Význam slova "zaã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zašlý príd. kniž. dávno minulý, dávny: z-é časy, z-á sláva

zašnurovať dok. k šnurovať, op. rozšnurovať: z. (si) šnúrky;
z. (si) topánky

zašomrať -e -ú -úc/-ajúc dok. expr. zahundrať (význ. 1, 2), zadudrať: z. na zlé časy;
z. (si) čosi popod nos

zašpicatiť dok. urobiť špicatým: z. ceruzu zaostriť;
z-ený golier

zašpiniť dok. pokryť špinou, zamazať, znečistiť, zafúľať, zababrať, ušpiniť: z. si ruky, z-ený kabát

// zašpiniť sa neúmyselne sa pokryť špinou, zamazať sa, znečistiť sa, zafúľať sa, zababrať sa, ušpiniť sa: dieťa sa celé z-lo (v piesku);
z. sa blatom;

zašportovať si dok. s chuťou istý čas športovať

zašramotiť dok. chvíľu šramotiť: kľúč z-l v zámke;
pes z-l reťazou

zašraubovať dok. hovor. zaskrutkovať

zaštebotať -ce -cú dok. vydať štebot, zašvitoriť, zašveholiť: škovránok veselo z-l;

zaštekať dok. vydať štekot, zabrechať, zahavkať: pes výstražne z-l;

zaštepiť dok. k štepiť: záhr. z. ovocné stromy;
z. deti proti obrne zaočkovať

zaštiknúť -e -ú -kol dok. privrznúť (význ. 1), zaštipnúť, zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštipnúť: z. (si) prsty medzi dvere;

nedok. zaštikovať

zaštipnúť -e -ú -pol dok.

1. privrznúť (význ. 1), zaseknúť, zacviknúť, pricviknúť, zaštiknúť: myš z-tá v klepci

2. štipnutím odstrániť, odštipnúť (výhonok, púčik): z. uhorku;

nedok. zaštipovať

zaštopkať dok. k štopkať: z. dieru;
z. pančuchy

zaštopľovať, zaštupľovať dok. hovor. zazátkovať: z. fľašu

zaštrkať dok. chvíľu štrkať: reťaz z-la;
z. kľúčmi

zaštrkotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrkať: lopaty z-li;
z. príborom

zaštrngať dok. chvíľu štrngať: poháre z-li;
z. reťazou

zaštrngotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. zaštrngať: hrkálky z-li;
z. kľúčmi

zašťukať dok. niekoľkokrát šťuknúť: z. kľučkou

zašuchnúť -e -ú -chol dok. expr. rýchlo zasunúť, zastrčiť: z. papuče pod posteľ

zašuchoriť dok. zašuchotať, zašušťať: suché lístie z-lo;
z. sukňami

zašuchotať -ce -cú -cúc/-tajúc dok. chvíľu šuchotať, zašušťať, zašuchoriť: slama z-la pod nohami;
z. novinami

zašumieť -í -ia dok. vydať šum: dav z-l, rieka z-la;
neos. v sále z-lo

zašuškať dok. zašepkať: z-l jej tajomstvo do ucha

zašušťať -í -ia -šť/-i! dok. zašuchotať, zašuchoriť: obilie z-lo vo vetre;
vietor z-l lístím

zašveholiť -ľ! dok. zaštebotať, zašvitoriť: škovránok z-l;

zašvihať dok. niekoľkokrát švihnúť: z. šabľou, bičom

zašvitoriť dok. zaštebotať, zašveholiť: vtáča z-lo;

zať -a mn. -ovia m. dcérin manžel;

zaťahať dok. poťahať: z. niekoho za rukáv

nedok. k 1 – 4, 6 – 7 zaťahovať

// zatiahnuť sa pokryť sa vrstvou niečoho, potiahnuť sa: obloha sa z-la mrakmi;
neos. z-lo sa zamračilo sa;

nedok. zaťahovať sa

zaťať -tne -tnú dok.

1. tnutím dostať do niečoho, zaseknúť: z. sekeru, sekerou do pňa;
pazúry z-té do obete

2. pevne stisnúť, zovrieť, zaseknúť: z. jazyk medzi zuby;
z. zuby i fraz. premôcť hnev, bolesť;
z. päste;
neos. z-lo ho (v krížoch) seklo ho

3. zatarasiť (význ. 1), zahatať: cesta je z-tá i pren. niečo sa nedá uskutočniť

● expr. z. do živého zasiahnuť rečami citlivé miesto;
→ vysoko z.;

zaťato prísl.: z. mlčať;

zaťatosť -i ž.

zaťatý príd.

1. (pevne) stisnutý, zovretý: z-é pery, päste

2. tvrdohlavý, zanovitý: z. človek

3. nezmieriteľný: z. nepriateľ, z-á nenávisť;

zaťaženie -ia s.

1. záťaž (význ. 1): z. auta, povolené z. mosta

2. požadovaný výkon (organizmu, stroja), miera namáhania: pracovné z.;
z. motora, organizmu

zaťažiť dok.

1. pôsobiť na niečo zaťažením, záťažou: z. lyžu, vozidlo;
papiere z-ené závažím

2. vystaviť zaťaženiu (význ. 2): rovnomerne z. motor;
z. vedúceho prácou

3. dať, uviesť ap. v nežiadane veľkej miere, preťažiť: z. dielo opismi;

4. postihnúť (fin., hmotným) záväzkom: z. pozemky hypotékou;
finančné z-enie dedičstva;

zaťažkávací príd.: z-ia skúška overujúca mieru výkonnosti, únosnosti

zaťažko prísl. ťažko (význ. 3), neľahko, op. ľahko: bolo mu z. odmietnuť

nedok. zaťažovať

zaťko -a mn. -ovia m. hypok.

zaťukať dok. zaklepkať, zaklopkať: v hore z-l ďateľ

nedok. zaúčať -a

// zaučiť sa: rýchlo sa z. do remesla;

nedok. zaúčať sa

zaúčinkovať dok.

1. prejaviť sa účinkom: liek z-l

2. zapôsobiť (význ. 1): správa naňho veľmi z-la

zaúčtovať dok. zahrnúť do účtu; zaznamenať na účte: z. do ceny vstupné;
z-li ste mi to dvakrát

zaúdiť -i dok. údením zakonzervovať: z. klobásu, z-ený oštiepok;

zaúradovať dok. hovor. expr. zakročiť, zasiahnuť s istým cieľom: z-l, aby ho prijali;

zaútočiť dok. začať útok, napadnúť: lev z-l;
z. na nepriateľa, z. proti presile

zažalovať dok. podať žalobu: z. niekoho pre urážku na cti

zažartovať, zažartovať si dok. povedať žartom al. spraviť zo žartu, zavtipkovať (si): nevinne si z. (s priateľmi);
z. si na cudzí účet

zažať -žne -žnú dok. rozsvietiť (význ. 1), zasvietiť, zapáliť: z. lampu;
z-ni si!

zažehliť dok. žehlením vytvarovať: z. záševok;
z-ené záhyby;

nedok. zažehľovať

zažehnať dok. kniž. odstrániť (niečo zlé), odvrátiť: z. nebezpečenstvo;
hlad je z-ný;

nedok. zažehnávať -a

zaželať dok. povedať želanie, pozdrav, popriať, zapriať: z. oslávencovi veľa úspechov, z. deťom dobrú noc

zažiadane prísl.: z. hľadieť;

zažiadanosť -i ž.

zažiadaný príd. žiadostivý: byť z. dobrého jedla, človek z. za majetkom;

zažiadať -a dok. podať, povedať žiadosť: z. o dôchodok;
z-l, aby ho preradili požiadal

// zažiadať sa zachcieť sa: z-la sa mu sloboda;
neos.: z-lo sa mu pokoja, slávy;
z-lo sa jej vyplakať

// zažiadať si zatúžiť: v duchu si z-l, aby prišla

● má (všetko), čo si len duša, srdce z-a

zažiariť -i dok. prejaviť sa žiarením: slnko, svetlo z-lo;

nedok. k 1, 2 zažierať sa -a

nedok. zažíhať -a

// zažať sa: v meste sa z-li svetlá, obrazovka sa z-la;

nedok. zažíhať sa

zažiť -je -jú dok.

1. stať sa účastníkom niečoho, prežiť, skúsiť, zakúsiť: z. veselú príhodu, z. veľa pekného, z. (si) príkoria, biedy užiť

2. byť svedkom niečoho: mesto z-lo škandál;
ty si ho už nez-l nepoznal;

zažitý príd. dobre živený, tučný: z. chlap

zaživa, pís. i za živa prísl. pri živote, žijúc, počas života, op. po smrti: z. upálení ľudia;
stať sa už z. nesmrteľným

zažívací príd.

1. určený na zažívanie (význ. 2): z-ie ústroje

2. súvisiaci so zažívaním (význ. 2): z-ie ťažkosti

nedok. zažívať -a

1. k zažiť

2. tráviť (význ. 1): z. obed

zažltnúť -e -ú -tol dok. nadobudnúť žltý odtieň: tráva z-la;
z-tý papier;
z-té zuby zájdené

zažmúriť -i dok. pricloniť mihalnicami: z. oči

● nemôcť oka z. nemôcť zaspať;
z. oči nad niečím úmyselne prehliadnuť, prepáčiť;

zažmurkať dok. niekoľkokrát žmurknúť, požmurkať: sprisahanecky z.;
z. ospanlivými viečkami zamihať;
z. na dievča zamrkať

nedok. zažmurovať

zažrať sa -žerie -žerú -tý/-ný dok.

1. žraním vniknúť (a rozmáhať sa): mole sa z-li do šiat

2. nadlho (a hlboko) vniknúť, vžrať sa: sadze sa mu z-li pod kožu, pach sa z-l do stien

3. hovor. expr. vášnivo sa do niečoho pustiť a pokračovať v tom, pohrúžiť sa: z. sa do problému;
je z-tý do svojho odboru;
pejor. z. sa do niekoho začať mu škodiť;

zhrýzať -a nedok. expr. trápiť, sužovať: z-jú ho pochybnosti, z-a ho žiarlivosť, hnev

// zhrýzať sa: z. sa túžbou, z. sa nad neúspechom

zízať -a nedok. expr.

1. ukradomky niekam pozerať, nazízať: z. cez kľúčovú dierku

2. nechápavo, uprene, bezmyšlienkovite ap. hľadieť: sedí a z-a na dvere

zlízať -že -žu dok.

1. lízaním odstrániť z povrchu: mačka z-la maslo z chleba

2. lízaním zbaviť niečoho: pes z-l tanier

3. hovor. expr. dostať (význ. 3), utŕžiť: z. zaucho

nedok. zmŕzať -a