Význam slova "lãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â ãƒæ ã â ãƒâ ã â â ãƒæ ã â" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

regál -a/-u L -i mn. -y m. polica al. stojan s policami: r-y plné kníh;
vykladať tovar do r-ov

retroštýl -u m. štýl, ráz niečoho minulého, obnoveného: zábava v r-e

rituál -u L -i mn. -y m.

1. obrad, rítus

2. obradové predpisy

3. cirk. kniha obradových predpisov: Rímsky r., Ostrihomský r.;

rumpál -u L -i mn. -y m. ručný navijak

šál -u L -e mn. -y m.

1. (podlhovastá) prikrývka krku, hlavy al. pliec: teplý, vlnený, hodvábny š.

2. kuch. časť hovädzieho stehna;

sandál -a L -i obyč. mn. -e -ov m. ľahká obuv (z remienkov ap.): nosiť s-e naboso;

šašlík -a/-u m. kaukazské jedlo z baraniny opečenej na ražni

seriál -u L -i mn. -y m. súbor článkov, obrázkov, hier ap. uverejňovaných na pokračovanie: televízny s.;

signál -u L -i mn. -y m.

1. ustálený znak, ktorým sa podáva istá informácia: svetelný, zvukový, časový s., čakať na s.;

2. odb. fyzikálny nositeľ informácie: televízny s.;
rečový s.

3. publ. zreteľné naznačenie niečoho, nepriamo vyslovený postoj, názor na niečo ap.: pozitívny s.;
dostali sme s-y, že sa čosi chystá;

škandál -u L -e mn. -y m. verejné pohoršenie, verejná hanba: rodinný, politický š., vyvolať š.;
to je š.! vyjadrenie pohoršenia;

šláger -gra L -i mn. -e m.

1. obľúbená módna pesnička, hit: tanečný š.;
spievať š-e

2. hovor. expr. obľúbená módna novinka: š. sezóny v ženskej móde, v divadle;

šlágrik -a m. zdrob. expr.

šlágrový príd.;

spálňa -e ž.

1. miestnosť určená na spanie: detská s.

2. nábytok do nej: svetlá, tmavá s.;

spálňový príd.;

špeciál -u L -i mn. -y m. hovor. špeciálny stroj, mechanizmus: delegácia odletela š-om špeciálnym lietadlom

špirituál -a m. cirk. kňaz, kt. má na starosti duchovné vedenie seminaristov

spirituál -u L -i mn. -y m. ľud. duchovná pieseň amer. černochov

špitál -a L -i mn. -y m. hovor. nemocnica: zaviezť chorého do š-a, ležať v š-i

stôl stola m.

1. kus nábytku pozostávajúci z dosky pripevnenej vodorovne na nohách al. podstavci: kuchynský, písací s., rozťahovací, okrúhly s.;
sedieť za s-om, pri s-e;
prestrieť (na) s. pripraviť na stolovanie;
pozvať k s-u pozvať jesť;
nosiť na s. podávať jedlá;

2. zariadenie podobné stolu: operačný s.;
biliardový s.

● (terén ap.) rovný ako s. úplne;
udrieť (päsťou) na s. rázne zakročiť;
publ.: (rozhodovať ap.) za zeleným s-om bez poznania reálnej skutočnosti;
zasadnúť za → okrúhly s.;

štôlňa -e ž. vodorovná banská chodba

štýl -u m.

1. špecifický spôsob vyjadrovania, myslenia, správania, konania príznačný pre jednotlivca, skupinu, dobu: životný š., nový š. práce

2. sloh (význ. 1): barokový š.

3. výber a využívanie jazykových prostriedkov typické pre istý prejav al. istého autora, sloh: umelecký, publicistický, náučný š.

4. ráz veci al. javu: š. výrobku, šiat, š. obliekania

5. spôsob vykonávania šport. disciplíny: plavecký, bežecký š.;
voľný š. druh šport. zápasenia;

terminál -u L -i mn. -y m.

1. koncové zariadenie prenosového okruhu, ktorým možno lokálne al. diaľkovo komunikovať s počítačom

2. dopr. prekladisko kontajnerov

3. dopr. vybavovacie objekty pre cestujúcich a na tovar: kamiónový t.;

termočlánok -nku m. fyz. termoelektrický článok

transsexuál -a m. kto je postihnutý transsexualizmom

tribunál -u m. súdna rada, súd; senát: vojenský t.;
revolučný t. mimoriadny súd v období revolúcie

veľkokapitál -u m. veľký, koncentrovaný kapitál: monopolný v.;

vokál -u L -i mn. -y m. lingv. samohláska;

vôl vola mn. N a A -y m. ťažné zviera, vykastrovaný býk: pár v-ov;

● expr.: drhne ako v. ťažko pracuje;
berie ako v. na rohy a) je chamtivý b) berie si veľa povinností;

vrchstôl -stola m. iba v spoj. s predl. za čelné miesto: sadnúť si za v.;
sedieť za v-om na čelnom mieste stola

nedok. vykašlávať -a, vykašliavať -a

// vykašlať sa, vykašľať sa

1. kašlaním si uľaviť, viac ráz si odkašlať: ráno sa musí v.

2. hovor. expr. prestať dbať, stratiť záujem: v. sa na povinnosti, na kamarátov

● v. sa na to! netreba si to všímať

zašlý príd. kniž. dávno minulý, dávny: z-é časy, z-á sláva

zemežlč -e ž. liečivá bylina horkej chuti s ružovými kvetmi, bot. Centaurium

žlč -e ž.

1. žltozelený tekutý horký výlučok pečene;

2. hovor. žlčník: praskla mu ž.

● expr.: ž. v ňom z(o)vrela, vzkypela, ž. sa v ňom pohla veľmi sa rozčúlil, rozzúril sa;
búri sa v ňom ž. veľmi sa zlostí;
vyliať si ž. na niekom vyvŕšiť sa;

žlčník -a m. orgán niekt. stavovcov podobný vaku, v kt. sa zhromažďuje žlč: operácia ž-a, byť chorý na ž.;

žlčnikár -a m. hovor. kto je chorý na žlčník;

žlčnikárka -y -rok ž.

žlčníkový príd.: ž. záchvat;
ž-á diéta pri chorobách žlčníka

žlčopudne prísl.

žlčopudný príd. podporujúci tvorbu a vylučovanie žlče: ž. čaj;

žlčovito, žlčovite prísl.;

žlčovitosť -i ž.

žlčovitý príd. expr. zlostný (význ. 1 – 3), jedovatý: ž. chlapík;
ž. smiech, rozhovor;

žlčovod -u m. anat. vývod žlčníka: zápal ž-u;

žlčovodový, žlčovodný príd.

žlčový príd.: ž-é kamene

žlť -e ž.

1. žlté sfarbenie; žltá farba: ž. piesku

2. žlté farbivo: chrómová ž.

nedok. zreálňovať

žurnál -u L -e mn. -y m.

1. (ilustrovaný) časopis: módny, zahraničný, literárny ž.

2. filmový týždenník;