Význam slova "ri" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

riad¹ -u m.

1. súbor nádob na varenie a podávanie jedál: smaltovaný r., umývať r.

2. nástroje, náradie: banský r.;
konský r. postroj;
držať si v poriadku r.

riad² -u m.

● to nie je s → kostolným r-om

riadenie -ia s.

1. mechanizmus na ovládanie niečoho: automatické r., r. lietadla

2. sústava zásad, nástrojov, prostriedkov (i osôb) usmerňujúcich istú činnosť: r. hospodárstva, teória r-ia

riadiaci príd.

1. kt. riadi (význ. 1): r-e orgány

2. použ. pri riadení, určený na riadenie (význ. 1): r-a páka

riadidlá, správ. kormidlo

opak. riadievať² -a

opak. riadievať¹ -a

// riadiť sa spravovať sa, držať sa: r. sa zásadami, smernicami

riadiť² -i nedok. upratovať: r. byt, kancelárie;

riadiť¹ -i nedok.

1. starať sa o riadny chod, priebeh, činnosť niečoho, usmerňovať, spravovať: r. podnik, ústav, družstvo, štát;
r. dopravu

2. viesť, usmerňovať chod niečoho (o mechanizmoch): r-ená strela, r. žeriav

3. správ. viesť (čo premáva, napr. auto);

riaditeľ -a mn. -ia m. kto spravuje, riadi, vedie istý organizačný celok: r. závodu, ústavu, školy;

riaditeľka -y -liek ž.;

riaditeľňa -e ž. kancelária, pracovňa riaditeľa (najmä v škole)

riaditeľný príd. kt. sa dá riadiť: r-á strela

riaditeľský príd.: r. príkaz;

riaditeľstvo -a s.

1. iba jedn. funkcia riaditeľa

2. správa, vedenie organizácie; jej sídlo (budova, miestnosti)

riadkovač -a m. mechanizmus na riadkovanie: r. okopanín;
r. na písacom stroji

riadkovať nedok. usporadúvať do riadkov: r. repu;
písací stroj pekne r-je;
polygr. usporadúvať riadky do obrazov;
telev. utvárať z jednotlivých riadkov obraz

riadkový príd.: r. honorár;
odb. r-á synchronizácia;
r-á sejba

riadne prísl.: r. študovať, pracovať;
expr. r. sa nahnevať

riadny príd.

1. kt. je, koná sa podľa poriadku, normálny, op. mimoriadny: r-a dovolenka, r. poslucháč, r-e zasadnutie, r. člen SAV

2. taký, aký má byť, náležitý, primeraný: r. občan, viesť r. život, r-e nástroje

3. expr. veľký, značný, poriadny: r. kus chleba, r-a bitka, r-a kopa peňazí;

riadok -dka m.

1. rad písmen v rovnakej výške tvoriaci časť textu: rovný r., článok na sto r-ov

2. telev. r. obrazovky sled bodov prenášaného obrazu

3. niečo usporiadané do radu: žali do r-ov;
r-y pleteniny

● nenapísať ani r. vôbec nič;
napísať pár r-ov krátky list;
(čítať) medzi r-mi vystihnúť skrytý zmysel textu;

riasa -y rias ž.

1. záhyb (na látke): r. sukne;
anat. kožné r-y jemné záhyby

2. obyč. mn. chĺpky na očnom viečku, mihalnice, obrvy

3. obyč. mn. bot. vodné rastliny v podobe vláken

riasiť -i nedok. skladať do záhybov, naberať, zberať: r. látku

// riasiť sa: záclona sa r-i

riasnica -e -nic ž. anat. riasa, mihalnica

riava -y riav ž. poet. horský potok s prudkým spádom, bystrina: bystrá r.

ríbezľa -e obyč. mn. ríbezle -zieľ/-lí ž.

1. záhradný ovocný ker s bobuľkami v strapcoch, bot. Ribes

2. sladkokyslé plody tohto kra: červené, čierne, biele r.;
zavárať r-e;

ríbezľový príd.: r. lekvár, r-é víno

ribstol -a/-u m. tel. telocvičné náradie podobné širokému rebríku, rebrina

richtár -a m.

1. v min. hlav. predstaviteľ obce

2. za feud. zástupca vrchnosti v správe obce;

richtárka -y -rok ž. richtárova žena;

richtársky príd.;

richtárstvo -a s.

richtovať nedok. hovor. zastaráv. chystať, pripravovať: r. obed

// richtovať sa: r. sa na cestu

ricín -u m. rastlina s olejovitými semenami podobnými fazuli, bot. Ricinus;

ricínový príd.: r. olej použ. ako preháňadlo

riečica -e -čic ž. sito s väčšími okami: precúdiť obilie na r-i, murárska r.

riečisko -a -čisk s. koryto rieky: hlboké, vymleté r.

riečka -y -čok ž. zdrob.

riečny príd.: r. štrk, r-a doprava, loď;

riedene prísl.: r. sádzať

riedený príd. kt. sa stal redším, rozriedený: r. roztok;
r. les preriedený;
typ. r-á sadzba;

riedidlo -a -diel s. prostriedok na riedenie: r. na farby

riediť -i nedok. robiť redším, riedkym: r. víno, mlieko (vodou);
r. les

riedko prísl.: r. vysadená záhrada

riedky redší príd.

1. majúci slabšiu konzistenciu, obsahujúci menej podst. častíc, op. hustý: r. čaj, r-a polievka, r. vzduch

2. ktorého časti sú vo väčšej vzdialenosti od seba, op. hustý: r-e vlasy, r-e zuby, r. les

● lacné mäso, r-a polievka;

riedučký, riedunký, riedulinký príd. expr. veľmi riedky

rieka -y riek ž. prirodzený vodný tok väčších rozmerov: hlboká, široká, rozvodnená r.;
ohyb, breh r-y;

riekanka -y -niek ž. jednoduchá veršovaná, obyč. rýmovaná básnička, rečňovanka: detská r.

rieknuť -e -u -kol, riecť rečie rečú riekol dok. kniž. povedať (obyč. v uvádzacích vetách)

riešiť -i nedok.

1. usilovať sa urobiť z daných údajov uspokojujúci záver, hľadať uspokojujúce východisko, vysvetlenie: r. ťažkú životnú situáciu, r. problém, otázku, spor;
mat. r. rovnicu hľadať jej koreň

2. vhodne, účelne upravovať, usporadúvať ako celok: optimálne r. výstavbu sídliska, mestskú dopravu;
pôsobivé r-enie scény

riešiteľ -a mn. -ia m. kto niečo rieši: r. úlohy, r. zložitých otázok;

riešiteľka -y -liek ž.;

riešiteľný príd. kt. sa dá riešiť: ťažko r. problém

riešiteľský príd.: r. kolektív, r-é pracovisko

ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť

rifle -ieľ/-flí ž. pomn. džínsy, texasky: stále nosí r.;

rifľovina -y ž. bavlnená tkanina, z kt. sa šijú rifle

rifľový príd.: r-á látka

rígeľ -gľa m. hovor. závora (význ. 1): zasunúť r.

rigol -a/-u m.

1. priekopa, žliabok na odvodňovanie

2. výtlk (na ceste)

rigolovať nedok. odb.

1. prevrstvovať pôdu do hĺbky, najmä pred výsadbou viniča

2. opatrovať rigolmi: r. lúky

rigorózne prísl. k 1: r. sa správať;

rigoróznosť -i ž. k 1

rigorózny príd.

1. kniž. prísny, nekompromisný: r. človek, r-e predpisy

2. k rigorózum: r-e skúšky;

rigorózum -za -róz s. ústna skúška na získanie akademického titulu doktor

rihať nedok. ústami nahlas vypúšťať žalúdkové plyny, grgať: r. po vypití piva;
neos. r-á sa mu;

dok. rihnúť -e -ú -hol

rikša -e ž. vo vých. Ázii ľahký dvojkolesový vozík ťahaný človekom;

rikša -u mn. -ovia m. človek ťahajúci takýto vozík

rímsa -y ríms ž. vodorovný pás vyčnievajúci z plochy stavby

rímskokatolícky príd. týkajúci sa členov západnej (latinskej) cirkvi, ktorej centrom je Rím, skr. rím. kat., r. k.: r-a cirkev, r. kostol

rímsky príd. k Rím: r. pápež;
R-a ríša;
r-e právo;
r-e číslice (napr. I, II, IV, X)

rína -y rín, ríňa -e ríň ž. hovor. odkvapová rúra

rinčať -í -ia nedok.

1. vydávať kovový zvuk: reťaze r-ia, sklo r-í

2. spôsobovať takýto zvuk: r. reťazami, riadom;
r. zbraňami, pren. publ. hroziť vojnou

ring -u m. priestor ohradený lanami na pästiarske zápasy;

ringlota -y -lôt ž. odroda slivák guľovitého tvaru;

ringlotový príd.: r. kompót

ringový príd.: r. rozhodca

rínok -nku/-a m. hovor. námestie s trhom

rinúť sa -ie -ú nedok. kniž. (neprerušeným) prúdom stekať: slzy sa jej r-ú z očí;
z rany sa r-ie krv

riport -u m. spravodajský útvar vo forme malej reportáže

rips -u m. text. tkanina s pozdĺžnymi al. priečnymi vrúbkami: balónový r.

ríša -e ríš ž.

1. veľký št. útvar skladajúci sa z viacerých územných al. etnických celkov (najmä v min.): Veľkomoravská r., Nemecká r., Perzská r.

2. kniž. oblasť, okruh: rastlinná, živočíšna r.;
r. snov, rozprávok;

risk -u m. hovor. riskovanie

● r. (je) zisk bez riskovania nemožno nič získať

riskantne prísl.: r. skočiť;

riskantnosť -i ž.

riskantný príd. nebezpečne odvážny, robený s rizikom, hazardný: r-á akcia, r. zákrok;

risknúť -e -ú -kol dok. hovor. riskovať: ja to r-m a pôjdem ta

riskovať nedok. i dok.

1. púšťať sa, pustiť sa do niečoho riskantného, neistého: r. prehru, stratu

2. uvádzať, uviesť do nebezpečenstva, nasadzovať, nasadiť: r. zdravie, život

ríšsky príd. k 1: r. kancelár, snem

riť -i ž. hrub.

1. análny otvor, konečník

2. zadná (sedacia) časť tela, zadok (význ. 2): sadni si na r.!

● hrub. pchať sa, liezť niekomu do r-i podlizovať sa;
vulg. do r-i! vo funkcii cit. vyj. hnev, nesúhlas, prekvapenie (pri zahrešení);

ritka -y -tiek ž. zdrob. zjemn.

ritný príd.: anat. r. otvor;

rittberger -a m. hovor. skok pri krasokorčuľovaní pomenovaný podľa W. Rittbergera, Rittbergerov skok

rituál -u L -i mn. -y m.

1. obrad, rítus

2. obradové predpisy

3. cirk. kniha obradových predpisov: Rímsky r., Ostrihomský r.;

rituálny príd.: r. jazyk, tanec, r-a vražda

rítus -tu m. kniž. obrad: grécky, rímsky r.

rival -a m. súper, protivník, sok: futbaloví r-i

rivalita -y ž. súperenie, pretekanie sa: r. športových klubov;
veľmocenská r.

riviéra -y -viér ž. (morské) pobrežie vhodné na kúpanie

riziko -a -zík s. možnosť, nebezpečenstvo straty, neúspechu, škody: robiť niečo na vlastné r., r. podnikania;
brať na seba r.;

rizikovo prísl.;

rizikovosť -i ž.

rizikový príd.: r-á prevádzka;

rizling -u m.

1. odroda viniča a hrozna

2. víno z tohto hrozna

rizoto -a -zot s. jedlo z ryže a z kúskov mäsa (a zeleniny): bravčové r.

badúriť -i, badurkať nedok. expr. podpichovať, podnecovať: b. deti proti rodičom;
b-li sa ako kohúty

// badúriť sa, badurkať sa hnevať sa, zlostiť sa, durdiť sa

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

búriť -i nedok.

1. podnecovať hnev, vzburu, poburovať, popudzovať: b. ľud proti vrchnosti

2. búrlivo sa prejavovať, burácať: víchor b-i;
sála b-la

3. vzrušovať, znepokojovať, dráždiť: také reči b-ia v ňom krv, žlč

4. vyrušovať z pokoja, zo spánku, burcovať: b. včasráno celý dom

// búriť sa

1. prejavovať nespokojnosť, stavať sa na odpor, povstávať: ľud sa b-l proti pánom;
otroci sa b-li

2. (o citoch; o ľudských orgánoch) prudko sa prejavovať, búrlivo reagovať (po podráždení): hnev sa v ňom b-i;
žalúdok, krv sa mu b-i

3. prudko sa hýbať, dvíhať sa, vzdúvať sa: more sa b-i;
víno sa b-i prudko kvasí

chalupárčiť, chalupáriť -i nedok. hovor. tráviť voľný čas v chalupe (význ. 2) a starať sa o ňu

chatárčiť, chatáriť -i nedok. hovor.

1. prežívať voľný čas v chate (význ. 1) a starať sa o ňu

2. byť chatárom (význ. 2)

chmúriť -i nedok. sťahovať do vrások, mračiť: ch. čelo, tvár

// chmúriť sa: mračiť sa (význ. 1, 2): obloha sa ch-i;
od rána sa ch-i na každého

číriť -i nedok. zbavovať kvapalinu nečistôt: č-enie vína

hmýriť sa -i nedok.

1. rýchle sa sem a ta pohybovať v množstve na obmedzenom priestore, mrviť sa, hemžiť sa: ľudia sa h-ia na poli;
h-ia sa ako mravce

2. (o predmete, veci) byť plný niečoho (pohybujúceho sa): rieka sa h-i rybami, úloha sa h-i chybami;
neos. h-lo sa tam deťmi

hospodáriť -i nedok.

1. mať na starosti hmotné prostriedky: devízové, podnikové h-enie, h. podľa rozpočtu

2. účelne, úsporne zaobchádzať s niečím: h. s energiou, so silami, s časom

3. pracovať v poľnohospodárstve, gazdovať, roľníčiť: súkromne, kolektívne h-iaci roľníci

hračkáriť, hračkárčiť -i nedok. pejor. samoúčelne sa pohrávať s niečím: h-enie so slovami

hýriť -i nedok.

1. tráviť čas v nemiernej zábave, míňať peniaze na zábavy ap.: h. po nociach

2. mať niečoho nadbytok, oplývať: h. farbami, nápadmi

kanáričí príd.: k. spev;

kúriť -i nedok.

1. pridávaním paliva udržiavať oheň: k. v peci, pod kotlom; v novostavbe sa ešte nek-i nevykuruje

2. používať ako palivo: k. uhlím, naftou

kváriť -i nedok. expr.

1. trápiť, moriť, sužovať: k-i ho choroba, hlad, žiarlivosť

2. ničiť, kynožiť: požiar k-i horu

3. maškrtiť: k. smotanu