje v havarijnom, dezolátnom, strašnom staveexpr.: neslávnyneutešenýžalostný: neslávny, neutešený, žalostný koniecnevydarený: nevydarený programskazenýexpr. zapľuhavený (ktorý sa stal zlým): skazený, zapľuhavený vzduchnedokonalýpoškodenýzničenýhovor. expr.: dobabranýpobabranýzbabraný: nedokonalý sluch, zničený chrupneporiadnypejor. lajdáckyhovor. pejor.: flákačskýšlendriánskyfušerskýhovor. expr. babráckyslang. odfláknutý (zle urobený): zlá, neporiadna, fušerská práca; odfláknutá opravaexpr.: psípsovskýniž. hovor.: poondiatypoondenývulg.: posratýposranýsubšt. blbý

    p. aj nepríjemný

    3. ktorý má chyby (op. dobrý, bezchybný) • chybný: zlý, chybný výsledoknesprávnymylnýpomýlený: nesprávny, pomýlený postupnezdravý: nezdravé názorynepresnýpochybený: nepresné, pochybené výpočtykrivýpokrivenýskreslenýnenáležitý: krivé chodníčky; pokrivená, nenáležitá výchova

    4. ktorý nemá v sebe vľúdnosť, prívetivosť (op. dobrý) • nevľúdny: byť zlý k deťom; zlé, nevľúdne zaobchádzanieneprívetivýnemilý: mal neprívetivú náladu; nemilé privítanienepriateľský: zlý, nepriateľský pohľad

    p. aj nevľúdny

    5. p. nepriaznivý 6. p. zlovestný 1, 2 7. p. nevhodný


    haniť znevažujúco sa o niekom, niečom vyjadrovať, uberať niekomu vážnosť, česť • znevažovať: haniť, znevažovať prácu niekohotupiťurážať: tupila, urážala jej ochotu pomôcťhanobiťzneucťovať (hrubo haniť): hanobiť meno niekoho, zneucťovať presvedčenie niekohozried. paškvilovať (Hurban)utŕhať na cti (niekomu) • kniž. przniťexpr. pľuhaviť: verejne ma pľuhavífraz. hádzať kamením (po niekom) • ohováraťočierňovaťosočovaťhovor. expr.: roznášaťrozvláčaťbridiťhnusiťšpiniťhovor. expr. špintať (úmyselne hovoriť nepravdu o niekom): ohovárajú, očierňujú nás, že sme nepomohli; bridí moju robotu; špiní, špince naňho, kde len môžehovor. škandalizovať (verejne haniť): škandalizovať zasadnutie parlamentunár. hudiťexpr.: šprihaťbrýzgať: šprihá na ich odrodilstvo, haní ich odrodilstvo


    nadávať 1. hovoriť ostré, urážajúce slová (niekomu al. na adresu niekoho, niečoho) • hromžiť (na niekoho, na niečo): nadával kolegovi, na kolegu; hromžil na neporiadkyexpr.: papuľovaťgrobianiťšprihaťšľakovaťbrýzgaťhromovať (na niekoho, na niečo): každému papuľuje, grobiani; šprihal, brýzgal mu do očí jedovaté slová; hromoval na nespravodlivosťhovor. šimfovať: šimfoval na vedúcuhovor. expr. pyskovať: nič sa mu nepáči, jednostaj pyskujepejor.: brechaťštekaťhavkať (na niekoho): brechali, štekali na sebaexpr. fákať (Vajanský)haniťhanobiťtupiťohovárať (nadávať na niekoho v jeho neprítomnosti): hanil, hanobil pamiatku otcaexpr.: špiniťočierňovať: špinil celú rodinurúhať sa (komu, čomu; hrubo nadávať na niečo posvätné): rúhal sa Bohu, nebu

    2. v nespokojnosti používať hrubé výrazy • hrešiť: nadáva, hreší ako pohanhromžiťhromovaťzlorečiť: stále len hromží, zlorečíkliaťpreklínať (nadávať s kliatbami): preklína nebo i zem; kľaje ako kočišhovor. expr. bohovať: bohoval, až sa hory zelenali


    hánka p. kĺb


    kĺb ohybný spoj dvoch al. viacerých kostí • zhyb: lakťový kĺb, zhyb; zápal kĺbov, zhybovhánka (vyčnievajúci kĺb na prste): opuchnuté hánkyhovor. stavec: spuchnuté stavce prstovzastar. sústav (Vajanský)


    hanlivý ktorý je prejavom pohŕdania, znevažovania, záporného postoja k niekomu al. niečomu • hanoblivýhanobný: hanlivý, hanoblivý, hanobný spis, článokurážajúciurážlivýpotupný (ktorý uráža): urážajúce, urážlivé, potupné reči, poznámky, klebetyznevažujúciutŕhačskýutŕhačný (na cti); zhoršujúcilingv. pejoratívny: zhoršujúci, pejoratívny význam slova; pejoratívne slováškaredýnepeknýnelichotivý: vychrlil zo seba rad škaredých, nepekných výrazov na jej adresuzried. príhanlivý


    hanobiť p. haniť


    hanobiteľ kto niekoho, niečo hanobí, tupí: hanobiteľ rasytupiteľ (Štítnický)osočovateľkniž.: profanizátorprzniteľ


    hanoblivý p. hanlivý


    hanobný 1. p. hanlivý 2. p. hanebný 1


    hanopis ostrý útočný, hanobný spis al. článok • paškvil: je to obyčajný politický hanopis, paškvillit. pamflet: písať pamflety


    hanopisec kto píše hanopisy • kniž. pamfletista


Pozri výraz HAN v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Synonymický slovník slovenčiny: han, sou, cid, tym, atl, ara, vent, kosma, otlak, replikovať, testa, hrobka, lestit, hlasno, jahoda
Krížovkársky slovník: im, lob, aft, kus, pog, dva, sami, moto, msdr, vita, obzor, probl, chiro, firnis, celkom
Technický slovník: ermes, letter, trouble, ňu, disable, emission, assembler, dup, ip adresa, plugin, fla, q, erp, mls, thu
Ekonomický slovník: phe, per, obz, txu, awmb, gerd, scats, stv, unfccc, miriam, ose, ľog, ecfa, krm, nho
Slovník skratiek: ceecs, eunita, icomia, voč, j00, r95, ncj, pkf, ums, cao, u, vys, v80, efm, it
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV