Význam slova "mýs" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

mys -u m. výbežok pevniny do mora: M. dobrej nádeje

myš -i ž.

1. malý hlodavec robiaci škodu najmä v domoch a na poliach, zool. Mus

2. inform. obslužný, ručne ovládaný prvok pripojený k počítaču, pohybujúci sa po tvrdej podložke a zabezpečujúci vstup informácií

● expr.: mokrý, zmoknutý, spotený ako m. veľmi;
chudobný ako (kostolná) m. celkom;
je ich ako m-í veľa;
hrať sa s niekým ako mačka s m-ou zahrávať sa;
spí ako m. na vreci čujne;

myšacina, myšina -y ž. myšací zápach

myšacinec -nca m. myšací trus

myseľ -sle/-sli ž.

1. myslenie, vedomie; intelekt: bystrá, sústredená m.;
zamestnáva, vzrušuje to jeho m.

2. zmýšľanie, presvedčenie: jednota m-í;
je mu to proti m-i

3. duš. stav, nálada: mať veselú m.;
(ne) klesať na m-i

□ mať niečo na m-i, mať m. na niečo myslieť na niečo

● prišlo mu na m., prebehlo mu m-ou pomyslel si, spomenul si;
ani m.! nie!;
zíde z očí, zíde z m-e;
→ klesať na m-i;
veselá m. – pol zdravia

myší, myšací príd.: má m-ie zuby drobné a ostré;
myší chvost, bot. rebríček Achillea;
myší chvostík, bot. chvostík Myosurus;

● expr. schoval by sa i do m-cej diery hanbí sa, bojí sa;

myšiak -a mn. N a A -y m.

1. dravý vták živiaci sa myšami, kaňa, zool. Buteo

2. rozpráv. myší samec

myška -y -šiek, myšička -y -čiek ž. zdrob.

myšlienka -y -nok ž.

1. obsah, výsledok myslenia: mať smutné, bočné m-y;
hlavou mu preletela m.;
vyjadriť m-u vetou, jazykom

2. iba mn. myslenie, premýšľanie: zahĺbiť sa do m-ok, pretrhnúť niť m-ok

3. myslená predstava o niečom, idea, nápad; plán, úmysel: to je výborná m.;
prísť na originálnu m-u;
uskutočniť svoju m-u

4. idea, presvedčenie, zásada: m. samostatnosti;
hlásať revolučné m-y

5. obsahové zacielenie umel. al. ved. diela, idea, námet, téma: hlavná m. románu, filmu;

myšlienkovo, myšlienkove prísl.: m. bohaté dielo

myšlienkový príd.: m. proces, m-á náplň;

myslieť -í -ia nedok.

1. rozumom postihovať skutočnosť a rozlič. vzťahy v nej, robiť myšlienkové operácie pomocou pojmov a súdov, uvažovať, premýšľať: logicky m.;
m-iaca bytosť človek;
mať presné, popletené m-nie;
m-ená čiara jestvujúca v predstave;
hovor. m-í mu to (dobre)

2. mať na mysli, na zreteli, pamätať; rozumieť: m. na deti, na budúcnosť;
koho, čo tým m-š?

3. mať v úmysle, zamýšľať, chcieť: m-í už na odplatu;
m-m to s vami dobre;
ako m-š

4. i myslieť si mať mienku, názor, zmýšľať, usudzovať, mieniť: čo si o veci m-š? nem-m, že je to správne

5. i myslieť si mať dojem, domnievať sa, nazdávať sa, mieniť: m. si o sebe priveľa namýšľať si;
m-m (si), že sa vrátim skoro

6. myslím vo funkcii čast. hádam, tuším, vari: toto je, m., moja posledná príležitosť

● m. si svoje mať vlastný (iný) názor

mysliteľ -a mn. -ia m. kto hlboko a tvorivo premýšľa o dôležitých (najmä filoz.) otázkach, filozof;

mysliteľka -y -liek ž.;

mysliteľný príd. kt. sa dá predstaviť, možný: to je ťažko m-é, to nie je m-é;
jedine m. dôvod

mysliteľský príd.: m. typ človeka;

mysliteľsky prísl.;

mysliteľstvo -a s.

mystériový príd.

mysteriózny príd. kniž. tajomný, záhadný, mystický

mystérium -ria D a L -iu s.

1. kniž. veľké tajomstvo, záhada: m. života, smrti

2. náb. pravda poznávaná z Božieho zjavenia, nie prirodzeným rozumom, tajomstvo

3. lit. stredoveká duchovná hra;

mysticizmus -mu m. učenie a prax týkajúce sa prepiatej mystiky (význ. 1): upadnúť do m-u

mystička -y -čiek ž.;

mystický príd.: m-á viera;
m-á sila tajomná;

mysticky prísl.

mystik -a mn. -ci m. kto sa venuje mystike;

mystika -y ž.

1. prežívanie priameho kontaktu s nadzmyslovým svetom, s Bohom; príslušné učenie: budhistická m., kresťanská m.

2. tajuplnosť, tajomnosť, záhadnosť: m. smrti, m. čísel;

sám m. G samého D samému A živ. samého, neživ. sám L samom I samým mn. N živ. sami G, A, L samých D samým I samými, sama ž. G, D, L samej A samu I samou, samo s G, D, L, I ako m. A samo (nespráv. samé) mn. N, A m. neživ., ž. a s. samy (nespráv. samé) G, D, L, I ako m. živ. zám. vymedz.

1. označ. výlučnú jedinosť, oddelenosť os. al. skupiny; iba jeden, jediný, op. všetci, každý: byť niekde s., stála tam s-a, sme s-i;
hovor. konečne s-i bez svedkov

2. osamotený, opustený: žiť s., pracovať s. samučký

3. bez cudzej pomoci, osobne, samostatne: presvedčiť sa s., prísť na niečo s., poradiť si, urobiť si s.

4. bez cudzieho zásahu, dobrovoľne, samovoľne: chlapec odpovedal s. od seba, prišlo to akosi s-o

5. v postavení prívlastku zdôrazňuje pomenovanie os. al. veci (blíži sa význ. čast.), priam, dokonca, aj: je to s. prezident;
priblížil sa k nej samej;
názor starý ako s-o ľudstvo

● expr. s. ako prst celkom osamotený