Význam slova "prá" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 540 výsledkov (5 strán)
-
príves -u m. bezmotorové vozidlo pripájané za vozidlo s pohonom: obytný p.;
-
prívesný príd.: p. voz
-
prívesok -sku/-ska m.
1. drobný predmet zavesený ako ozdoba: retiazka s p-om
2. predĺžená, často visiaca časť niečoho;
anat. predĺžený výbežok slepého čreva, apendix3. expr. nepodstatná, nepotrebná časť niečoho: je p-om spoločnosti nadbytočným členom
-
prívetivo prísl.;
-
prívetivosť -i ž.
-
prívetivý príd. priateľský, láskavý, vľúdny: p. človek;
p. pohľad, p-á reč; -
prívlastkový príd.
-
prívlastok -tku m. gram. vedľ. vetný člen, kt. rozvíja podstatné meno, atribút;
-
prívod -u m.
1. privádzanie (význ. 2): p. vzduchu, vody, pary
2. prostriedok, ktorým sa niečo privádza;
-
prívrat -u m. šport. poloha lyží pätami od seba;
-
prívratný príd.: p. oblúk
-
prívrženec -nca m. stúpenec: p. národnej nezávislosti, p-i A. Bernoláka;
-
prívrženkyňa -e -kýň ž.
-
prízemie -ia s.
1. časť budovy v úrovni terénu al. málo nad ňou: bývať na p-í
-
prízemne prísl.;
-
prízemnosť -i ž.
-
prízemný príd.
1. umiestený na prízemí: p. byt, p-á lóža
2. majúci iba prízemie: p. dom
3. kt. je nízko pri zemi: p. mráz, p-é hmly;
p-á strela4. expr. majúci nízku kultúrnu, mravnú úroveň, plytký; svedčiaci o tom: p. malomeštiak;
p-é záujmy; -
príživníčiť -i dok. hovor. pejor. žiť ako príživník: už by mal prestať p.
-
príživníčka -y -čok ž. k 1;
-
príživnícky príd. i prísl.: p-e živly;
žiť p.; -
príživníctvo -a s. ťaženie z práce druhého, parazitizmus
-
príživník -a m.
1. mn. -ci pejor. človek žijúci z práce iných, parazit: p. spoločnosti
2. mn. N a A -y biol. cudzopasný organizmus, cudzopasník, parazit;
-
príznačne prísl.;
-
príznačnosť -i ž.
-
príznačný príd. typický, charakteristický: p-á vlastnosť;
p. zápach;
pre neho je to p-é; -
príznak -u m. charakteristický znak, symptóm; rozlišujúca črta: p-y choroby, krízy;
lingv. slovo s p-om hovorovosti; -
príznakovo prísl. k 2: p. sa správať
-
príznakový príd.
1. odb. majúci, nesúci istý príznak, op. bezpríznakový;
lingv.: p. člen dvojice, štylisticky p. výraz2. upozorňujúci na seba, nevšedný, osobitý: p. tón reči, p-é správanie;
-
prízrak -u m. neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci jav, príšera, strašidlo: nočný p.;
chodí po dome ako p.; -
prízvučne prísl.;
-
prízvučnosť -i ž.
-
prízvučný príd.
-
prízvuk -u m.
1. silové zvýraznenie slabiky al. tónu; jeho grafické znázornenie: slovný, vetný p.;
dať p. na prvú slabiku2. náznak, odtieň, nádych: ironický, veliteľský p.
3. charakteristický (a príznakový) spôsob hovorenia: hovorí s francúzskym, nosovým p-om;
-
prízvukovať nedok.
1. dávať prízvuk (význ. 1): p. prvú slabiku slova
2. zdôrazňovať, podčiarkovať: uč sa!, p-l otec
-
prízvukový príd. k 1: p. rytmus;
-
próba -y prób ž. zastaráv. skúška (význ. 1): ísť ku krajčírovi na p-u
-
próza -y próz ž.
1. neveršovaný lit. útvar; takto napísané lit. dielo: písať p-u;
umelecká, náučná p.;
uverejňovať drobné p-y2. hovor. všednosť: p. života;
-
pršať -í -ia bud. bude p./poprší nedok.
1. (o daždi) padať v drobných kvapkách z oblakov: neos. p-í;
p-l drobný dážď -
opak. pršiavať -a
-
pršiplášť -a m. hovor. nepremokavý plášť do dažďa
-
prštek -a, prstoček -čka, prstík -a m. zdrob.
-
prť -e ž. úzky horský chodník vyšliapaný zverinou, dobytkom: kamzičie, ovčie p-e
-
prúd -u m.
1. prudký tok vody, tekutiny; množstvo prudko tečúcej vody, tekutiny: rieka má silný p.;
voda tiekla p-om po uliciach;
p. strhol plavca, stavbu;
krv tiekla p-om;
p-y sĺz;2. množstvo pohybujúce sa súvisle jedným smerom: p. manifestantov, vozidiel;
p. vzduchu, svetla;3. sled, beh, postup: p. dejín;
niečo je v plnom p-e prebieha4. polit., filoz., umel. smer, hnutie: nové myšlienkové p-y
5. prameň (význ. 3): p. vlasov
● plávať, ísť s p-om prispôsobovať sa;
plávať, ísť proti p-u stavať sa proti všeob. mienke; -
opak. prúdievať -a
-
prúdik -a m. zdrob.
-
prúdiť -i nedok.
1. (o tekutine) prúdom tiecť: voda v potoku p-i;
krv p-i v žilách2. súvisle (jednosmerne) sa pohybovať: po uliciach p-li davy ľudí;
p-enie vzduchu, tepla;3. plynule postupovať: rozhovor p-i;
-
prúdový príd.: p. spôsob stavania, p-á výroba s plynulým nadväzovaním úkonov;
p. motor; -
prút -a m.
1. dlhý tenký (a ohybný) výhonok, konár: vŕbový, brezový, lieskový p.;
tenký ako p.2. niečo podobné prútu: železné, oceľové p-y;
p-y zlata;
rybársky p.; -
prútený príd. zhotovený z prútia: p-é kreslo, p. košík
-
prútie -ia L -í s. hromad. prúty: plot z p-ia
-
prútik -a m. zdrob.
-
prútikár -a m. kto sa venuje prútikárstvu
-
prútikárstvo -a s. metóda vyhľadávania spodnej vody, rudných ložísk, chorobných vplyvov prostredia založená na psychickej citlivosti osoby;
-
prútový príd.: p-é železo;
-
prúžkovaný príd. majúci prúžky, ozdobený prúžkami, pruhovaný, pás(i)kovaný: p-á košeľa, perina
-
prúžok -žka/-žku, prúžik -a m. zdrob. k 1, 2: p. filmu
-
prýštiť -i -šť/-i! nedok. kniž. prameniť, vyvierať: spod skaly p-i voda;
-
v prípade predl. s G: v p. nebezpečenstva stlačte gombík