Význam slova "tiãƒâ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 161 výsledkov (2 strán)
-
vycítiť -i dok. citom postrehnúť, vytušiť: v. nebezpečenstvo
-
vykrútiť -i dok.
1. krútením uvoľniť, odstrániť: v. si ruku zo zovretia;
v. žiarovku odkrútiť2. krútením dať istý smer, skrútiť, vytočiť: v. si fúzy, v. kolesá (napravo)
3. skrútením ublížiť, presiliť: nev-ť mi ruku! obzeral sa, skoro si hlavu, krk v-l;
v. krk sliepke zabiť ju4. vybaliť (význ. 1): v. olovrant zo servítky
5. hovor. vytancovať: v. všetky dievčence
● expr.: v. niekomu, niečomu krk zničiť, zabiť niekoho, niečo;
v. si krk a) zabiť sa b) mať neúspech; -
vyleštiť -šť/-i! dok. hladením, čistením dodať lesk: v. parkety, v-ené topánky
-
vylúštiť -i -šť/-i! dok.
1. lúštením zbaviť (mäkkého) obalu: v. fazuľu
2. takto získať: v-ené zrnká hrachu
3. vyriešiť niečo ťažké, nejasné: v. hádanku, rébus;
v. krížovku -
vymlátiť -i dok.
1. mlátením zbaviť (zrna): v. obilie, v-ená slama
-
vymrštiť -šť/-i! dok. kniž. al. odb. prudko vyhodiť: v. oštep;
-
vynútiť -i dok.
-
vypleštiť -šť/-i! dok. expr. obyč. v spoj. v. oči, okále (na niekoho, niečo) zdesene pozrieť, pren. veľmi sa (za)čudovať;
-
vyrútiť sa -i dok. expr.
1. náhle, prudko vyjsť, vybehnúť: zo zákruty sa v-lo auto, v-l sa von nahnevaný
2. hodiť sa, vrhnúť sa smerom na niekoho obyč. s útočným úmyslom: v-l sa naňho pes, medveď;
v. sa na súpera päsťou3. prudko zareagovať, oboriť sa, osopiť sa: nemáš pravdu! – v-l sa na hovoriaceho
-
vysvätiť dok. obradom svätenia urobiť oprávneným vykonávať posvätnú službu cirkvi: v-ený za kňaza, biskupa;
-
vytreštiť -šť/-i! dok. expr. obyč. v spoj. v. oči, okále vypleštiť, vyvaliť;
-
vyveštiť -šť/-i! dok. veštením predpovedať: dať si v. (budúcnosť)
-
vyvrátiť2 -i dok. vyvracať1, vydáviť: v. obed
vyvrátiť1 -i dok.
1. vychýliť zo základnej polohy: v. oči dohora, v. ruku dlaňou von;
v. stojan prevrátiť, prevrhnúť2. živelnou silou, násilím vytrhnúť zo základov ap.: víchrica v-la stromy (z koreňov);
4. dokázať opak, podvrátiť, poprieť: v. tvrdenie, lož, omyl, v. pochybnosť;
-
zachloštiť -šť/-i! dok. hovor. expr. zabiť (význ. 1), zahlušiť: v hneve by vedel človeka i z.
-
zachvátiť -i dok.
1. (o niečom živelnom) náhle, prudko sa rozšíriť, zasiahnuť, napadnúť: choroba ho z-la celého, oheň z-l pol dediny;
krajina z-ená nepokojmi2. (o citovom hnutí) prudko pocítiť; zmocniť sa, opanovať: z-l ho nepokoj;
z-ený strachom; -
zacítiť -i dok.
1. zachytiť čuchom al. hmatom: jeleň z-l poľovníka, z. dym;
z. zem pod nohami i pren. nadobudnúť istotu2. začať al. krátky čas cítiť, pocítiť: z. bolesť;
z. strach, vďačnosť3. vycítiť, vytušiť: z. nebezpečenstvo;
z. v hlase iróniu;
z. (u niekoho) peniaze -
zakrútiť -i dok.
1. začať al. krátky čas krútiť, zavrtieť, pokrútiť: z. chvostom, z. valaškou nad hlavou;
z. hlavou (na znak nesúhlasu)2. krútením zmeniť polohu, smer, otočiť, zatočiť, skrútiť, zvrtnúť: z. volantom doľava, z. kohútikom;
z. (autom) doprava zabočiť3. skrútiť (význ. 1), stočiť, zvinúť, zatočiť: z. nakropenú bielizeň
4. zavinúť (význ. 2), zabaliť, zatočiť: z. dieťa do perinky, z. sa do deky
-
zamútiť -i dok.
