Význam slova "ód" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 1161 výsledkov (10 strán)

  • odkaz -u m.

    1. správa odovzdaná prostredníctvom niekoho: ústny, písomný o.

    2. kniž. niečo zanechané ako hodnota, dedičstvo: kultúrny, ideový, hudobný o.;
    o. minulosti

    3. upozorňujúca poznámka: bibliografický o.;
    o-y na literatúru

    nechať niekomu o. odkázať;

  • odkázať -že -žu dok.

    1. poslať odkaz: čo o-š rodičom? o-li po chlapcovi, že prídu;
    o-l, aby ste čakali

    2. poradiť niekomu, kde sa môže informovať: o. niekoho na úrad, na riaditeľa

    3. byť odkázaný byť závislý od niekoho: deti sú o-é na rodičov;
    byť o. sám na seba, na milosť niekoho

    4. poručiť (význ. 1): o. deťom majetok;

  • odkazovač -a m. hovor. záznamník: telefónny o.;
    zapnúť o.

  • nedok. k 1, 2 odkazovať

  • odkazový príd. k 3

  • odkedy zám. opyt. príslov.

    1. expr. i odkedyže vyj. otázku zacielenú na časové východisko: o. ste tu?

    2. uvádza časovú vzťaž. vetu; od toho času, čo: o. sa presťahoval, začal chorieť

  • odkiaľ zám. opyt. príslov.

    1. expr. i odkiaľže vyj. otázku zacielenú na miestne východisko al. pôvod; skadiaľ: o. ste prišli? o. pochádza táto správa?

    2. uvádza vzťaž. vetu príslov., predmetovú a prívlastkovú; skadiaľ: vrátil sa ta, o. prišiel;
    neviem, odkiaľ pochádzate;
    mesto, o. sa prisťahoval

    vie, o. vietor fúka pozná pravú príčinu niečoho;
    vie, o. pokiaľ vie zachovať mieru

  • odkiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. rozmanitosť a ľubovoľnosť miestneho východiska: môžeš začať o.

  • odkiaľsi zám. neurč. príslov. zdôraznene vyj. neurčitosť miestneho východiska: o. sa ozval zvon, prišiel o. zďaleka

  • odklad -u m. odloženie (na neskorší čas): o. platenia, trestu;
    dostať o. (vojenskej služby);
    urobiť bez o-u hneď;
    to nestrpí, neznesie o.

  • odkladací príd. slúžiaci na odkladanie: o. priestor, stolík

  • nedok. odkladať

  • odkladný príd. spôsobujúci odklad: práv. o. účinok

  • nedok. odkláňať -a

    // odkloniť sa

    1. vychýliť sa z pôv. polohy al. priameho smeru, odchýliť sa: pologuľa o-ená od slnka

    2. vzdialiť sa (myšlienkovo ap.), odchýliť sa: o. sa od tradícií;

  • nedok. odkláňať sa

  • odklep -u m. kópia textu písaného na stroji

  • odklepať -e -ú dok.

    1. odpísať strojom: o. článok

    2. klepaním odstrániť: o. popol z cigarety;

  • nedok. odklepávať -a

  • odklepnúť -e -ú dok.

    1. klepnutím odstrániť: o. vŕšok vajca;
    o. popol z cigarety striasť

    2. hovor. klepnutím naznačiť (koniec): o. číslo scény;

  • odkliať -kľaje -kľajú dok. zbaviť zakliatia (v rozprávkach): o. skameneného princa;

  • nedok. odklínať -a

  • odklon -u m.

    1. odklonenie (od pôv. polohy, smeru): o. magnetickej ihly

    2. odklonenie (myšlienkové ap.), odvrat: o. od realizmu, o. od politickej línie

  • odkloniť dok.

    1. vychýliť z pôv. polohy: o. trup doľava

    2. spôsobiť zmenu: o. autobusovú linku;

  • odklopiť dok. nadvihnúť (vrchnák, pokrývku ap.), odchlopiť: o. operadlo

  • odklopný príd. kt. sa dá odklopiť: o-é viečko, dno

  • odkmasnúť -e -ú -sol dok. expr. odtrhnúť: o. konárik

  • odkolísať sa -kolíše -kolíšu dok. expr. odísť kolísavým krokom: o. sa k oknu

  • odkop -u m.

    1. odkopnutie, odkopanie: o. lopty;
    o. súpera

    2. odkopanie (zeminy ap.)

  • odkopať -e -ú dok.

    1. kopaním odstrániť; kopaním odobrať z niečoho: o. zeminu;
    o. briežok

    2. kopaním (nohou) odtlačiť, odhodiť, odkopnúť: o. perinu;

  • nedok. odkopávať -a

    // odkopať sa kopaním sa zbaviť prikrývky: dieťa sa o-lo a prechladlo;

    nedok. odkopávať -a

  • nedok. odkopávať sa

  • odkopírovať dok.

    1. kopírovaním prekresliť: o. obraz

    2. napodobniť: o. vzor;
    príbeh o-ný zo života

  • odkopnúť -e -ú -pol dok.

