Význam slova "up" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

úpravníctvo -a s. prac. odbor zaoberajúci sa úpravou (rúd, tkanín ap.);

upravovač -a m. kto niečo upravuje: u. strojov;

upravovačka -y -čiek ž.;

upravovačský príd.

nedok. upravovať

// upraviť sa dostať sa do riadneho stavu, zlepšiť sa: pomery sa u-li, stav pacienta sa postupne u-l;
časom sa všetko u-í;

nedok. upravovať sa

upravovateľ -a mn. -ia m. kto sa zaoberá úpravou lit. al. hud. diela: u. divadelnej hry, u. ľudových piesní;

upravovateľka -y -liek ž.;

upravovateľský príd.: u. zásah

uprázdniť -i dok. uvoľniť (niečo obsadené): u. sedadlo;

nedok. uprázdňovať

// uprázdniť sa: u-lo sa niekoľko miest;

nedok. uprázdňovať sa

upražiť dok. pražením upraviť, pripraviť: u. vajíčka na slanine;
u. kávu, mandle;
odb. u. rudu

// upražiť sa pražením získať žiadanú podobu: cibuľa sa u-la nahnedo

uprednostniť dok. prednostne vybaviť, dať prednosť: u. výstavbu školy, u. starších;

nedok. uprednostňovať

upresniť, vhodnejšie spresniť

upreto, uprene prísl.: u. pozorovať protivníka

upretý, uprený príd. (o zraku) sústredený na istú vec: u. pohľad;

upriamiť -i dok. zamerať (význ. 2), zacieliť, sústrediť: u. myseľ na istý problém;

nedok. upriamovať

// upriamiť sa: pohľad sa u-l do diaľky;
tak sa na vec u-l, že nemyslí na nič iné;

nedok. upriamovať sa

upriasť -radie -radú dok. pradením zhotoviť: u. niť, priadzu

uprieť² -ie -ú -tý/-ný dok. poprieť (význ. 1), nepriznať: u. niekomu právo na niečo;
dielu nemožno u. pravdivosť;

uprieť¹ -ie -ú -tý/-ný dok. sústredene zamerať, upriamiť, obrátiť (význ. 3): u. zrak, pozornosť istým smerom;
pohľad u-tý do diaľky;

úprimne prísl.: myslí to ú.;
ú. ľutovať svoj čin;

úprimnosť -i ž.

úprimný príd.

1. konajúci bez pretvárky, otvorený, priamy; svedčiaci o tom: ú. človek;
ú. pohľad, ú-é slová

2. skutočný (význ. 1), nefalšovaný, nepredstieraný: ú-é priateľstvo, ú. vzťah, ú-á radosť;

uprosiť dok. prosením obmäkčiť: (ne)dať sa u.

uprostred

I. prísl. v prostriedku, v strede, naprostriedku: námestie s fontánou u.

II. predl. s G vyj.

1. umiestnenie v strede (priestoru, skupiny ap.), naprostred, naprostriedku: jabloň u. záhrady;
pohyb u. davu

2. čas v strede nejakého časového úseku al. činnosti: u. noci, prestávka u. zápasu

3. čas rámcovaný dejom, okolnosťou, v priebehu, počas, za: vyrušil ho u. práce, výstrel u. ticha

nedok. upúšťať -a

upustiť -sť/-i! dok. ustúpiť (význ. 3), vzdať sa, zrieknuť sa: u. od predsavzatia, od požiadaviek;
práv. u. od potrestania;

upútať -a dok. vzbudiť záujem, zaujať: u. pozornosť, myseľ niekoho;
film u-l zaujímavou zápletkou;

nedok. upútavať -a

upútavka -y -viek ž. hovor. čo má upútať pozornosť, vyvolať záujem (napr. krátka ukážka z filmu, inscenácie ap.)

čľup, čľups cit. napodobňuje zvuk špliechajúcej vody, keď do nej niečo spadne: č., skočil do vody

kečup -u m. hustá rajčinová šťava prichutená rozlič. korením;

šup, šups cit.

1. naznač. rýchly prudký pohyb: š. cez plot

2. vyj. výzvu na taký pohyb: a teraz š. do vody

šupácky príd. i prísl.: š-e spôsoby;
š. oblečený

šupák -a mn. -ci m. hovor. pejor. trhan (význ. 1), tulák (význ. 1), otrhanec;

šupátko, správ. posúvač