1. urobiť mútnym, zakaliť: z. vodu v studničke
2. expr. zmiasť, pomýliť, popliesť: hnev mu z-l rozum
● z. vodu a) zakryť nedostatky b) spôsobiť rozruch;
ten ani → vodu nez-i -
zanôtiť -i dok. zaspievať (význ. 1, 2): veselo z.;
z. pesničku// zanôtiť si zaspievať si
-
zapleštiť -šť/-i! dok. expr. zaples(k)núť: z. bránu
-
zarmútiť -i dok. spôsobiť zármutok: z. rodičov neposlušnosťou;
-
zasmútiť -i dok. pocítiť smútok; zažialiť: z. za stratenou slobodou;
z. nad sebou -
zasvätiť dok.
1. náb. výlučne venovať Bohu: z-nie celej osoby Bohu
2. cirk. obradom posviacky venovať: z. kostol svätému Petrovi
3. kniž. obetovať (význ. 2), venovať: z. život pomoci chudobným;
z. sa vede4. dobre oboznámiť, informovať: z. žiakov do tajomstiev histórie;
z. ženu do svojich plánov; -
zátišie -ia s.
1. (odľahlé) tiché miesto, zákutie: horské z.
2. estetické zoskupenie predmetov; ich výtvar. zobrazenie: z. s ovocím;
maľovať z. -
zavrátiť -i dok.
1. zahnať späť (rozutekané zvieratá): z. statok
2. znemožniť pokračovanie: z-l ho v iniciatíve, z-li jeho snahu;
-
zbožštiť -šť/-i! dok. povýšiť na božstvo: z. panovníka;
z-ený ideál; -
zlátiť -i nedok.
1. pokrývať tenkou vrstvou zlata, pozlacovať: z. rám obrazu, galvanické z-enie;
z-iaci lis -
zľudštiť dok. urobiť ľudskejším, ľudským: z. podmienky;
-
zmlátiť -i dok. expr. zbiť (význ. 3), nabiť, vybiť: matka z-la syna;
z. niekoho ako koňa -
zmraštiť zmrašť/-i! dok. stiahnuť do vrások, zvraštiť, zmŕštiť: z. tvár, obočie;
-
zmŕštiť -i -šť/-i!, zmrštiť -šť/-i! dok. zmraštiť, zvraštiť: z. čelo;
-
zmútiť -i dok.
1. urobiť mútnym, zamútiť, zakaliť: z. vodu, studňu
2. expr. zmiasť, pomýliť: z. niekomu hlavu
3. mútením spracovať (na maslo): z. smotanu
// zmútiť sa
1. stať sa mútnym, zamútiť sa, zakaliť sa, zmútnieť: voda v studničke sa z-la;
2. expr. zmiasť sa, pomýliť sa: rozum sa mu z-l
-
znesvätiť dok. neúctivým počínaním porušiť posvätnosť niečoho, znevážiť: z. hroby hrdinov, z. slávnostnú chvíľu;
-
zospoločenštiť -šť/-i! dok. urobiť vlastníctvom celej spoločnosti: z. kultúrne dedičstvo;
-
zosvetštiť dok. urobiť svetským: z. život;
-
zrútiť -i dok.
1. zhodiť na zem al. zhora dolu, zvaliť: z. balvan do priepasti, z. klát
2. zrúcať, zbúrať, rozváľať: z. stenu, dom
// zrútiť sa
1. prudko padnúť; zvaliť sa: z. sa zo strechy na zem, lietadlo sa z-lo
2. rozpadnúť sa na časti (a prestať existovať ako celok), zvaliť sa, zrúcať sa, rozváľať sa: dom sa z-l;
3. utrpieť náhle zhoršenie teles. al. duš. stavu: z. sa od vyčerpania;
nervové z-enie● z. sa ako domček z karát ľahko vyjsť nazmar;
preto sa → svet nez-i -
zvedečtiť -čť/-i! dok. kniž. urobiť vedeckejším, vedeckým: z. plánovanie, výskum;
-
zvrátiť -i dok.
1. vyvrátiť (význ. 1), prevrátiť; zakloniť: z. hlavu dozadu
2. zmeniť smer, obrátiť, otočiť: z. pohľad, oči k oblohe
3. spôsobiť (náhlu) podst. zmenu: z. proces demokratizácie, beh udalostí;
z. nepriaznivý výsledok;