    1. kopnutím (nohou) odraziť: o. loptu, kamienok

    2. expr. odstrčiť, zavrhnúť, odpudiť: o-l ho ako nepotrebnú vec;

  • odkôrniť -i dok. zbaviť kôry: o-enie guľatiny;

  • nedok. odkôrňovať

  • odkosiť dok.

    1. nakosiť (menšie množstvo): o. (do batoha) trávy

    2. kosením odobrať (z cudzieho): o. susedovi z medze;

  • odkôstkovať dok. zbaviť kôstky, vykôstkovať: o. čerešne

  • odkotúľať -a dok. kotúľaním odsunúť: o. koleso, sud

    // odkotúľať sa kotúľaním sa vzdialiť: peniaz sa o-l

  • nedok. odkrádať sa -a

  • odkradnúť sa -e -ú dok. expr. nebadane odísť: o. sa ako zlodej;

  • odkrágľovať dok. subšt. odstrániť, zničiť, zabiť

  • nedok. odkrajovať

  • odkresliť dok. kreslením napodobniť: o. sochu;

  • nedok. odkresľovať

  • odkrivkať dok. expr. krivkajúc odísť: o. z izby

  • odkrojiť -í -a dok. krájaním oddeliť, odrezať: o. (si) krajec chleba;
    o. z koláča, z klobásy;

  • odkrojok -jka m. niečo odkrojené: o-y chleba

  • nedok. odkrúcať -a

  • odkrútiť -i dok.

    1. krútením uvoľniť: o. maticu;
    o. filmový pás, o. motúz odmotať, odvinúť

    2. hovor. expr. odslúžiť: o. vojenčinu, pracovnú zmenu;

  • odkryť, odokryť -je -jú -kry! dok.

    1. zbaviť prikrytia, odhaliť: o. potrubie, o. korene stromu

    2. odsunúť, odhrnúť (prikrývku): o. záves

    3. nájsť, objaviť, zistiť, odhaliť: o. ložisko uhlia;
    o. chyby, o. pravdu;
    o. rezervy

    o. karty prejaviť svoj úmysel;

  • nedok. odkrývať -a, odokrývať -a

    // odkryť sa, odokryť sa

    1. zbaviť sa prikrytia: o. sa v spánku

    2. stať sa viditeľným, ukázať sa, objaviť sa, odhaliť sa: o-lo sa jej plece;
    o-li sa im nové možnosti;
    o-tý priestor;

  • nedok. odkrývať sa, odokrývať sa

  • odkukať1 dok. hovor. odpozorovať: o. spôsoby (od dospelých), o. výrobu;
    všetkoiba o-né;

    odkukať2 dok. kukaním oznámiť; prestať kukať: kukučka o-la 5 hodín;

  • nedok. odkukávať1 -a

    nedok. odkukávať2 -a

  • odkundes -a m. hovor. pejor. človek, o kt. sa nič nevie, pobehaj (často v nadávkach): prišiel sem dajaký o.

  • odkúpiť -i dok. získať kúpou (obyč. niečo väčšie al. vo väčšom množstve): o. pozemok, dom, o. všetku produkciu;

  • nedok. odkupovať

  • odkväcnúť, odkvacnúť, odkvicnúť -e -ú -col dok. expr. ovisnúť, opadnúť: hlava mu o-la na stôl;
    o. od bezvládnosti;
    o-tá ruka

  • odkvap -u m. rúra zachytávajúca dažďovú vodu (na budovách)

    (dostať sa) z → dažďa pod o.;

  • odkvapkať dok.

    1. stiecť po kvapkách: voda o-la

    2. odtiecť (význ. 2): umyté ovocie dáme na sito o.;

  • nedok. odkvapkávať -a

  • odkvapnúť -e -ú -pol dok. spadnúť ako kvapka: z oka o-la slza

  • odkvapový príd.: o. žľab

  • odkvet -u m. odkvitnutie: postrek rastlín hneď po o-e

  • nedok. odkvitať

  • odkvitnúť -e -ú -tol dok. prestať kvitnúť: ruže už o-li;
    o-tý sad;

  • odkývať -a dok. pejor. mechanicky súhlasiť, odhlasovať, odkývnuť: o-l, čo mu nadiktovali

  • odkývnuť -e -u -vol dok. (kývnutím) vyjadriť súhlas, odkývať

  • odladiť dok.

    1. zrušiť jestvujúce naladenie: o-né rádio

    2. inform. odstrániť zistené chyby napr. programu al. operačného systému počítača;

  • nedok. odlaďovať

  • odľahčiť dok.

    1. zbaviť ťarchy, zaťaženia: o. stavbu, o. dopravu

    2. uľaviť, uľahčiť: o. svedomiu;

  • nedok. odľahčovať

    // odľahčiť si uľaviť si, uľahčiť si: o. si vtipom;

  • nedok. odľahčovať si

    // odľahčiť sa uľaviť sa, uľahčiť sa: neos. po lieku sa mu o-lo

  • odľahlosť -i ž.

  • odľahlý príd.

    1. ležiaci bokom, vzdialený: o. kraj

    2. okrajový, podružný: o-á téma;

  • odľahnúť -e dok. neos. uľaviť sa, uľahčiť sa: o-lo mu na srdci

  • odlákať -a dok. odviesť, odvábiť: o. niekoho na bok

  • odlakovač -a m. prostriedok na odstraňovanie laku: o. na nechty

  • nedok. odlamovať

    // odlomiť sa: konár sa pod váhou snehu o-l;

  • nedok. odlamovať sa

  • odlepiť dok. oddeliť niečo prilepené, op. prilepiť: o. z rany obväz;

  • odlesk -u m. odraz svetla: o. slnka;

  • odlet -u m. odletenie, odlietanie: o. vtákov, o. lietadla;

  • odletieť -í -ia dok.

    1. vzdialiť sa letom, op. priletieť: lastovičky o-li, lietadlo o-lo

    2. odcestovať lietadlom: delegácia o-la

    3. prudko sa vzdialiť, odfrknúť: kameň o-l;

  • odletový príd.: o-á hala

  • odlev -u m. ubúdanie (spôsobené odchodom), odliv, op. prílev: o. obyvateľstva;

  • odležať, odležať si -í -ia dok.

    1. ležaním stráviť (istý čas); ležaním odtrpieť: o-l si celý týždeň;
    o. (si) chrípku

    2. iba odležať uložiť na získanie potrebných vlastností (iba v spoj. so slovesami dať, nechať): dať o. mäso

    // odležať sa ležaním získať potrebné vlastnosti, uležať sa: o-né ovocie

  • odliať -leje -lejú dok.

    1. liatím odobrať: o. vody, vodu (z pohára)

    2. liatím sformovať; takto zhotoviť: o. oceľ (do formy);
    o. bustu;

  • odliatok -tku/-tka m. predmet zhotovený odliatím do formy: bronzový o.;
    o. sochy

  • nedok. odliepať -a, odlepovať

    // odlepiť sa oddeliť sa (ako časť niečoho zlepeného): podošva sa o-la;

  • nedok. odliepať sa, odlepovať sa

  • nedok. odlietať, odletúvať, odlietavať -a, odletovať

  • odlievač -a m. kto zhotovuje odliatky

  • nedok. odlievať -a

  • odlíšiť -i dok.

    1. poznať, určiť rozdiel, rozlíšiť, diferencovať: o. jednotlivé druhy, o. pravdu od výmyslu

    2. urobiť odlišným, rozlíšiť: práca o-la človeka od ostatnej prírody;

  • odlišne prísl.: o. chápať;

  • odlišnosť -i ž.

  • odlišný príd. odlišujúci sa (navzájom), rozdielny, odchodný, odchylný, rozličný: o-é znaky;

  • nedok. odlišovať

    // odlíšiť sa stať sa odlišným;

  • nedok. odlišovať sa byť inakším: údaje sa o-li

  • odliv -u m.

    1. periodické klesanie morskej hladiny, op. príliv

    2. odlev: o. pracovných síl

  • odlomiť dok. lámaním oddeliť, ulomiť: o. (si) kus chleba, o. z koláča;
    o-ená haluz;

  • odložiť dok.

    1. dať nabok: o. lyžicu;
    o-m mu z koláča;

    2. dať na miesto, uložiť, uschovať: o. si veci, kabát;
    o. (si) pár korún ušetriť

    3. odsunúť (význ. 3): o. zápas, oslavu, cestu;

  • odlúčene prísl.;

  • odlúčenosť -i ž.: o. od rodiny

  • odlúčený príd. oddelený od niečoho, osamotený: žiť o. od sveta, od všetkých;

  • odlúčiť -i dok.

    1. oddeliť: vojna ich o-la (od seba)

    2. odstaviť (mláďa);

  • odlučné s. príplatok pracovníkovi za prac. odlúčenie od rodiny: vyplatiť o.

  • odlučovač -a m. zariadenie na odlučovanie: o. oleja, piesku

  • nedok. odlučovať

    1. k odlúčiť

    2. oddeľovať jednotlivé látky (v procese výroby)

    // odlúčiť sa oddeliť sa, odpútať sa: o. sa od celku;

  • nedok. odlučovať sa

  • odľud -a mn. -ovia m.

    1. expr. samotár, čudák: nie som nijaký o.

    2. pejor. zlý človek, surovec

  • odľudštiť -šť/-i! dok. zbaviť ľudskosti: vojna o-la svet;
    o-enie umenia;

  • nedok. odľudšťovať

    // odľudštiť sa: svet sa o-l, o-ená morálka;

  • nedok. odľudšťovať sa

  • odluka -y -lúk ž. odlúčenie: citová o.;
    o. cirkvi od štátu;
    odb. menová o. rozdelenie federálnej meny na slovenskú a českú menu (r. 1993)

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV