Význam slova "kož" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

koza -y kôz ž.

1. úžitkové domáce zviera poskytujúce mlieko, mäso a kožu, zool. Capra;
jeho samica: chovať k-u;
divá k.;
skáče ako k.;

2. vec tvarom pripomínajúca kozu (druh stojana, telocvičné náradie ap.): podložiť k-u pod lešenie;
preskakovať k-u

● žart. má ho rád ako k. nôž neľúbi ho;
ja o k-e, ty o voze každý (hovorí) o inom;
ja → pán, ty pán, kto bude k-y pásť?

koža -e ž.

1. povrchové pletivo pokrývajúce telo väčšiny živočíchov: hladká k., stiahnuť, odrať k-u (zo zajaca), šupiny hadej k-e

2. vypracovaná zvieracia koža: kabelka z pravej k-e, kniha viazaná v k-i;
máčať k-e;
medvedia k. kožušina

3. hovor. povlak na povrchu niekt. pokrmov: k. na lekvári, pozberať k-u z kávy

● hus(ac)ia k. zimomriavky;
je (iba) kosť a k. veľmi chudý;
pocítiť niečo na → vlastnej k-i;
nie je vo svojej k-i necíti sa dobre;
expr. ide z k-e vyskočiť ledva sa ovláda;
expr. nevmestí, nezmestí, nevprace sa do k-e je samopašný;
báť sa o svoju k-u o seba, o svoje postavenie;
mať → hrošiu k-u;
vyviaznuť so zdravou k-ou bez úrazu;
niesť k-u na trh riskovať;
expr. kričí ap., akoby ho z k-e dral veľmi;

kozáčik -a/-čka m. rus. ľud. tanec

kozáčka -y -čok ž.;

kozácky príd.: k. ataman;
k. čin

kozák² -a m. jedlá huba na dlhšom hlúbiku príbuzná hríbu, bot. Leccinum

kozák¹ -a mn. -ci m.

1. člen (neskôr potomok) skupiny osadníkov chrániacich juhových. hranice starej Rusi; príslušník jazdeckých jednotiek z nich utvorených: donskí k-i

2. expr. skúsený, ostrieľaný človek: starý k.;

kožák -a m. subšt. kožený kabát

koženka -y ž. plastická látka použ. ako napodobnenina kože: taška z k-y;

koženkový príd.: k-é kreslá, k-é sako

kožený príd.

1. vyrobený z kože: k-é rukavice, k. kufor, k. obal

2. upätý, odmeraný: k. výraz (tváre)

kozí, kozací príd.

1. k 1: k-ie mlieko

2. iba kozí v názvoch lúčnych bylín: k-ia → brada;

kožiar -a m. odborník v kožiarstve;

kožiarsky príd.: k. priemysel odvetvie zahŕňajúce kožiarstvo, výr. kožušín a kožušníckej konfekcie

kožiarstvo -a s. odbor zameraný na výr. koží (usní) a kožených výrobkov;

kozička -y -čiek ž. zdrob.

kozina, kozinka -y ž. jemne vyrobená kozia al. kozľacia koža: rukavičky z k-y

kožka -y -žiek ž.

1. zdrob. expr. ku koža: jemná k. dieťaťa;
jahňacie k-y

2. koža (význ. 3): k. na mlieku;
ošúpať k-u z jablka šupu;

kozľa -aťa mn. -atá/-ence -liat/-leniec s. mláďa kozy;

kozľací príd.: k-ie mäso;

kozľacina -y ž. kozľacie mäso

kozliatko -a -tok s. zdrob.

kozlica -e -líc ž. poľov. strelná zbraň

kozlík -a m. vyvýšené sedadlo na voze pre pohoniča: vysadnúť na k.

kozmetička -y -čiek ž.;

kozmetický príd.: k-á chyba;
k-é prípravky;
k-é úpravy;

kozmeticky prísl.

kozmetik -a mn. -ci m. odborník v kozmetike;

kozmetika -y ž. starostlivosť o pleť prirodzenými al. umelými prostriedkami; tieto prostriedky;

kozmický príd.: k. priestor, k-é žiarenie;
k-é lety, k-á loď;
k-á rýchlosť potrebná na prekonanie zemskej gravitácie

kozmodróm -u m. základňa, z kt. sa vysielajú rakety do kozmu

kozmonaut -a m. účastník kozmického letu, astronaut;

kozmonautický príd.: k. výskum;
k. výcvik

kozmonautika -y ž. odbor zameraný na výskum kozmických letov a na vývoj a stavbu kozmických telies, astronautika;

kozmonautka -y -tiek ž.;

kozmopolita -u m. prívrženec kozmopolitizmu;

kozmopolitický príd.

kozmopolitizmus -mu m. ideológia podceňujúca vlastenectvo a samobytnosť národov;

kozmopolitka -y -tiek ž.;

kozmos -mu m. vesmír: výskum k-u;

kožný príd. k 1: k-é póry;
k-á infekcia;

kozol -zla m.

1. stoh: k. slamy

2. spôsob upevnenia, uloženia ap.: zviazať (ulovenú zver) do k-a končatinami k sebe

kozorožec -žca mn. N a A -e m.

1. prežúvavec s výraznými rohmi (príbuzný koze) žijúci v skalnatých vrchoch, zool. Capra ibex

2. geogr. obratník K-a rovnobežka na juž. pologuli, kt. je miestom letného slnovratu

kožovať nedok. hovor. omietať, vakovať

kožovitosť -i ž.

kožovitý príd. pripomínajúci (tuhosťou) kožu: k-é listy;

kožovka¹ -y -viek ž. zimná odroda jabĺk s hrubšou kožkou

kožovka² -y ž. hovor. omietka, vakovka

kozový príd. k 2: k-é lešenie;

kožtička -y -čiek ž. zdrob. expr.

kozub -a m.

1. otvorené ohnisko stavebne upravené na vykurovanie miestností

2. v min. takéto ohnisko použ. najmä na varenie;

kozubový príd.: k-á rímsa

kožuch -a m.

1. kožušinový al. kožušinou podšitý kabát: slovenský k., norkový k.

2. srsť, kožušina: zajac v zimnom k-u

● expr. vyprášiť niekomu k. zbiť ho;
pustiť niekomu blchu do k-a znepokojiť ho;
→ držať sa niekoho, niečoho ako voš k-a;

kožušina -y -šín ž. vypracovaná koža s jemnou srsťou; výrobok z nej: kabát podšitý k-ou;

kožušinka -y -niek ž. zdrob. expr.

kožušinový príd.: k. golier;

kožušníčka -y -čok ž.;

kožušnícky príd.;

kožušníctvo -a -tiev s.

1. iba jedn. kožušnícky odbor

2. obchod s kožušinami

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

kožuštek -a, kožúšok -ška m. zdrob.

áčko -a -čok s. hovor. písmeno a, A;
vec ním označená al. majúca jeho podobu

akýkoľvek akéhokoľvek zám. neurč. hocijaký; každý: prijal by akúkoľvek prácu;
márna bola akákoľvek námaha;
šaty bez akejkoľvek ozdoby úplne bez ozdoby;
a. bol výsledok, nikdy nebol spokojný

autíčko -a -čok s. zdrob.: detské a.

bárskoľko, bárkoľko zám. neurč. číslov. hovor. hocikoľko, koľkokoľvek

baťko -a mn. -ovia m. hypok. oslovenie al. pomenovanie staršieho (váženého) človeka: b. Škultéty

béčko -a -čok s. hovor. písmeno b, B; vec ním označená (napr. druhé mužstvo, tovar II. triedy)

bielučko, bielučičko, bielunko, bielulinko prísl.

bledučko, bleduško, bledunko, bledulinko prísl.

blízučko, blízunko, blízulinko prísl.

bohviekoľko zám. neurč. číslov. hovor. expr. ktoviekoľko: blúdil b. hodín dosť dlho;
nezarobil b. zarobil málo

bruško -a -šiek s.

1. zdrob. k 1

2. okrúhla spodná časť prsta

céčko -a -čok s. hovor. písmeno c, C; vec ním označená al. majúca jeho podobu

cédečko -a -čiek s. hovor. (zo skr. CD podľa angl. compact disc) kompaktná platňa: vydať nové c.; nahrávka rozprávok na c-u

cestíčko -a -čok s. zdrob.

chmuľko -a mn. -ovia m. zdrob. oslab.

chudučko, chudunko, chudulinko prísl.

chutnučko, chutnulinko prísl.

číkoľvek zám. privl. neurč. označ. neurčitého, ľubovoľného vlastníka, pôvodcu: vráť to, nech je to čiekoľvek

čučko -a mn. -y/-ovia A -y/-ov m. zdrob.

déčko -a -čok s. hovor. písmeno d, D; vec ním označená al. majúca jeho podobu

dedko, deduško -a mn. -ovia m. hypok.

dobručko, dobručičko, dobrulinko, dobruško prísl.

dokiaľkoľvek zám. neurč. príslov. vyj. ľubovoľnosť časovej hranice, hocijako dlho, akokoľvek dlho: vydržím, nech to trvá d.

doškoľovací príd. určený na doškolenie, doškoľovanie: d. ústav

nedok. doškoľovať: d-nie personálu

// doškoliť sa: lekári sa d-ia;

nedok. doškoľovať sa

drobučko, drobnučko, drobulinko, drobnulinko, drobunko prísl.

éčko -a -čok s. hovor. písmeno e, E; vec ním označená al. majúca jeho podobu

elpéčko -a -čok s. hovor. dlhohrajúca platňa (zo skr. LP podľa angl. long play): speváčke vyšlo nové e.

géčko -a -čok s. hovor. písmeno g, G; čo je ním označené

háčko -a -čok s. hovor. písmeno h, H; vec ním označená al. majúca jeho podobu

hladučko, hladunko, hladulinko, hladuško prísl.

hlúpučko prísl.

hniezdočko -a -čiek s. zdrob.

hocikoľko, hockoľko neskl., m. živ. hocikoľkí, hockoľkí, m. neživ., ž. a s. hocikoľké, hockoľké zám. neurč. číslov. vyj. ľubovoľný al. rozmanitý neurč. počet, nezáleží na tom koľko, koľkokoľvek, bárskoľko: kamarátov si nájde h., h-ých;
týka sa to h., h-ých osôb;
h-í z nás

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

horko-ťažko prísl. expr. s veľkou námahou, ťažko: h. vydržal

jabĺčko -a -čok s.

1. zdrob. k jablko

2. anat. guľovitá kosť v kolennom kĺbe

● červený ako j.;
líčka ako j-a okrúhle;

jemnučko, jemnuško, jemnulinko prísl.

ježko -a m.

1. mn. -y/-ovia A -y/-ov zdrob. k jež

2. mn. -y vec podobná ježkovi: j. na kvety, vlasy na j-a

kadiaľkoľvek zám. neurč. príslov. kadekoľvek (význ. 1, 2): dá sa ísť k.;
k. chodil, mal oči otvorené

kilečko -a -čiek s. zdrob. expr.

klbôčko -a -čok s. zdrob.

koč -a m. štvorkolesové vozidlo na dopravu osôb ťahané koňmi: panský k., ľahký, krytý k.

kočiar -a mn. -e m. zastaráv. koč;

kočiarik -a m.

1. zdrob. ku kočiar

2. kočík

kočíček -čka m. zdrob.

kočík -a m. vozík na prevážanie malých detí: hlboký, skladací k.;
k. pre bábiku;

kočikáreň -rne ž. miestnosť na odkladanie kočíkov

kočíkovať nedok. hovor. voziť v kočíku: k. dieťa, bábiku

kočíkový príd.;

kočiš -a m. kto poháňa záprah koní: panský, mestský k.;

kočišský príd.

kočka -y -čiek ž. subšt. (pekné) dievča; fešanda

kočovať nedok.

1. meniť svoje sídlo, nemať pevné obydlie: v púšti k-jú nomádi

2. meniť miesto pôsobenia: k-júca divadelná spoločnosť;
k. so včelami

kočovnícky príd.: k. spôsob života

kočovník -a mn. -ci m. kto kočuje (význ. 1), nomád;

kočovný príd.

1. kočujúci, kočovnícky: k. kmeň

2. bez stáleho miesta pôsobenia, kočujúci (význ. 2): k-á divadelná spoločnosť

koľaj -e ž.

1. stopa vyhĺbená kolesami vozidla: koleso uviazlo v k-i

2. dvojica koľajníc na trati: hlavná k., vlak je na prvej k-i, k-e električiek

● vychodené k-e osvedčené postupy;
vrátiť sa ap. do starých k-í do pôv. stavu, k osvedčenému spôsobu konania;
odsunúť niečo na vedľajšiu k. prestať si všímať;
→ vybočiť z normálnych k-í;
dostať sa na slepú k. do bezvýchodiskovej situácie;