Význam slova "kán" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kaňa -e ž. myšiak;

kanada -y -nád ž. hovor. expr. veselá príhoda, zábava: to bola k.!

kanadky -diek ž. pomn. hovor. zastaráv. korčule

kanadský príd. ku Kanaďan, Kanada: expr. k. žart drsný, ostrý;
šport. k-é bodovanie hodnotenie hokejového výkonu hráča súčtom bodov za góly a prihrávky na ne

kanafas -u m. hrubšia (pásikovaná) bavlnená tkanina použ. obyč. na posteľnú bielizeň;

kanafasový príd.: k-é obliečky

kanál -a/-u L -i mn. -y/-e m.

1. potrubie na odvádzanie odpadových al. iných vôd; zamrežovaný otvor doň: odpadový k. stoka;
pouličný k.

2. umelý vodný tok: zavlažovací k.

3. (umelá) vodná cesta spájajúca rieky al. moria: plavebný k.;
k. Dunaj-Mohan-Rýn

4. potrubie ap. na odvádzanie al. privádzanie plynov ap.; čo pripomína toto zariadenie: vzdušný, parný k.;
miechový k.

5. kmitočtové pásmo sprostredkujúce diaľkový prenos: televízny k.

6. sústava prostriedkov a prostredí na prenos signálu: informačný k.;

kanálik, kanálček -a m. zdrob.

kanalizácia -ie ž. odvádzanie odpadových vôd kanálom; sústava týchto kanálov: mestská, dažďová k.;

kanalizačný príd.: k. zberač, k-á sieť

kanálový príd.;

kanapa -y -náp ž. zastaráv. pohovka bez operadiel, otoman, diván: ležať na k-e;

kanapka -y -piek ž. zdrob.

kanáričí príd.: k. spev;

kanárik -a mn. N a A -y m. spevavý vták s tupým zobáčikom chovaný v klietke, zool. Serinus: žltý ako k.;

kanárikový príd.: k-á farba žltá ako kanárik

kanasta -y -nást ž. hra so žolíkovými kartami

kanava -y -náv ž. riedka tkanina použ. na vyšívanie;

kanavový príd.: k-á väzba

kanceľ -cľa m. hovor. kazateľnica: vyjsť na k.

● (hovoriť) ako z k-a a) učene b) zvysoka

kancelár -a m. (v min., v niekt. štátoch i dnes) titul vysokého úradníka, najmä prednostu najvyššej kancelárie: kráľovský k., k. univerzity;
spolkový k. v NSR a Rakúsku predseda vlády;

kancelária -ie ž.

1. miestnosť na úradovanie; úrad: prijímacia k., k. riaditeľa;
dopravná k. miestnosť (na stanici) na organizovanie dopravy; názov úradu: K. prezidenta Slovenskej republiky

2. inštitúcia s rozlič. spoloč. a i. poslaním: informačná, cestovná, stávková k.;

kancelársky¹ príd.: k. úrad

kancelársky² príd.: k. stôl, k-a práca;
k-e potreby na úradovanie (papier, ceruzky ap.)

kancerogén -u m. lek. karcinogén;

kancerogénny príd.: k-e látky, plyny

kančí príd.: k-ie zuby

kancionál -a L -i mn. -y m. zbierka duchovných piesní;

kancionálový príd.: k-é piesne

kandela -y -del ž. zákl. jednotka svietivosti v sústave SI, zn. cd

kandeláber -bra L -i mn. -e m. hovor. stĺp na pouličné lampy, zástavy ap.

kandidácia -ie ž. kandidovanie;

kandidačný príd.: k-á listina

kandidát -a m.

1. uchádzač o nejaký úrad, funkciu, členstvo ap.: k-i na poslancov mestských zastupiteľstiev, navrhnúť k-a na úrad prezidenta;
k. na profesúru čakateľ;
publ. k. na medailu

2. k. vied nižší st. ved. hodnosti v niekt. štátoch, skr. CSc.: k. filozofických vied;

kandidátka -y -tok ž.

1. ku kandidát

2. kandidačná listina: zoznam kandidátov pri voľbách

kandidátsky príd.: k-a lehota;
obhajovať k-u prácu, k-a skúška

kandidatúra -y ž.

1. kandidovanie: podporiť niečiu k-u

2. hovor. hodnosť kandidáta vied: dosiahnuť k-u

3. hovor. ašpirantská príprava: robiť k-u na fakulte, v akadémii

kandidovať nedok.

1. uchádzať sa o nejaký úrad, funkciu, hodnosť: k. za poslanca, za prezidenta, k. na úrad, na funkciu prezidenta

2. navrhovať za kandidáta: k. niekoho za poslanca

kandizovaný príd. konzervovaný kryštalizujúcim cukrom: k-é ovocie

kanec -nca mn. N a A -e m. samec svine;

kaní príd.

kanibal -a m. ľudožrút, ľudojed;

kanibalizmus -mu m. ľudožrútstvo, ľudojedstvo

kanibalský príd.: k-é sklony;

kanibalstvo -a s.

kanistra [-n-] -y -tier ž., kanister -tra L -i mn. -e m. hranolovitá nádoba použ. na prepravu tech. kvapalín: plechová k., k. z plastickej látky, k. na benzín

kankán -u m. revuálny výstredný tanec;

kankánový príd.: k-á tanečnica

kanoe neskl. s. ľahké šport. plavidlo poháňané jednolistovými pádlami

kanoista -u m. kto pestuje kanoistiku;

kanoistický príd.: k. oddiel

kanoistika -y ž. vodný šport na kanoe al. na iných podobných plavidlách;

kanoistka -y -tiek ž.;

kanón -a m. delo: protilietadlový k., vystreliť z k-a;

kaňon -u m. hlboké a strmé riečne údolie zovreté skalami

kánon -u m.

1. súbor všeobecne platných zásad, norma: básnický k.

2. cirk. zoznam inšpirovaných bibl. spisov

3. teol. pravda viery záväzne predložená v cirk. dokumentoch

4. liturg. ústredná časť omše s eucharistickou modlitbou: Rímsky k.

5. hud. forma, pri kt. sa v slede hlasov opakujú za sebou rovnaké melodické a rytmické postupy;

kanonáda -y -nád ž. streľba z kanónov: z diaľky počuť k-u

kanonický príd.

kánonický príd.: k-é biblické spisy;
k-é právo cirkevné

kanonier [-ňie-] -a m. hovor. delostrelec;

kanonierka -y -rok ž.

kanonik -a mn. -ci m. cirk. hodnostár, člen kapituly pri biskupskom chráme;

kanónik, kanónček -a m. zdrob. expr.

kanonizácia -ie ž. cirk. vyhlásenie za svätého, svätorečenie: k. troch košických mučeníkov

kanónový príd.: k-á paľba;

kantár -a L -i mn. -e m. hovor. ohlávka

kantáta -y -tát ž. hud. skladba oslavného rázu pre zbor, sóla a orchester;

kantátový príd.

kantiléna -y -lén ž. spevné, melodické miesto v skladbe; skladba, báseň takéhoto rázu

kantína -y -tín ž. hovor. bufet v závode, v kasárňach ap.

kantón -u m. (samosprávna) územná jednotka (vo Švajčiarsku, vo Francúzsku);

kantonálny príd.

kantor -a m. zastaráv. kostolný organista a spevák;

kantorský príd.

kántriť -i nedok. expr.

1. zabíjať, hubiť: k. škodcov, k. ľudí

2. ničiť, pustošiť: k. hory, hlodavce k-ia obilie

kanúť -ie -ú nedok. kniž. tiecť (po kvapkách), stekať: slzy jej k-ú po tvári

kanva -y -í ž.

1. valcovitá nádoba so zúženým hrdlom, pevným uzáverom a držadlom: k. na mlieko

2. nádoba s bočným lievikovitým hrdlom a uchom; krhla: k. na polievanie, na vodu

● → leje (sa) ani z k-y;

kanvica -e -víc ž. (menšia) kanva (význ. 2): k. na čaj

kanvička -y -čiek ž. zdrob.

čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

cudzoložník -a mn. -ci m. kto sa dopustil, dopúšťa cudzoložstva;

dlžník -a mn. -ci m.

1. kto má peňaž. dlh: prinútiť d-a platiť

2. kto má morálny dlh, záväzok ap.: národ zostal umelcovi d-om;

dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om;

dvojmesačník -a m. periodikum vychádzajúce každé 2 mesiace: vydávať d.

dvojplošník -a m. lietadlo s 2 nosnými plochami nad sebou

falošník -a mn. -ci m. falošný človek;

finančník -a mn. -ci m.

1. kto sa zaoberá peňažníctvom

2. podnikateľ v peňaž. oblasti

františkán -a m. člen rehole, kt. v 13. stor. založil sv. František z Assisi;

jablčník -a m. koláč s jablkami, jablkový koláč

jarmočník -a mn. -ci m. predavač na jarmoku; návštevník jarmoku;

jednoplošník -a m. lietadlo s 1 párom nosných plôch

klobučník -a mn. -ci m. kto vyrába al. predáva klobúky;

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

koaličník -a mn. -ci m. publ. príslušník koalície: aj podaktorí k-ci hlasovali proti;

konečník -a m. vývod hrubého čreva;

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

krasorečník -a m. kto má záľubu v krasorečnení;

kúpeľný príd.: k. dom, k-á liečba;
k. orchester, k-é mesto

kysličník -a m. chem. zlúčenina prvku s kyslíkom, oxid: k. uhličitý, k-y kovov

labužník -a mn. -ci m. milovník dobrého jedla al. iných pôžitkov, pôžitkár;

ľahkomyseľník -a mn. -ci m. ľahkomyseľný človek;

lastovičník -a m. rastlina so žltými kvetmi roniaca žlté mlieko, bot. Chelidonium

lichobežník -a m. geom. štvoruholník s dvoma rovnobežnými a dvoma rôznobežnými stranami: (ne)rovnoramenný l.;

lúpežník -a mn. -ci m. kniž. zbojník; lupič;

maloroľník -a mn. -ci m. roľník s malou výmerou pôdy;

mesačník -a m. časopis vychádzajúci raz za mesiac

mládežník -a mn. -ci m. príslušník mládeže, mladého pokolenia al. hnutia mládeže;

náčelník -a mn. -ci m.

1. kto stojí na čele istej organizácie, úradu, zložky ap.: n. stanice, policajného oddelenia, generálneho štábu

2. hlava kmeňa al. rodu: indiánsky n.;

náčrtník -a m. zastaráv. skicár

nádenník -a mn. -ci m. pomocný robotník (v min. pracujúci za dennú mzdu);

náhradník -a mn. -ci m. osoba majúca niekoho nahradiť, zastúpiť: mať v práci n-a;
n-i futbalového mužstva;

náhrdelník -a m. ozdoba nosená na hrdle: jantárový n.

náhrobník -a m. náhrobok

nájomník -a mn. -ci m.

1. kto má niečo v nájme: n. garáže

2. užívateľ bytu: prišli noví n-i, mať v byte n-a;

náklaďák -a m. subšt. náklad(n)iak

nákolenník -a m. chránidlo kolena (obyč. pri športoch)

námesačník -a mn. -ci m. námesačný človek;

námestník -a mn. -ci m. zástupca (vyššej funkcie): n. ministra, riaditeľa;

námorník -a mn. -ci m. člen posádky na (námornej) lodi;