Význam slova "ďar" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dar -u m.

1. vec daná al. získaná bez protihodnoty: vianočný d.;
odovzdať d.;
dať niečo do d-u;

2. čo človek má al. získa od prírody: d-y zeme;
d. jazyka, reči i fraz. výrečnosť

● → danajský d.;

darca -u mn. -ovia m.

1. kto niečo dáva, daruje: d. prispel na výstavbu kostola;
d. krvi

2. komu (po smrti) odoberú orgán na transplantáciu čakateľovi;

darček -a m. zdrob. k 1;

darčekový príd.: d-á služba

darcovstvo -a s.: bezplatné d. (krvi)

darebáčiť -i -ia nedok. expr. leňošiť, povaľovať sa: d. po celý deň

darebáčka -y -čok ž.;

darebácky príd.;

darebáctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k darebák

2. darebácke konanie, darebácky skutok

darebák -a mn. -ci m. expr.

1. kto sa vyhýba práci, lenivý človek, lenivec, leňoch: príživník a d.

2. zlý človek, ničomník, naničhodník: je to lump a d.;

darebný, darobný príd. lenivý, daromný, neporiadny: d. pomocník

dariť sa iba 3. os. nedok.

1. (o činnosti al. jej výsledku) úspešne pokračovať, mať úspech: všetko sa mu d-í;
neos. v robote sa mu (ne)d-í

2. (o rastlinách, o zvieratách) dobre sa rozvíjať, prospievať: pšenica sa d-í v nížinách;
neos. dobytku sa dobre d-í na horských pasienkoch

darkyňa -e -kýň ž.;

darmo

1. prísl. bez úžitku, zbytočne, márne, nadarmo: nežiť d.;
d. ho núkali, nevzal si

2. vetná prísl. už je tak, nedá sa nič robiť: d. (je), roky letia

3. prísl. zastaráv. bez náhrady, zadarmo: dostať niečo d.

● brať, kupovať, akoby d. dávali vo veľkom množstve

darmožráč -a m. pejor. príživník, parazit: panskí d-i;
spoločnosť lenivcov a d-ov;

darmožráčsky príd. i prísl.

daromne prísl.;

daromnica -e -níc ž.

1. bezvýznamná vec, zbytočnosť, pletka, hlúposť: zaoberať sa d-ami;
nemám čas na d-e

2. lenivá, daromná žena al. zviera

daromník -a mn. -ci m. lenivý, daromný človek al. zviera, lenivec, leňoch, darebák: nebudeme robiť na d-a

daromnosť -i ž.

daromný príd.

1. zbytočný, bezvýsledný, márny: d-é čakanie, d-á robota;
d-á bola jej námaha

2. neporiadny, lenivý, darebný: d-á žena;

darovať dok.

1. dať ako dar, venovať: d. synovi dom, d. žene šperk

2. hovor. (obyč. v zápore) odpustiť, prepáčiť: to mu ned-m!

● d. niekomu život a) porodiť dieťa b) nezabiť; neodsúdiť na trest smrti;
d-l by aj poslednú košeľu je veľký dobrák;
d-nému koňovi nehľaď na zuby dar sa prijíma taký, aký je;

nedok. al. opak. darúvať -a

darvinistický príd.: d-é idey

darvinizmus -mu m. učenie o všeob. zákonitostiach vývinu organizmov (podľa Ch. Darwina);

aréna -y arén ž. priestor, kde sa konajú zápasy, predstavenia ap.: cirkusová a.;

aróma -y ž. (silná) vôňa: a. kávy;

maďarčina -y ž. maď. jazyk; ako učebný predmet i maď. literatúra

maďarčinár -a m. odborník v maďarčine; učiteľ al. poslucháč maďarčiny;

maďarčinárka -y -rok ž.

maďarón -a m. pejor. pomaďarčený príslušník nemaďarského národa;

maďarónka -y -nok ž.;

maďarónsky príd. i prísl.

nedok. očarúvať -a

pomaďarčiť -rč/-i! dok. dať maď. ráz, urobiť maďarským: p. (si) meno, p. školy;

nedok. pomaďarčovať

// pomaďarčiť sa dostať maď. ráz, stať sa maďarským;

nedok. pomaďarčovať sa

šarža -e ž. hovor. (voj.) hodnosť: vysoká š., vyslúžiť si š-u;

nedok. učarúvať -a

nedok. vyčarúvať -a