Synonymá slova "du" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 387 výsledkov (4 strán)

  • dualizmus systém založený na dvoch samostatných princípoch • podvojnosťdvojitosť (op. monizmus)


    ďob naznačuje pichanie, udieranie zobákom, prstom, nechtom a pod. s cieľom obyčajne narušiť povrch predmetu • ďub: ďateľ ďob, ďob do kôry; ďub a už bola v omietke dieročkazob (s cieľom zožrať, zjesť z niečoho): zob, zob do jablka


    ďub p. ďob


    dubasiť p. tancovať, dupať 1


    dupať 1. prudko našľapovať a pritom vydávať tupý zvuk • dupotať: kone dupali, dupotali po dlažbevydupávaťvydupkávaťpodupávaťpodupkávať (chvíľami): podupával v čakárniexpr.: dupkaťdupčiťcupkaťcupotaťcapkaťlupkať (s malou intenzitou): deti dupkali, cupotali po izbeexpr. dubasiť (dupať pri tanci) • nár. expr.: dupancovaťdupsiť

    2. p. šliapať 1


    tancovať pohybovať sa v tanci; predvádzať tanec • zvŕtať savrtieť sa: rada tancuje, zvŕta sa, vrtí sa v tancihovor. vykrúcať sa: celý večer spievajú, vykrúcajú sa na parketehovor. vykrúcať (koho): vykrúca dievča, tancuje s dievčaťomexpr.: natriasať sanadŕdať sahopsaťhopkať: natriasajú sa v rytme svingu; dievčence veselo hopsajú, hopkajúpreberaťprepletať (nohami) (šikovne pohybovať nohami pri tanci): mládež rezko preberá, prepletá (nohami) do taktu s hudbouexpr.: dubasiťdupčiťdrboliťdubiť (pri tanci obyč. dupať, dupkať): mládenci ohnivo dubasia, dupčianár.: dupancovaťdupajčiť (Kálal)expr.: drepčiťkrepčiť (rezko): mladí v kole drepčili, krepčili, výskali od radostizastar. hajdukovať (tancovať odzemok) • slang. džemovať


    ďobať 1. udierať zobákom • ďubať: ďateľ ďobe, ďube do stromuzobaťkľuvaťkľuť: kvočka ho zobala do nohy; húsky kľuvajú, kľujú do ohradyexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (jemne ďobať)

    2. expr. udierať nejakým ostrým predmetom • pichaťbodať: ďobať, pichať paličkou do zemeexpr.: ďubaťďugaťexpr. zried. ťupať: ďubal sa do čela; Neďugaj, neťupaj ma lakťom!strkaťexpr. štuchať: strkal, štuchal doňho palicouexpr.: ďobkaťďubkaťťupkať (slabo udierať): nesmelo ma ďubkala po pleci


    ďubať p. ďobať 1, 2


    hrešiť 1. vyslovovať ostré, urážajúce slová (v zlosti, rozčúlení) • nadávaťhromžiť: hreší, nadáva, hromží na všetkých a na všetkoexpr. hromovaťzastar. hriemať (Krčméry)expr.: brýzgaťharusiťharušiťcifrovaťhovor. expr.: šľakovaťbohovaťstobohovať: šľakuje, bohuje ako kočiškliaťpreklínaťkniž. zlorečiť (hrešiť a vyslovovať kliatby): kľaje, preklína syna, zlorečí na syna; škaredo kľajeexpr. zastar. teremtetovať

    2. dôrazne vyjadrovať nespokojnosť s niekým, hovoriť výčitky niekomu • karhať: hreší, karhá syna, že nepočúvanapomínaťvyčítaťdohovárať (miernejším spôsobom): napomína žiakov, dohovára im, aby boli tichoprekárať: žena ho tresce a prekáraexpr.: krstiťmydliťkresaťharusiťharušiťzvŕtaťhovor. zastar. štrôfaťhrub.: kefovaťďobaťďubaťsubšt. pucovať • zried. hriakať

    3. robiť priestupky proti niečomu • prehrešovať sapreviňovať sa: hreší, prehrešuje sa proti gramatikeprestupovať: prestupuje predpisy, zákon


    klať 1. vrážať do niečoho rohmi • trkaťdrgať: baran kole, trká, drgákľuťďobaťďubať (vrážať zobákom)

    2. spôsobovať bodavú bolesť • bodaťpichať: neos. kole, bodá, pichá ho v boku


    pichať 1. zasahovať niečím zahroteným • bodať: pichať, bodať obeť nožomštuchaťštúraťštáraťšparchať: štuchá, štára do osieho hniezdaďubaťďobať: dravec ďobe zobákom do zdochlinystokaťstokýnať: stokať červíka na udicužihať (pichať žihadlom): žihať ako osa

    p. aj strkať 2

    2. spôsobovať bolesť bodnutím al. podobnú ako pri bodnutí • bodať: včela, osa ma pichá, bodá; svetlo reflektora pichá, bodá očištípať (spôsobovať pálčivú bolesť): rana nepríjemne štípeklať: po dlhom behu ma začne klať v bokulúpaťlámať: pri zmene počasia ho lúpe, láme v kolenekniž. obádať: strnisko obáda nohy

    3. označovať príchod a odchod z pracoviska pomocou automatických hodín • hovor. štikaťsubšt.: cvikať • cvakať: v robote pichá, cviká vždy posledný

    4. p. strkať 1 5. p. podpichávať


    strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

    2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


    štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)


    ďubať sa p. kľuť sa 1


    kľuť sa, kľuvať sa 1. zobákom prerážať škrupinu a tak sa dostávať von (o vtákoch) • vykľúvať sa: kurča sa kľuje, vykľúva z vajcaďobať saďubať savyďobávať savyďubávať sa: vtáča sa ďobe, ďube z vajcapreďobávať sapreďubávať saexpr.: preďobkávať sapreďubkávať saprezobávaťprezobkávať sapren. expr. vykúkať: mladé vykúka z vajca

    2. p. klíčiť


    dubina dubový porast • dúbravadúbravina: mladá dubina, dúbrava; zablúdiť v dubine, v dúbrave, v dúbravine


    dubiť p. tancovať


    cupotať expr. 1. pri dopadnutí vydávať krátke ostré zvuky • expr. cupkať: zrelé gaštany cupocú, cupkajú na zem

    2. kráčať, bežať drobnými krokmi • expr.: drobčiťcupkaťťapkať: ktosi za nami rýchlo cupoce, drobčí, cupkáexpr.: capkaťciepkaťťupkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťstupkaťbežkaťdipkaťlupkať: deti capkajú, ťupkajú, dupkajú po tráve bosými nohaminár. cupajdovať (Šoltésová)nár.: drmoliťdrboliťdzepkaťďubkať (Kálal)


    drobčiť expr. kráčať drobnými krokmi • expr.: cupkaťcupotaťťapkať: deti drobčia, cupkajú, ťapkajú po chodníkuexpr.: capkaťciepkaťťupkaťtľapkaťťapuškaťťapušiťdupkaťdupčiťdipkaťďubkať: tľapkať, dipkať po tráve bosými nohamiexpr.: stupkaťbežkaťlupkať: dievčatko bežkalo po kobercinár.: drboliťcupajdovať (Šoltésová)


    ďubkať 1. p. ďobať 1, 2 2. p. drobčiť


    dubleta hláskovo al. tvarovo odlišné dve podoby toho istého slova al. tvaru • dvojtvar: príslovky trochu/trocha sú dubletami


    dubletný p. dvojitý


    dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úderzdvojenýduplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správuhovor. dupľovaný: dupľovaná porciaodb. dubletný: dubletná formatech.: duplexnýduplexový: duplexné, duplexové čerpadloneskl. kniž. double [vysl. dubl]zastar.: dvojmýdvojnýdvojačistý


    dublovať p. opakovať 2


    opakovať 1. hovoriť ešte raz al. viac ráz to isté • kniž. opätovať: opakovať, opätovať otázkuexpr.: omieľaťomáľaťotrepávať (viac ráz): do omrzenia omieľa, omáľa to isté; otrepáva ošúchané frázypejor.: papagájovaťverklíkovať (netvorivo opakovať) • reprodukovať (slovne vyjadrovať niečo po inom al. niečo počuté, prežité): reprodukovať námietky vedeniahovor. duplikovať (dôrazne opakovať) • zastar. repetovať (opakovať si učivo) • fraz. zodierať v reči

    2. robiť ešte raz to isté • zdvojovaťdublovaťhovor. dupľovať: opakovať, dupľovať obedreprízovať (uvádzať ako reprízu): operu reprízujú už po päťdesiaty raz

    3. robiť to isté ako iný • opätovaťvracaťodplácať: úsmev mu opakoval, opätoval; vyhrážky mu vracal, odplácal


    bláznivý 1. duševne chorý • pomätenýnenormálnychoromyseľný: na starosť ostala bláznivá, pomätená, nenormálna, choromyseľnášialenýzbláznenýfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavu: šialený, zbláznený človek; osoba chorá na rozum, padnutá na hlavuhovor. pochabýexpr.: spochabenýpojašený: nevedel, čo môže čakať od pochabého, spochabeného mozgunepríčetnýposadnutýhovor. expr.: šibnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelenýšvihnutýstrihnutýslang. šľahnutýneskl. hovor. pejor. šišipren. frcnutýsubšt.: mešuge • mišuge • cvoknutý

    2. expr. zbavený rozvahy, nekontrolujúci svoje prejavy, správanie (o človeku); svedčiaci o tom • nerozumnýnerozvážnypobláznený: bláznivé, nerozvážne, nerozumné, pobláznené dievča; bláznivý, nerozumný, nerozvážny plánnemúdrynezmyselný: nemúdry, nezmyselný nápadbláznovskýexpr.: šialenýzbláznenýpochabýspochabenýpochábeľský: mal svoje bláznovské obdobie; šialené roky; zbláznená, pochabá, spochabená, pochábeľská mladosťexpr.: poplašenýsplašenýpojašenýzjašenýrozjašenýstrelenýtrafenýpobesnený: poplašený, splašený, pojašený, zjašený chalan; výplody streleného, trafeného mozguexpr. potáraný (Timrava, Podjavorinská)samopašnýšantivýrozbláznený: samopašné, šantivé, rozbláznené šteňa

    3. p. silný 2, prudký 1, 2 4. p. výstredný 1


    choromyseľný ktorý je duševne chorý • pomätenýbláznivýšialený: správanie choromyseľného, pomäteného, bláznivého, šialeného človekanenormálnyfraz. chorý na rozumfraz. expr. padnutý na hlavuhovor. chorý: je nenormálny, chorý na rozum, padnutý na hlavu; choromyseľná, chorá osobaexpr.: pojašenýzjašenýzošalený: vyčíňa ako pojašená, zjašenáhovor. pochabýexpr. spochabený: trhala si vlasy ako pochabá, spochabenáhovor. expr.: šibnutýšľahnutýťuknutýďugnutýďubnutýďabnutýhovor. pejor.: trafenýstrelený: správal sa ako šibnutý, ťuknutý, ďugnutý, ďubnutý, ďabnutý; výmysly trafeného, streleného mozguneskl. hovor. pejor.: šišiplem-plemsubšt. cvoknutý

    porov. aj slabomyseľný


    hlupák hlúpy al. nerozvážny človek (používa sa často v nadávkach) • sprosták: to môže urobiť len hlupák; ten chlap je veľký sprostákexpr.: chumajchmuľochruňotrpáktruľotrkvastupectupáktupáňkubotrúbapejor. krpčiar (človek bez rozhľadu) • expr. zried. tupohlavecexpr.: ďuroľoľozadebneneczadubenectĺkmumkomumomumajmumákhlúb (Rázusová-Martáková)hovor. expr. blázonexpr. dilinohovor. expr. šibnutýexpr.: dubová hlavazadebnená hlavaprázdna makovicaexpr. zried. trúd (Zguriška)expr.: debilidiotkreténimbecilpejor. somár: Nebuď somár!pejor.: osolbumbajtrubirohbambuchtrúpľaľoprimitívobmedzenecignorantmamľaschrenozembuchmamelukhovor. pejor.: trdlotrloťulpasbibashotentotšišihrub.: hovädokôňvôlbaransubšt.: blbec • blb • blbáň • chňup • magor • cvok • mešuge • mišuge • debo • expr.: teľpis (Jesenská)šaluga (Jesenská)


    dúbrava, dúbravina p. dubina


    čupieť 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • kvočať: dieťa ustráchane čupí, kvočí v kúteexpr.: čupiť sačupkať sikľučaťkvačaťdrepieť: dieťa sa čupí, čupká si v tráve; kľučiac zbiera omrvinkybyť učupený (často pren.): domčeky sú učupené, čupia sa v zelenichúliť saprikŕčať saexpr. krepiť sazried. ukŕčať sa

    2. expr. byť stále na jednom mieste • kvočaťtrčaťdrepieťdučaťsedieť: stále iba doma čupí, kvočí, trčí


    dučať p. kvočať 2


    kvočať 1. byť v nízkej polohe so skrčenými nohami • čupieť: dieťa kvočí, čupí na chodníku a kreslíexpr.: kvačaťkľučaťčupiť sačupkať si: ustráchane kvačí, čupí sa v kúte

    2. expr. zdržiavať sa na jednom mieste (nečinne, nadarmo) • sedieť: stále iba doma kvočí, sedíexpr.: čupieťdrepieťtrčaťdučaťdunčať: Kde toľko čupíte, drepíte, trčíte, dučíte?expr. tvrdnúť: nebudem tu viac tvrdnúť a odídemkniž. väzieťpejor. kvačať: jednostaj kvačí u susedov


    väzieť kniž. 1. byť niekde dlho • zdržiavať sazdržovať sa: Kde toľko väzí?; dlho sa zdržuje v práciostávaťzostávaťzotrvávať: zostáva, zotrváva na pracovisku do večeraexpr.: kvočaťčupieťdrepieťdučaťtrčať: nikam nejde, kvočí, čupí, trčí domaexpr.: tvrdnúťvisieť: tvrdol, visel tam bez peňazípren. pejor. kvačaťnár. repieť: kvačali, repeli na stanici dve hodiny

    2. p. spočívať 3


    píšťala 1. jednoduchý dychový hudobný nástroj: píšťala z vŕbydúčeľadúčeľ (Hviezdoslav)piskor (súčasť ľudových hudobných nástrojov, do ktorej sa fúka): piskor na gajdáchtrembita (dlhá pastierska píšťala)

    2. kosť na predkolení • dúčeľadúčeľ (Dobšinský)


    stopka výhonok na vetvičke stromu al. na rastline, ktorý nesie kvet, list al. plod: trhať ovocie so stopkamistonka: stonky listov slivákbyľbyľa (nadzemná os rastliny): byle trávykostrnka (tvrdý zvyšok rastlinnej osi): kostrnky na strnisku pichajústvol (bezlistá byľ nesúca kvet): stvol narcisudúčeľdúčeľa (hrubá a dutá byľ niektorých rastlín): slnečnicové dúčele


    dúčeľa, dúčeľ 1. p. píšťala 1, 2 2. p. stopka


    duch 1. nadprirodzená netelesná bytosť: dobrý duchdžin (zlý al. dobrý duch v orientálnych náboženstvách) • mátohastrašidlo (v poverách duch, ktorý straší)

    2. myšlienkový svet, duchovná sféra človeka: smiať sa v duchumyseľmyšlienky: predstaviť si niečo v mysli, v myšlienkachduša: nepokojná dušavnútro: uchovávať si dojmy vo svojom vnútrikniž. psychakniž. zried. psyché

    3. duševné schopnosti na nejakú činnosť: byť obdarený duchomnadanievlohytalent: mať básnický talent, básnického ducha

    4. duševné vlastnosti: byť veselého duchazaloženie: svojím založením je pesimistapovaha: mierna povahaletora: flegmatická letora

    5. duševný stav • nálada: nestrácať pokojného ducha, pokojnú náladu

    6. celkový súhrn príznačných vlastností niečoho: revolučný duch dobyrázcharakter: romantický ráz, charakter operyovzdušieatmosféra: medzi nimi vládne ovzdušie, atmosféra priateľstvanálada: nálada neznášanlivosti na pracovisku

    7. p. osobnosť 1


    duša 1. vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka • vnútro: rozháraná duša, rozhárané vnútroduch: povedať si niečo v duchumyseľ: v mysli má nepokojkniž. psychakniž. zried. psyché

    2. p. základ 2 3. p. človek 1 4. p. obyvateľ


    nadanie vlastnosti potrebné na nejakú činnosť • vloha (obyč. mn. č.) • talent: hudobné nadanie, vlohy; talent na rečischopnosť: rozvíjať svoje schopnostidispozícia (obyč. mn. č.): dispozície na funkciuduch: mať básnického duchazastar. pochopkniž. múza: hudobná múza


    nálada 1. celkový psychický stav: mať smutnú náladurozpoloženie: byť v nedobrom rozpoloženívôľa: je celkom bez vôleduch: nestrácať pokojného duchahovor. myseľ: mať veselú myseľkniž. naladenie: rozmarné naladenie (Timrava)

    2. kladné psychické rozpoloženie • dobrá vôľa: stratiť náladu, dobrú vôľuveselosťrozjarenosť: od rána ho neopúšťa veselosť, rozjarenosťexpr. špička (dobrá nálada vyvolaná alkoholom): mať špičku

    3. celkový stav, okolnosti, v ktorých niekto žije, niečo sa deje: atmosféra, ovzdušie: priateľská nálada, atmosféra, priateľské ovzdušiepomery: vládli tam príjemné pomeryprostredie: dobré rodinné prostrediepostoj: postoj verejnosti

    4. p. ráz


    osobnosť 1. človek výnimočných kvalít, obyč. s významným postavením v spoločnosti • zjavindividualita: výrazná, silná osobnosť, individualita našich dejín; vzácny zjav v literatúrepostavakniž. duch: odišla vynikajúca postava nášho umenia; veľký duch dobyautoritahovor.: kapacitakaliberexpr. veličina (uznávaný človek v nejakom odbore): je autoritou, kapacitou vo fyzikefenomén: hudobný fenoménmudrcosvieteneckniž. veľduch (osobnosť v duchovnej sfére): mudrci, osvietenci, veľduchovia ľudstva

    2. p. človek 1


    povaha 1. súhrn vlastností určujúcich správanie človeka a reagovanie na vonkajšie podnety • temperamentletora: pokojná, výbušná povaha, letora; pokojný, výbušný temperament; flegmatická letorahovor. nátura: mať dobrú náturukniž. naturel: národný naturelduchzaloženie: byť veselého ducha; svojím založením je optimistacharakter: je to pevný charakter

    2. súhrn príznačných vlastností niečoho • charakterráz: kniha vedeckej povahy, vedeckého charakteru, rázu; romantický ráz operysmer: škola humanitného smeruzacielenie: ideové zacielenie diela

    p. aj charakter 2


    ráz súhrn príznačných vlastností niečoho • charakter: romantický ráz, charakter operypovaha: povaha chorobykniž. tvártvárnosť: tvár, tvárnosť spoločnostismer: školy humanitného smerupodoba: jeho tvár nadobudla smutnú podobuštýl (ráz veci al. javu): štýl obliekaniatyp (ráz, ktorému zodpovedá skupina javov): typ strednej školyzaloženiekniž. razenie (základná povahová vlastnosť): svojím založením je optimista; človek starého razeniaduch (celkový ráz): duch dobyakcent: báseň má osobný akcenttón (charakter rečového prejavu): všeľudský tón umeleckého dielakniž. kolorit: dobový kolorit románuexpr. punc: dielo má politický puncčrta (charakteristická vlastnosť): všetky stavby majú spoločnú črturámecforma: odovzdávanie cien malo slávnostný rámec, slávnostnú formunálada (celkový ráz): nálada obrazu


    strašidlo 1. fantáziou vytvorené zjavenie vzbudzujúce strach, hrôzu • strašiakmátohapríšeraprízrak: rozprávky o strašidlách; báť sa strašiakov, mátoh, príšer; rozprávkové prízrakyčudo: veriť v čudáduch: v zrúcaninách strašia duchoviaexpr.: bobákbubákbobo (strašiak pre deti): strašiť deti bobákom, bubákomfantómvidinakniž.: fantazmafantazmagóriapren. hrozba (niečo, čo vzbudzuje strach): hrozba hladu

    2. figúra z palíc, handár a pod. na plašenie vtákov • strašiak: strašidlo, strašiak vo vinohradeplašidlo (zariadenie na odháňanie zveriny) • expr. hastrošpanák: panák v maku


    dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtipostrovtip: vynikať ostrovtipomdôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosťdômyselnosťdômysel (Kukučín)duchaplnosť: duchaplnosť odpovedevtipnosť: vtipnosť postrehuvtip: ukázal vtip pri riešení problémubystrosť: bol známy svojou bystrosťoukniž. bystrozrakpoet.: bystroumnosťbystroumostroumbystrotapohotovosť: rozprávačská pohotovosťvynachádzavosťvynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známahovor. fígeľ: pomáhať si fígľomhovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľomhovor. expr. chochmes: mať chochmeshovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikomesprit: francúzsky espritiskrakniž. invencia: umelecká invencia


    duchaplnosť p. dôvtip


    dôvtipný prejavujúci bystrosť, originálnosť myslenia (o človeku); svedčiaci o takých vlastnostiach • bystrý: dôvtipný, bystrý žiakvynachádzavývynaliezavýinvenčný (ktorý sa vie vždy vynájsť, nájsť riešenie, prísť s niečím novým): vynaliezavý, vynachádzavý remeselník; invenčné riešeniedômyselný: dômyselná konštrukciaostrovtipnýkniž. ostroumnýmenej časté: bystrohlavýbystroumný: ostrovtipný, bystroumný spoločník na diskusiuinteligentnýduchaplný (prejavujúci inteligenciu, vtip): inteligentná, duchaplná odpoveď; duchaplný rozhovorchytrývtipnýšikovný (rozumovo): chytrá, vtipná, šikovná hlavaexpr. šalamúnsky: šalamúnske riešeniehovor. nápaditý

    p. aj bystrý


    duchaplný p. dôvtipný


    vtipný 1. ktorý má bystrý rozum; svedčiaci o tom • dôvtipný: vtipný, dôvtipný človek; vtipný postreh, dôvtipné riešeniedômyselný: dômyselný konštruktér, dômyselné zariadeniebystrý (ktorý má dobrý a rýchly postreh): bystrý žiakduchaplný: duchaplný muž, duchaplná poznámkahovor. šikovný: šikovný študent, expr. šikovný ťahpoet. bystroumný: bystroumné dievča (Jégé)

    2. vzbudzujúci radosť, optimizmus, chuť žartovať; plný vtipu • žartovnýveselý: vtipná, veselá, žartovná príhoda; prísť na veselšie myšlienkyhumorný: vznikla humorná situáciaiskrivý: iskrivé ovzdušie

    p. aj veselý 2


    bezduchý 1. (i pejor.) duševne, intelektuálne nerozvinutý; konaný, uskutočňovaný bez (tvorivej) rozumovej činnosti; nemajúci myšlienkovú náplň, hĺbku • bezobsažnýprázdnyneobsažný: bezduchý, bezobsažný, prázdny človek; bezduché, bezobsažné, prázdne, neobsažné táraniezried.: duchaprázdnyduchapustý (Hurban, Záborský)bezmyšlienkový: bezmyšlienkové dieloobmedzenýhlúpy: obmedzený byrokrat, hlúpe poznámkynetvorivý (op. tvorivý): netvorivé napodobňovanie, netvorivá prácabezmyšlienkovitýautomatickýzautomatizovanýmechanickýpren. pejor. papagájsky (robený mechanicky, bez hlbšieho uvedomenia, rozmýšľania): bezmyšlienkovité, automatické memorovanie; automatická, zautomatizovaná, mechanická činnosť; papagájske opakovanie

    p. aj schematický

    2. p. mŕtvy1 1


    duchaprázdny p. hlúpy 1, bezduchý 1


    hlúpy 1. ktorý má slabé rozumové schopnosti; prezrádzajúci hlúposť, obmedzenosť (op. múdry) • sprostý: je hlúpy, sprostý ako poleno; viesť hlúpe, sprosté rečinechápavýtupýťarbavýťažkopádny (pomaly, ťarbavo mysliaci; ťažko chápajúci, učiaci sa; op. chápavý, bystrý): nechápavý, tupý, ťarbavý, ťažkopádny žiak; tupé tváreexpr. tupohlavýobmedzenýprimitívnykniž. stupídnypejor. bezduchý: obmedzení, primitívni ľudia; stupídny, bezduchý prejavzried.: duchaprázdnyduchapustýexpr.: zadubenýzadebnenýidiotskýimbecilnýdebilnýkreténsky: idiotský, kreténsky výraz v tváriretardovanýzaostalý (mentálne) • hlupáckysubšt. blbý • prázdny (duševne) • expr.: vykradnutýdutý: prázdna, vykradnutá, dutá hlavanár. krepýpren.: tvrdýdúpny; nasprostastýprihlúplyprisprostýnahlúplysubšt.: pripečený • prihoretý • prihorený (trocha sprostý, hlúpy) • neinteligentnýnemúdry (ktorému chýba inteligencia; op. inteligentný, múdry) • nelogický (ktorému chýba opodstatnenie, logika; op. logický): neinteligentné správanie; nemúdre, nelogické krokynevzdelaný (bez vzdelania) • nedôvtipnýnedômyselný (op. dôvtipný, dômyselný) • hovor. expr. včerajší: nie som včerajšíneskúsenýmladý: si ešte hlúpy, neskúsený, mladýnezmyselnýnerozumnýexpr.: chumajskýsomárskylajošskýsprostácky: nezmyselný, nerozumný, somársky nápadexpr. hlúpučkýprihlúpy (príliš hlúpy) • expr. truľkovský (Puškáš)

    2. p. naivný 1 3. p. nepríjemný 4. p. suchý 2


    bystro 1. s obratnosťou a za (veľmi) krátky čas (op. nemotorne, ťarbavo) • rýchlosvižkosvižne: bystro, svižko, svižne prejsť cez cestuvrtkorezkohybko: vrtko, rezko kráčal za otcombodročulo: bodro, čulo sa pohybovať po zľadovatenej plochepružnezľahka: pružne, zľahka zoskočiť z vozaexpr. šibko: šibko liezť po skaláchexpr.: dupkomhupkomhupky: dupkom, hupkom vyskočiť na rovné nohy

    porov. aj bystrý 1

    2. reagujúc, vnímajúc, uvažujúc rýchlo a dobre; prejavujúc tieto schopnosti • pohotovopohotove: bystro, pohotovo posudzovať vzniknutú situáciubystrozrako (s bystrým postrehom): bystrozrako si prezerať prichádzajúcichdôvtipneostrovtipne (s dôvtipom): dôvtipne, ostrovtipne odpovedať na otázkydômyselne: dômyselne konať na prospech podnikuduchaprítomne: duchaprítomne sa pohybovať v spoločnostivnímavo: vnímavo sledovať výkladrozumnemúdrointeligentne (prejavujúc rozumové schopnosti): rozumne, múdro uvažovať o svojich možnostiach; inteligentne rozmýšľaťhovor. šikovne: šikovne riešiť úlohy

    porov. aj bystrý 2


    duchaprítomne p. bystro 2, porov. aj pohotový


    duchaprítomnosť p. rozvaha 1


    rozvaha 1. schopnosť rozumne, pokojne, múdro, premyslene uvažovať • rozvážnosť: bol známy svojou rozvahou, rozvážnosťouobozretnosťopatrnosť: robiť niečo s rozvahou, s obozretnosťou, s opatrnosťouuváženie: konať bez uváženiakniž. rozmysel: pomaly, s rozmyslom vstalpokoj: zachovať pokoj v nebezpečenstveduchaprítomnosť: nestratiť duchaprítomnosťchladnokrvnosťsúdnosť (schopnosť správne uvažovať): stratiť súdnosťprezieravosť (schopnosť myslieť do budúcnosti): prezieravosť štátnika

    2. p. súvaha


    bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

    2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

    p. aj múdry, jemný 5


    duchaprítomný p. pohotový, bystrý 2


    pohotový ktorý rýchlo a správne reaguje, koná; svedčiaci o tom • duchaprítomný: pohotový, duchaprítomný človek; pohotová, duchaprítomná poznámkabystrýobratnýšikovný (uplatňujúci v konaní bystrosť, obratnosť, dôvtip): bystrý žiak; obratný, šikovný obchodník, sprostredkovateľvynachádzavývynaliezavýhovor. trefný: vynachádzavá, vynaliezavá, trefná reakcia na urážlivé slová; vynaliezavá, trefná odpoveďrýchlykniž. promptný: rýchla, promptná obsluhapružný (pohotovo sa prispôsobujúci potrebám): pružné riešenie zmenenej situácie


    duchapustý p. hlúpy 1, bezduchý 1


    duchár p. špiritista


    špiritista kto sa zaoberá špiritizmom • duchárokultista


    duchárstvo p. špiritizmus


    špiritizmus viera v možnosť styku s dušami zomretých; pokusy o takýto styk • duchárstvookultizmus


    dúchať p. fúkať 1, 2


    duť súvisle a jednosmerne sa pohybovať (o vetre) • fúkaťfučaťdúchať: vietor duje, fúka od severufičaťsvišťaťhvízdať (vydávať pritom vysoký tón): vzduch svišťal okolo násviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje teplý vetríkpodúvaťpofukovaťpovievať (chvíľami): od rieky povieval chladvíchoriťvíchriť (s veľkou intenzitou): búrka víchrila za nociburácaťhučať (vydávať aj dunivé zvuky): vietor buráca, hučí


    dýchať 1. naberať vzduch do pľúc a vypúšťať ho • odb. respirovať: dýchať, respirovať zhlbokavdychovaťodb. inspirovať (naberať vzduch) • vydychovaťodb. exspirovať (vypúšťať vzduch z pľúc) • dúchaťfúkať (dýchať so zdôraznením výdychu): dúchať, fúkať si do dlanídychčaťfučaťodfukovaťsupieť (prudko a rýchlo dýchať): dychčali od námahyexpr.: fuňaťfunieťfukotaťzdýmať (ťažko, namáhavo dýchať): tlačí vozík a ťažko funí, zdýmaexpr. zried. dychotať

    2. p. žiť 1 3. p. vyžarovať 2


    fúkať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • dúchaťprúdiť: od severu fúka, dúcha chladný vietorviaťvanúť (s menšou intenzitou): veje, vanie teplý vánokduťfučaťfičať (s väčšou intenzitou): severák duje, fučí celú nocexpr.: fujačiťfukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievať (chvíľami, s menšou intenzitou): už od rána začalo pofukovať, podúvaťťahaťpoťahovaťprefukovaťpredúvaťprevievať (obyč. menej intenzívne a cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje, ťahá, poťahuje

    2. púšťať vzduch obyč. zúženými perami • dúchať: fúka, dúcha do polievkynafukovať (napĺňať vzduchom): fúka do lopty, nafukuje loptu

    3. hovor. prudko vypúšťať vzduch z nosa (a tým uvoľňovať hlien) • siakať: fúkať, siakať do vreckovkyodfukovať: ustavične odfukuje, utiera si nos


    viať 1. intenzívne sa pohybovať v prúde (o vetre, vzduchu) • vanúť: veje, vanie teplý južný vietorfúkaťdúchať: fúka, dúcha chladný vietorfučaťfičaťduť (s väčšou intenzitou): severák fičí, duje celú nocťahaťtiahnuťprúdiť (obyč. jedným smerom): od hory ťahá chlad; do izby prúdi vzduchexpr. fukotať (silne) • pofukovaťpodúvaťpoduchovaťpovievaťzavievať (obyč. menej intenzívne): vietor príjemne pofukuje; z kuchyne zavieva vôňa koláčovprefukovaťpreťahovaťpredúvať (obyč. cez niečo): cez škáry oblokov prefukuje

    2. vlnivo sa pohybovať vo vetre • povievať: v oknách vejú, povievajú záclonylietaťpoletovaťpoletúvaťtrepať satrepotať sa: stužky jej poletujú okolo hlavy; trepoce sa jej šatkapren. plápolať: zástavy plápolajú vo vetrepoet. vlať


    spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkaťspikaťbúvaťbuvičkaťbuvinkaťbuvikaťhajaťhajenkaťhajinkaťhajkaťhajuškaťspajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňaťfunieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkaťchrapkaťpodriemkavaťpodriemavaťpožmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovaťvylihúvaťvylíhať (zbytočne veľa spať)

    2. p. súložiť


    duchna p. perina, prikrývka


    perina perím al. páperím naplnený priesyp s obliečkou ako posteľná prikrývka • hovor. duchna: spať pod veľkou perinou, duchnou; kúpiť látku na duchny


    prikrývka predmet na prikrývanie ako ochrana, ozdoba a pod. • prikrývadlopokrývkazastar. pokrývadlo: prikryť sa vlnenou prikrývkou, pokrývkou; vyšívané prikrývadlo, pokrývadlo na stôldeka: teplá dekaperinahovor. duchna (posteľná prikrývka s náplňou z peria al. páperia): spať pod veľkou perinou, duchnoupaplón (prešívaná prikrývka na spanie) • plachta (väčší kus plátna upravený na prikrývanie): posteľná plachtapokrovec: konský pokrovecobrus (prikrývka na stôl používaná pri stolovaní): biely, ľanový obrusprestieradlo (prikrývka na stôl, na posteľ, obyč. ozdobná): prestrieť čisté prestieradlo


    duchovenstvo p. klérus


    klérus kňazi ako celok • duchovenstvokňazstvo: katolícky klérus, katolícke duchovenstvohierarchia (cirkevní hodnostári)


    duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivitamorálnymravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, silanehmotnýnemateriálny: nehmotné, nemateriálne investícienevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť

    p. aj duševný

    2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálnyspiritualistickýmystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudbanáboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesneidealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp

    3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stavpastoračnýpastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie


    duchovný2 p. kňaz


    duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavypsychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnostimentálnyrozumovýintelektuálnyintelektuálskymyšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnostivnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človekaduchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin


    kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovnýhovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farárcirk.: duchovný pastierduchovný otecotec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastierhovor. zastar. pánko: velebný pánkokniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurátpastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)


    myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideovýfilozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smeryduchovný: myšlienkový, duchovný svetpojmovýabstraktný

    p. aj abstraktný


    náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosťduchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poéziakniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básnekniž.: konfesionálnyzried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné sporycirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obradbohoslovnýbohoslužobnýteologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúrakniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia


    nehmotný ktorý nepozostáva z hmoty; vytvorený duševnou činnosťou (myslením a pod.); týkajúci sa vedomia (op. hmotný, materiálny, fyzický) • nemateriálnyideálny: nehmotný, nemateriálny svet ľudských predstáv; priniesť nemateriálne, ideálne dôkazyimateriálnynetelesný (op. telesný) • zried. beztelesnýéterický: beztelesná, éterická bytosťnadzmyslový (ktorý nemožno vnímať zmyslami): nadzmyslové javynehmatateľný (ktorý nemožno chytiť; op. hmatateľný, rukolapný): mám nehmatateľnú istotu, že sa nemýlimneskutočnýnereálnykniž. fiktívny (jestvujúci iba vo vedomí; op. skutočný, reálny): Lomidrevo je neskutočná, nereálna, fiktívna postavaduchovný (patriaci do oblasti ľudského vedomia): nehmotná, duchovná kultúra národa


    neproduktívny 1. ktorý nie je zapojený do procesu spoločenskej produkcie, výroby • nepracujúci (ktorý nie je zapojený do pracovného procesu): deti tvoria neproduktívnu, nepracujúcu zložku obyvateľstvanevýrobnýduchovný (ktorý nie je zapojený do výroby materiálnych produktov): pracovať v nevýrobnej, duchovnej sfére

    2. p. neplodný 2


    dudať p. mrmlať 2


    mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmraťmumraťmručaťbručať: mumranie mora

    2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblaťbľabotaťhundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručaťmručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si)pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlaťmumraťmrmraťmrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudraťdudlaťdudaťdrmoliťšomraťškamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiťšemoniťšamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčaťmrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

    3. p. hundrať 1, 2


    dudky p. peniaze


    peniaze všeobecný ekvivalent, v ktorom je vyjadrená hodnota všetkých druhov tovarov a prostredníctvom ktorej sa realizuje výmena • hovor. peniaz: zarobil veľké peniaze, veľký peniaz; kúpiť niečo za lacné peniaze, za lacný peniazobeživo (súhrn peňazí v obehu, expr. peniaze vôbec) • kapitál (väčšie množstvo peňazí): mať odložený kapitálhovor. financie (peňažné prostriedky): chýbajú mu financiehovor. koruny: zdedil pekné korunyhotovosť (hotové peniaze): pokladničná hotovosťzastar. istina (peňažný základ): účastnícka istinaúspory (usporené peniaze): žiť z úsporhovor. expr.: fukygroše: nemať fuky, grošežart. zastar. dudkysubšt. prachy: minúť všetky prachysubšt.: many • šupy • dengi


    brblať hovor. expr. 1. nezreteľne, chybne vyslovovať: v rozčúlení si niečo brble pod nosexpr.: huhňaťchuchmaťfufnať (s nosovým prídychom) • expr.: brbtaťbrbotaťhatlať (robiť chyby pri artikulácii; o vrodenej vlastnosti) • expr. bľabotať (nezrozumiteľne a nesúvisle): bľaboce čosi o svojich nárokochexpr.: bručaťdudlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumrať: bručí, dudre, mrmoce si čosi popod nosexpr.: šamotiťšamoniťšemotiť (nezrozumiteľne a ticho) • expr. huhlať (tlmene)

    2. rýchlo a obyč. nezreteľne hovoriť • mlieťrapotaťtrkotať: rýchlo brble, melie, rapoce svoju úlohupejor.: ľapotaťľaptaťlalotať

    3. p. hundrať 1, 2


    dudlať 1. p. klokotať 1 2. p. mrmlať 2


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomraťbrblaťdudraťfrflaťfrfotaťškamraťškamriťškemraťmrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiťharusiťhartušiťharušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

    2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblaťbručaťdudlaťdrdlaťdudraťmrmlaťmrmotaťmumlaťmumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňaťfufnaťchuchmať (s nosovým prízvukom)


    klokotať 1. vydávať žblnkavý zvuk typický pri tvorení bublín, pri prúdení vody • bublaťdudlať: voda v hrnci klokoce, buble, dudleexpr. blbotaťžblnkaťžblnkotaťzurčaťzurkotať (o prúde vody): potok žblnká, zurčíexpr.: čurčaťčurkotať (o tenkom prúde vody): z fľaše čurčí vodahukotať (o silnejšom zvuku): vodopád hukocevrieťklokočiť (o vriacej vode) • expr.: frflaťfrfotať (o vriacej hustej tekutine): kaša frfle, frfoce

    2. p. trilkovať


    dudlavý p. klokotavý


    hundravý 1. ktorý slovami (často nie dosť výrazne, rázne) prejavuje nespokojnosť; ktorý má charakter hundrania • uhundranýreptavý: hundravý, uhundraný, reptavý starecexpr.: šomravýdudravýfrflavýnár. expr. frfravý: šomravá, dudravá, frflavá, frfravá žena; šomravý, dudravý hlasexpr.: škamravýškemravýmrmlavýarch. zried. žehravý

    2. nezrozumiteľne, nejasne, nedôsledne hovoriaci, hovorený (i pren. o zvuku podobnom hundraniu) • expr.: brblavýbručivýdudlavýdudravýnár. žundravý: hundravé, brblavé dieťa; hundravý, bručivý, dudlavý potok; dudravé huslenezrozumiteľný: nezrozumiteľná rečexpr.: šomravýmrmlavýmumlavýmumravý: šomravé, mrmlavé, mumlavé, mumravé zvukyexpr.: šamotivýšemotivýšemonivý (nezrozumiteľný a tichý) • expr.: huhňavýhuhlavýfufnavýchuchmavý (nosovo hovoriaci, hovorený)


    klokotavý ktorý klokoce, vydáva zvuk ako tečúca al. vriaca voda • bublavýexpr. dudlavý: klokotavé, bublavé, dudlavé liečivé bahnozurčivýzurkotavýzried. zurkotnýexpr. blbotavý: zurčivá, zurkotavá, zurkotná bystrina; blbotavý prúd vodyžblnkavýžblnkotavýexpr. čurkotavý (pravidelne a jemne klokotajúci; žblnkotajúci): žblnkavý, žblnkotavý, čurkotavý jarčekexpr.: špľachotavýšplechotavý; hukotavý: hukotavý vodopádvriaciexpr. frfotavý: stiahla zo sporáka vriacu, frfotavú kašu


    žblnkotavý expr. ktorý vydáva zvuk podobný žblnkotu • expr. žblnkavý: žblnkotavý, žblnkavý šum potokazurkotavýzurčivýexpr.: žurkotavýčurkotavýzried. zurkotný: zurčivé, čurkotavé horské bystrinyklokotavýbublavý (ktorý vydáva zvuk ako vriaca voda): klokotavý, bublavý prameňvriaciexpr.: dudlavýblbotavýfrfotavý: vriaca, frfotavá polievka


    dudnieť p. dunieť


    dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučaťhukotaťhrčať: v diaľke duní, hučí vodopádnár.: duňať (Gráf)dudnieť (Kukučín)expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhleexpr. romoniť: v horách romonili hromyexpr.: burácaťbúriť: víchor burácal


    horieť 1. byť ničený, stravovaný ohňom • spaľovať sapáliť sa: drevo horí, spaľuje sa, páli sablčaťblkotaťnár. dudotať (Kálal)expr.: bĺkaťblkaťblnkaťblnkotaťkniž.: planúťplápolaťpoet.: háraťzháraťpláť (horieť plameňom): vatra blčí, blkoce, planie, plápolá; (z)hárať túžbou

    2. p. svietiť 1 3. p. červenať sa 1 4. p. žiariť 2, blýskať sa 1 5. p. sršať 2 6. p. túžiť


    mrmlot 1. expr. nezrozumiteľná tichá reč s temným zvukovým zafarbením • expr.: brblot: nerozumieť mrmlotu, brblotuexpr.: hundraniešomraniefrfotfrflaniefrfotaniemumlotmumlaniemrmotbrbotbrbotaniedudraniehuhlanie

    2. expr. prejavovanie nespokojnosti takýmto spôsobom • expr.: brblotmrmotmrmlaniebrblaniehundraniešomraniefrfotfrflaniefrfotaniedudraniebrbot: z radu sa ozýval nespokojný mrmlot, frfot, brbot


    dudrať p. hundrať 1, 2, hovoriť 1


    povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávaťhovoriťvravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sarozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškaťšepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

    2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si)šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotaťšušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlaťmrmotaťmumlaťmumraťhundraťšomraťbrblaťdudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiťšamotiťšemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


    dudravo p. mrmlavo


    mrmlavo vydávajúc hlboké tlmené zvuky, nezreteľne hovoriac, mrmlajúc • mumlavoexpr. mumravo: mrmlavo, mumlavo si čosi stále opakovalbručavobručivoexpr.: hundravodudravohovor. expr. brblavo: bručavo, hundravo sa prihovoril hosťom; dudravo, brblavo odpovedal na naše otázkyzried. mrmkom: mrmkom počítal peniazehud. brumendo (mrmlavo so zatvorenými ústami): brumendo spievali akúsi melódiu


    dudravý p. hundravý 1, 2


Pozri výraz DU v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV