Význam slova "spôl" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

spola, spoly prísl. spolovice (význ. 1, 2), čiastočne: s. rozsušený sud, robiť s. zadarmo

spoľahlivo prísl.: fungovať s.;

spoľahlivosť -i ž.: odborná s., s. výrobku, služieb

spoľahlivý príd. na kt. sa dá spoľahnúť: s. človek, s-á správa, s-é informácie, s. postoj;

dok. spoľahnúť sa -e -ú -hol: je naňho s-tie dá sa naňho spoľahnúť

spolčiť sa -lč/-i! dok.

1. kniž. dať sa dovedna, spojiť sa (obyč. s tajným al. zlým zámerom): s. sa s nepriateľom, ochotne sa s-l s kýmkoľvek

2. práv. vytvoriť združenie, združiť sa;

spolčovací príd. práv. týkajúci sa spolčovania, umožňujúci spolčovanie: s-ia sloboda, s-ie právo

nedok. spolčovať sa: právo s-nia

spoliehať sa -a nedok. mať dôveru v niekoho, niečo;
s. sa na kolektív, na vlastné sily;

spolitizovať dok. prisúdiť niečomu polit. motívy, dôvody ap.; vtiahnuť niečo do polit. zápasu: s. privatizáciu, rozhodnutie súdu;
s-né odbory

// spolitizovať sa nadobudnúť polit. charakter

spolkový príd.: s-á činnosť;
s. štát federatívny

spoločensko-ekonomický príd. týkajúci sa spoločnosti a jej ekonomiky: s. rozvoj;
s-á → formácia

spoločensko-historický príd. týkajúci sa vývinu spoločnosti: s-é hľadisko

spoločensko-politický príd. týkajúci sa spoločnosti z hľadiska politiky, spoloč. a polit.: s-á situácia

spoločenskosť -i ž.

spoločenskovedný príd. týkajúci sa spoloč. vied: s-é pracoviská Slovenskej akadémie vied

spoločenskovýrobný príd. týkajúci sa spoloč. výroby: s-é vzťahy

spoločenský príd.

1. týkajúci sa ľudskej spoločnosti, sociálny: s. poriadok, s-á trieda, štruktúra;
s-á výroba uskutočňovaná v spoločnosti a umožňujúca jej život;
s-á angažovanosť za záujmy spoločnosti;
s-é vedomie, vzťahy;
s-é vedy

2. týkajúci sa kontaktov ľudí v bežnom živote: s. život, s. dom;
s-é hry kolektívne;
klub s-ých tancov;
s-á komunikácia

3. vhodný do spoločnosti: s-é vystupovanie, s-é šaty

4. kt. má rád spoločnosť, družný: sused je s. človek;
zool. s. hmyz žijúci v spoločenstve

● stúpať po s-om rebríčku robiť kariéru;

spoločensky prísl.: s. užitočný, aktívny, s. sa uplatniť;
s. neprispôsobivý občan;

spoločenstvo -a -tiev s.

1. obyč. organizované zoskupenie osôb al. inštitúcií na zákl. spoločných cieľov, záujmov ap., zväzok: národné, hospodárske, obranné s.

2. spoločnosť (význ. 2): ľudské s., mestské s.

3. spojenectvo s niekým: vojnové s.

4. spoločný život, spoločná existencia: nerozlučné s. muža a ženy;
bot. rastlinné s., lesné s-á

spoločne prísl.: s. bývať, pracovať

spoločnica -e -níc, spoločníčka -y -čok ž.

spoločník -a mn. -ci m.

1. kto koná niečo spoločne s niekým: s. zo školských lavíc, s. vo vlaku;
byť niekomu s-om;
expr. čertov s. zlý človek

2. kto má fin. al. inú účasť v podnikaní: obchodný s., s. firmy

3. kto je zručný v spoloč. zábave: znamenitý, duchaplný s.;
byť dobrým s-om;

spoločnosť -i ž.

1. súhrn ľudí na istom stupni hist. vývinu: feudálna, moderná, industriálna s.;
konzumná s.;
úroveň s-i

2. iba jedn. súhrn ľudí žijúcich združene na istom priestore, v istých sociálnych podmienkach, spoločenstvo: aristokratická, vidiecka s.;
dostať sa do dobrej s-i

3. (organizované) záujmové združenie ľudí al. inštitúcií: pestrá, kartárska s.;
letecká, obchodná s.;
Slovenská jazykovedná s. pri SAV, S. národov

4. právnická osoba ustanovená s cieľom podnikať: účastinná, akciová s.;
s. s ručením obmedzeným (skr. spol. s r. o. i s. r. o.) obch. spoločnosť, v kt. spoločníci za záväzky ručia iba do výšky majetkového vkladu

5. spoloč. styk: vyhýbať sa s-i chorých

6. iba jedn. blízkosť, prítomnosť niekoho: príjemná s., žena v s-i mužov;
vyhľadávať niečiu s.;
starať sa niekomu o s.

7. (vyššie) spoloč. kruhy: vybraná s., dáma z vyššej s-i;
uviesť do s-i

spoločný príd.

1. patriaci dvom al. viacerým, príp. všetkým jednotlivcom: s. známy, s. byt, s-á anténa;
s. štát, s-é vlastníctvo

2. rovnaký u dvoch al. viacerých jednotlivcov: s. znak, s-é záľuby, spomienky;
mat. previesť na s-ého menovateľa i pren. nájsť niečo zhodné;
s tým nemám nič s-é a) to mi je cudzie b) to sa ma netýka

3. konaný, využívaný ap. dvoma al. viacerými jednotlivcami, kolektívny, op. individuálny: s. boj, s-é ubytovanie;
dosiahnuť niečo s-ou prácou

● nájsť s-ú reč dohodnúť sa;

spolok -lku m.

1. organizované záujmové združenie viacerých osôb: rybársky s.;
stanovy s-u;
S. slovenských spisovateľov;
rozpustiť s.

2. obyč. mn. expr. (tajné, nečestné) styky: mať s niekým s-y

3. spojenecký zväzok: vystúpiť z obranného s-u

● s-y – čertove volky z mnohých stykov nevzniká nič dobré;

spolovice prísl.

1. na polovicu, napoly, spola: budova je s. reštauráciou, s. hotelom

2. nie úplne, sčasti: s. vyľudnené mesto

spolu prísl.

1. vo vzájomnej blízkosti, pohromade: idú s. do školy, pijú s. kávu;
žijú s. v rodine, v manželstve al. ako manželia;
chodia s. majú ľúbostný pomer

2. ako jeden celok; ako výsledok spočítavania, dovedna; navzájom: držia s.;
to všetko s. súvisí;
s. ich tam bolo desať, s. je to 1200 korún;

spolu s predl. s I: s. s festivalom sa konala súťaž;
koncertoval s. s bratom

spoluautor -a m. kto spolu s niekým utvoril nejaké dielo, spolutvorca: s. slovníka, vynálezu;

spoluautorka -y -riek ž.;

spoluautorský príd.;

spoluautorstvo -a s.

spolubesedníčka -y -čok ž.

spolubesedník -a mn. -ci m. účastník (priateľského) rozhovoru;

spolubojovníčka -y -čok ž.

spolubojovník -a mn. -ci m. kto bojuje s niekým ako jeho spojenec;

spolubrat -a mn. -ia m. cirk. člen tej istej rehole; človek muž. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)

spolubývajúca ž.

spolubývajúci m. kto s niekým býva v spoločnom byte al. izbe;

spolucestujúca ž.

spolucestujúci m. kto spolu s niekým cestuje v jednom dopr. prostriedku;

spolucítiť -i nedok. kniž. súcitiť

spoludedič -a mn. -ia/-i m. práv. kto má účasť na dedičstve spolu s inými dedičmi;

spoludedička -y -čiek ž.

spolufinancovať nedok. financovať spolu s niekým iným: s. výskumný projekt

spolufinancovateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných financovateľov: s. stavby;

spolufinancovateľka -y -liek ž.

spoluherec -rca m. partner v div. ap. hre; člen div. súboru vo vzťahu k ostatným členom

spoluhláska -y -sok ž. lingv. hláska majúca ráz šumu (nie tónu), konsonant: znelá, neznelá s.;

spoluhláskový príd.

spoluhra -y -hier ž. spoločná hra najmenej dvoch hráčov, hercov ap., súhra: dokonalá s., organizácia s-y

spoluhráč -a m. kto sa spolu s niekým zúčastňuje na šport. al. inej hre, partner: s. v orchestri, vrátiť loptu s-ovi;

spoluhráčka -y -čok ž.

spoluidúci m. kto spolu s niekým ide tou istou cestou

spoluinvestor -a m. kto spolu s niekým investuje do niečoho: s. výstavby metra;

spoluinvestorský príd.;

spoluinvestorstvo -a s.: systém s-a

spolujazdec -dca m. kto sa s niekým spolu vezie al. s niekým spolu pretekársky jazdí;

spolujazdkyňa -e -kýň ž.

spolumajiteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných majiteľov (majetku, veci ap.), spoluvlastník: s. domu;

spolumajiteľka -y -liek ž.;

spolumajiteľský príd.;

spolumajiteľstvo -a s. spoločné vlastnenie

spolunájomníčka -y -čok ž.

spolunájomník -a mn. -ci m. jeden zo spoločných nájomníkov: s. domu, bytu;

spolunáležitosť -i ž. kniž. spolupatričnosť, príbuznosť, blízkosť: pocit s-i s rodinou

spolunažívať -a nedok. (v zhode) žiť spolu (na 1 mieste, v 1 spoločenstve ap.): susedia dobre s-li;
mierové s-nie národov;
biol. s-nie rastlín symbióza

spoluobčan -a mn. -ia m. jeden z občanov vo vzťahu k ostatným: naši s-ia maďarskej národnosti;

spoluobčianka -y -nok ž.

spoluobjaviteľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných objaviteľov: s. jaskyne Driny;

spoluobjaviteľka -y -liek ž.

spoluobyvateľ -a mn. -ia m. jeden z obyvateľov toho istého domu, sídliska ap.;

spoluobyvateľka -y -liek ž.

spoluobžalovaná ž.

spoluobžalovaný m. osoba obžalovaná spolu s inými osobami z toho istého trestného činu;

spoluorganizátor -a m. jeden zo spoločných organizátorov;

spoluorganizátorka -y -riek ž.

spoluorganizovať nedok. organizovať spolu s niekým iným

spolupáchateľ -a mn. -ia m. kto sa spolu s niekým dopustil trestného činu: s. krádeže;

spolupáchateľka -y -liek ž.;

spolupáchateľstvo -a s. spoločná účasť na trestnom čine

spolupacient -a m. pacient v pomere k iným pacientom toho istého liečebného oddelenia al. ústavu;

spolupacientka -y -tok ž.

spolupatričnosť -i ž. kniž. príslušnosť k sebe navzájom, spolunáležitosť; súdržnosť, solidarita: národná a kultúrna s.

spolupodnikať nedok. podnikať spolu s niekým iným: s. pri spracovaní ropy

spolupodnikateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných podnikateľov;

spolupodnikateľka -y -liek ž.

spolupôsobiť nedok. spoločne pôsobiť: hra s-í pri výchove detí, s-enie viacerých okolností

spolupráca -e ž. spoločná práca (osôb, inštitúcií ap.): s. rodiny so školou;
medzinárodná s., nadviazať s-u v oblasti ochrany životného prostredia

spolupracovať nedok. spoločne pracovať: s. na výskumnej úlohe, rodičia s-jú so školou

spolupracovníčka -y -čok ž.

spolupracovník -a mn. -ci m. jeden z pracovníkov na spoločnom diele, na jednom pracovisku ap.: privítať nového s-a;
externý s.;

spolupredkladateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných predkladateľov: s. návrhu zákona;

spolupredkladateľka -y -liek ž.

spolupredseda -u mn. -ovia m. jeden zo spoločných predsedov: s. organizačného výboru;

spolupredsedníčka -y -čok ž.

spolupútnička -y -čiek ž.

spolupútnik -a mn. -ci m.

1. kto ide, cestuje spolu s niekým;

2. kto spolu s niekým ide na púť;

spoluriešiteľ -a mn. -ia m. jeden z riešiteľov: s. úlohy, projektu;

spoluriešiteľka -y -liek ž.

spolurozhodovať nedok. spoločne rozhodovať: národy s-jú o mieri;
právo s.

spoluručiteľ -a mn. -ia m. práv. jeden zo spoločných ručiteľov;

spoluručiteľka -y -liek ž.

spolusestra -y -tier ž. cirk. členka tej istej rehole; človek žen. pohlavia vo vzťahu k inému človeku vôbec (v kresť. etike)

spolutrpiaca ž.

spolutrpiaci m. spolutrpiteľ: pomáhať s-im;

spolutrpiteľ -a mn. -ia m. kto spolu s niekým trpí, spolutrpiaci: s-ia v nešťastí, chorobe;

spolutrpiteľka -y -liek ž.

spolutvorba -y ž. spoločná tvorba

spolutvorca -u mn. -ovia m. jeden z tvorcov, spoluautor

spoluúčasť -i ž.

1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení

2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.

□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa

spoluúčastníčka -y -čok ž.;

spoluúčastnícky príd.

spoluúčastník -a mn. -ci m. jeden z účastníkov: s. besedy, dopravnej nehody;

spoluúčinkovať nedok. účinkovať spolu s niekým iným: s-je chlapčenský zbor

spoluúčinkujúca ž.

spoluúčinkujúci

I. príd. kt. účinkuje spolu s inými: s. speváci

II. spoluúčinkujúci m. kto spoluúčinkuje;

spoluutvárať -a nedok. utvárať spolu s niekým, s niečím: kultivovaný jazyk s-a umelecký zážitok

spoluužívateľ -a mn. -ia m. jeden zo spoločných užívateľov: s. bytu;