Význam slova "rét" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

retardácia -ie ž. odb. spomaľovanie, spomalenie, oneskorovanie, oneskorenie: r. vo vývine;

retardačný príd.: r. vplyv

retardovane prísl.: pôsobiť r.;

retardovanosť -i ž.

retardovaný príd. kniž. al. odb. spomalený, zaostávajúci (mentálne, vývinovo): deti r-ých rodičov;

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e;
zavrieť bránu na r.;
uviazať psa na r.;
dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov;
r. vrchov, r. automobilov;
r. spomienok;
utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál);
živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho;
expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazec -zca m. odb. reťazovitý útvar;
chem. atómový r., telev. snímací r.;
odb. potravinový r. postupnosť krokov od výr. cez predaj po spotrebu potravín

reťazovitý príd. podobný reťazi: r. útvar

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach;
r-á píla;
chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;

retiazka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e

2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;

retiazkový príd.

rétorický príd. k 1: r. štýl;
hovor. iron. predniesť r-é cvičenie (prázdny) rečnícky prejav

rétorika -y ž.

1. rečníctvo; veda o ňom: prednášať r-u

2. hovor. rozprávanie, spôsob reči; rečnenie (význ. 2): to je len r. (, nie skutky); zanechať planú r-u;

retranslácia -ie ž. oznam. tech. prenos vysielania inej stanice;

retranslačný príd.: r-á stanica

retroaktivita -y ž. práv.: r. zákona pôsobenie zákona na veci a vzťahy jestvujúce predtým, ako nadobudol účinnosť, spätné pôsobenie zákona

retroaktívne prísl.: paragrafy pôsobiace r.;

retroaktívnosť -i ž.

retroaktívny príd. práv. pôsobiaci so spätnou platnosťou; svedčiaci o tom: r-a novela zákona; r. účinok právnej normy;

retrográdne prísl.

retrográdny príd. odb. smerujúci naspäť, spätný: lingv. r. slovník uvádzajúci slová abecedne podľa poradia hlások odzadu;

retrospektíva -y ž. pohľad späť, na min. udalosti;

retrospektívny príd.: r-a výstava;
r. dej oproti zákl. deju minulý

retroštýl -u m. štýl, ráz niečoho minulého, obnoveného: zábava v r-e

retuš -e ž. menšia dodatočná úprava: r. fotografie, textu

retušovať nedok. i dok. (u)robiť retuš: r. snímku;

desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň

deväťkrát, deväť ráz neskl. čísl. nás. k 9: d. väčší

dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.

1. k 20

2. expr. veľa ráz: d. som ti to povedal

dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)

dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

ľudožrút -a m. kto je (aj) ľudské mäso, najmä z rituálnych dôvodov, kanibal: kmeň ľ-ov;

lykožrút -a mn. N a A -y m. chrobák poškodzujúci lyko drevín, zool. Ips

miliónkrát, milión ráz neskl. čísl. nás.

1. k milión

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát

mnohokrát, mnoho ráz neskl. čísl. nás. neurč. veľa ráz, veľakrát: m. si zopakovať úlohu

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

osemkrát, osem ráz neskl. čísl. nás. k 8: o. väčší

párkrát, pár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľko ráz; niekoľkokrát

päťkrát, päť ráz neskl. čísl. nás. k 5: p. väčší

počtár -a m. kto vie počítať: dobrý, slabý p.;

poštár -a m.

1. pošt. doručovateľ: vyzerať p-a

2. hovor. kto pracuje na pošte;

sedemkrát, sedem ráz neskl. čísl. nás. k 7: s. hustejší roztok, s. dačo opakovať

šesťkrát, šesť ráz neskl. čísl. nás. k 6: š. odpísať úlohu

stokrát, sto ráz neskl. čísl. nás.

1. k 100: s. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je s. lepší, horší ako ty

štyridsaťkrát, štyridsať ráz neskl. čísl. nás. k 40: š. zvíťaziť

t. r. skr. tohto roka

tér -u L -i m. hovor. decht;

tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.

1. k 1000: t. zväčšený

2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali

tridsaťkrát, tridsať ráz neskl. čísl. nás. k 30: expr. t. opakovať niečo veľa ráz

veľakrát, veľa ráz neskl. čísl. nás. neurč. v mnohých prípadoch, mnoho ráz, mnohokrát: v. mu to pripomínal;
v. sa vyskytovať často

viackrát, viac ráz neskl. čísl. nás. neurč.

1. k viac (význ. II/1); niekoľkokrát, niekoľko ráz: knihu čítal v.

2. (so zápor. slovesom) viac (význ. II/2), už: nech sa to v. nestane

zopárkrát, zopár ráz čísl. nás. neurč. hovor. niekoľkokrát, niekoľko ráz, párkrát, pár ráz: z. sa ešte ozval

žrút -a mn. N -i/-y A -ov/-y m. pejor. žráč (význ. 1, 2);