Význam slova "ub" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 52 výsledkov (1 strana)
-
ubabrať -e -ú dok. expr. zašpiniť, ušpiniť, zababrať: u. si ruky farbou
// ubabrať sa: u. sa sadzami
-
ubehnúť -e -ú -hol dok.
1. prebehnúť (význ. 2): (bežec) už u-l polovicu cesty
2. (o čase) uplynúť, utiecť, prejsť: hodina u-la ako nič;
dvom cesta chytro u-e; -
úbeľovo prísl.
-
úbeľový príd.;
-
nedok. uberať
-
uberať sa nedok.
1. ísť (význ. 1, 2), kráčať: u. sa chodníkom
2. poberať sa (význ. 1): u. sa preč
-
ubezpečiť dok. utvrdiť, uistiť: u. niekoho o pravdivosti svojich slov;
u-l ho, že sa vec vyrieši; -
nedok. ubezpečovať
// ubezpečiť sa: u-l sa, že je zamknuté;
-
nedok. ubezpečovať sa
-
ubiedene prísl.;
-
ubiedenosť -i ž.
-
nedok. k 2 ubiehať -a
-
ubiehať sa -a nedok. hovor. zastaráv. pretekať sa, predbiehať sa: u-jú sa jeden pred druhým
-
ubíjač -a m. ubíjadlo
-
ubíjačka -y -čiek ž. stroj na ubíjanie betónu, pôdy ap.: pneumatická u.
-
nedok. ubíjať -a
-
ubikácia -ie obyč. mn. ž. miestnosť, budova na hromadné ubytovanie: študentské, vojenské u-ie, u-ie pre brigádnikov
-
ubiť -je -jú dok.
1. (veľmi) zbiť (význ. 3), nabiť, dobiť: u. niekoho na smrť
2. nárazmi utlačiť, udupať: u. zem ubíjadlom;
u-tý sneh3. expr. zabrániť rozvíjaniu, potlačiť; zdeptať: u. v niekom talent;
u-tý samotou; -
ublíženie -ia s. fyzická al. morálna ujma: spôsobiť (ťažké) u. na tele
-
ublížiť -i dok. spôsobiť fyzickú al. morálnu ujmu: u. niekomu na zdraví, na cti;
nedvíhaj to, u-š si!● ani kuraťu, muche neu-i je dobrák;
-
nedok. ubližovať
-
úboč -e ž. kniž. úbočie: holá ú.
-
úbočie -ia s. časť vrchu zvažujúca sa k úpätiu, stráň, svah, úboč: strmé ú., cesta vedúca ú-ím
-
ubodať dok. veľmi pobodať; bodaním usmrtiť: u. niekoho nožom, u-li ho na smrť
-
úboho prísl.;
-
úbohosť -i ž.
-
úbohý príd.
1. poľutovaniahodný, biedny: ú-á sirota, ú-í stroskotanci
2. expr. nedostatočný, slabý, mizerný: ú-é oblečenie;
ú. výsledok; -
ubolene prísl.;
-
ubolenosť -i ž.
-
ubolený príd. utrápený bolesťou; svedčiaci o bolesti: u-é telo;
u. výraz (tváre); -
úbor -u m.
1. šaty, oblečenie (obyč. s osobitným zacielením): pracovný, športový ú., večerný ú.
2. bot. súkvetie tvoriace akoby jeden kvet (napr. sedmikráska)
-
úbožiačik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
-
úbožiačka -y -čok ž.;
-
úbožiak -a mn. -ci m. úbohý človek, chudák, neborák: poľutovaniahodný ú.;
-
úbožiatko -a -tok s. expr. úbohý tvor, chúďa, chúďatko: trápi sa, ú.
-
ubrániť -i dok. obrániť, ochrániť: u. pevnosť, u. národnú slobodu
// ubrániť sa
1. odolať, obrániť sa, ochrániť sa: mesto sa u-lo, u. sa útočníkovi, u. sa (proti) presile
2. zabrániť niečomu, zamedziť niečo: nemohol sa u. dojmu, že ...
-
ubrať uberie uberú dok.
1. zmenšiť pôv. množstvo, rozmery, odobrať: u. zo sumy;
u. očko;
u. zo šírky, u. do švíkov pri pletení, šití;
u. plyn, u. pary i pren. expr. spomaliť chôdzu, zmierniť intenzitu ap.2. zmenšiť význam, hodnotu, odobrať: u. niekomu, niečomu na veľkosti, na dôležitosti, na kráse, na cene;
-
nedok. ubúdať -a
-
ubudnúť -e -ú -dol dok. zmenšiť sa čo do množstva, rozsahu ap., odbudnúť: peňazí, zásob, záujemcov u-lo;
neos. veľmi (ne)u-lo z neho (ne)schudol; -
úbytok -tku m. ubudnutie: ú. obyvateľstva, ú. síl, energie;
(zaznamenať) ú. na váhe -
ubytovací príd. určený na ubytovanie; týkajúci sa ubytovania: u-ie stredisko, priestory;
u-ie možnosti -
ubytovanie -ia s. miesto na bývanie; bydlisko: nájsť si vhodné u.
-
ubytovať dok. poskytnúť bývanie, umiestniť v byte: u. vojsko, brigádnikov, návštevníkov mesta;
hromadné, spoločné u-nie výletníkov; -
ubytovňa -e ž. budova, miestnosť na (dočasné) spoločné ubytovanie: u-e pre stavbárov
-
ubytovné s. poplatok za ubytovanie
-
nedok. ubytúvať -a, ubytovávať -a
// ubytovať sa nájsť si bývanie, usídliť sa: u. sa v hoteli, v súkromí, na vidieku
-
ubziknúť -e -ú -kol dok. expr. ujsť (význ. 1), utiecť, ufrngnúť: u. z domu, mačka u-la (von) dverami
-
prísľub -u m. sľub, sľúbenie niečoho: p. odmeny;
dal p., že nesklame; -
sľub -u m. vyjadrenie záväzku niečo urobiť, dať, dodržať ap.: slávnostný, manželský, poslanecký s., s. prezidenta;
prázdny s. nedodržaný, nesplnený;
s. vernosti;
dodržať s., spoliehať sa na s-y, skladať s.;
cirk. rehoľné s-y□ dať s. sľúbiť
● s-y sa sľubujú, blázni sa radujú sľubom nemožno bezvýhradne veriť;